Význam slova "kýv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kyv -u m. fyz. pohyb kyvadla z jednej krajnej polohy do druhej

kyvadlo -a -diel s. teleso (tyč s kotúčom), ktorého kývavý pohyb reguluje chod hodín;
fyz. hmotné teleso zavesené na vodorovnej osi nad ťažiskom;

kyvadlový príd.: k-é hodiny;
k-á doprava ta a späť po tej istej trase;
k. efekt opačný výsledok;
publ. k-á diplomacia rokovania spojené s častým cestovaním

kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou

2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami;
pes k-a, k-e chvostom

3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;

opak. kývavať -a;

opak. kývavať sa

kývavo prísl.

kývavý príd. sprevádzaný kývaním: k-á chôdza;
odb. k. pohyb kt. vykonáva kyvadlo po vychýlení z rovnovážnej polohy;

kyvkať nedok. expr. (mierne) kývať, pokyvovať: k. hlavou

// kyvkať sa: člnok sa k-á;
k. sa ulicou kývavo ísť

dok. kývnuť -e -u -vol: k. na súhlas prikývnuť;
stačí prstom k. i fraz. stačí slabý popud

// kývať sa pohybovať sa zboka nabok: zub sa k-a, k-e;
k. sa pri chôdzi knísať sa;

kyvot -u m. kývanie: k. uvoľnenej závory

kyvotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. trocha expr. kývať: deti k-ú bránou

// kyvotať sa robiť kývavé pohyby: vagón sa k-e

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;

výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

výklopník -a m. mechanizmus na rýchlu vykládku sypkých materiálov z dopr. prostriedku jeho naklonením

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výtvarník -a mn. -ci m. výtvar. umelec; pracovník v priemyselnom výtvarníctve;