Význam slova "kór" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kôra -y kôr ž.

1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u

2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.;
citrónová k. šupa;
geogr. zemská k.;
anat. mozgová k.;

koráb -a/-u m. v min. veľká drevená loď: Noemov k.;
publ. kozmický k. kozmická loď;

koral -a mn. N a A -y m. drobný morský živočích žijúci v súvislých útvaroch;
zool. koraly Anthozoa;

koral -u L -e mn. -y m. kríčkovitý útvar z vápenatej látky vylučovanej koralmi a použ. v šperkárstve;

koráľ -a m.

1. guľkový, valčekový ap. útvar z rozlič. materiálu použ. v bižutérii, hovor. granátka: navliekať k-e

2. korále -ov mn. náhrdelník z koráľov;

korálik -a mn. koráliky -ov m. zdrob.: sklený k., detské k-y;
elektrotech. izolačný k.

koralový príd.: k. útes;
k. náramok

koráľový príd.: k. materiál;
k-á niť;

korán -u m. kniha obsahujúca zákl. učenie islamu

korba -y -rieb ž. časť (cestného) vozidla, do kt. sa nakladá dopravovaný materiál ap.

korbáč -a m. bič upletený z remienkov al. prútov: vyšľahať psa k-om

● (u)pliesť na seba k. pripraviť, pripravovať si naliehavú povinnosť;

korbáčik -a m.

1. zdrob. ku korbáč

2. obyč. mn. korbáčiky -ov výrobok zo spletených pásikov ovčieho syra

korbáčový príd.;

korček -a m. nádoba (rýpadla ap.) na naberanie sypkého al. kašovitého materiálu;

korčekový príd.: k. transportér

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

korčuliar -a m. kto (sa) korčuľuje;

korčuliarka -y -rok ž.;

korčuliarsky príd.: k-a príprava

korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

kord¹ -u m. dlhá bodná zbraň (dnes použ. v šerme): tasiť k.;
súťaž v šerme k-om

kord² -u m. text. trvanlivá tkanina s keprovou väzbou;

kordón -u m. rad vojakov al. príslušníkov bezpečnosti brániacich prístup niekam: policajný k., postaviť, preraziť k.

kordován -u m. namäkko vypracovaná kozia koža: čižmy z k-u;

kordovánový príd.

kordový príd.: k-é vlákno

korec -rca m. stará dutá i plošná miera

koreferát -u m. dopĺňajúci referát: predniesť k.

kórejčina -y ž. kórejský jazyk

kórejský príd. ku Kórejčan, Kórea: K-á republika

korekcia -ie ž. odb. oprava, úprava (nameranej hodnoty ap.): k. dráhy letu;

korekčný príd.

korektne prísl.;

korektnosť -i ž.

korektný príd.

1. správny: k. jazykový prejav

2. dodržiavajúci spoloč. zásady, slušný; svedčiaci o tom: k. človek;
k-é správanie;

korektor -a m. živ. kto robí korektúry (význ. 1): tlačiarenský k.;

korektor -a L -e mn. -y m. neživ. inform. program na automatickú korektúru textu;

korektorka -y -riek ž.;

korektorský príd.: k. zásah

korektúra -y -túr ž.

1. oprava chýb v rukopise al. v sadzbe; oprava, úprava vôbec: jazyková k., robiť k-u;
k. znenia zákona

2. obyč. mn. odtlačky sadzby určené na opravu: stĺpcové, stránkové k-y, zaslať k-y autorovi

korelácia -ie ž. kniž. vzájomný vzťah, súvzťažnosť: k. javov;
k. medzi nameranými hodnotami;

korelačný príd.: k-á závislosť

koreň -a m.

1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa

2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba

3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej

□ mať k-e v niečom koreniť¹

● mať zdravý k. mať pevné zdravie;
to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
ísť na k. veci skúmať podstatu;
vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;

korenárka -y -rok ž. predavačka korenia, korenín a liečivých bylín

korenený príd. obsahujúci (pri)veľa korenia: k-é jedlá;

korenička -y -čiek ž. nádobka na korenie, na koreniny

korenie -ia s.

1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia

2. korenina: voňavé k., polievkové k.

korenina -y -nín ž. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;

koreninový príd.: k-á paprika

koreniť¹ nedok.

1. mať (zapustené) korene: k. hlboko v zemi

2. kniž. mať pôvod, tkvieť: zaostalosť k-í v biede

koreniť² nedok. upravovať pridávaním korenín: k. jedlo, mäso do klobás

korenito, korenisto prísl.: k. voňať

korenitý, korenistý príd. pripomínajúci chuťou ap. korenie, štipľavý, ostrý: k-á chuť (reďkovky), k-á vôňa zeme;

koreňový príd.: k-é výhonky;
k-á zelenina;

korepetícia -ie ž. nacvičovanie (spevu, baletu) opakovaním

korešpondencia -ie ž.

1. písomný styk: úradná k., prerušiť k-iu

2. súhrn listov (význ. 3), listy: odoslať k-iu;
k. štúrovcov

3. kniž. al. odb. súladný vzťah, súlad, zhoda

□ viesť k-iu korešpondovať;

korešpondenčný príd.: k. styk;
k. lístok karta s natlačenou známkou

korešpondent -a m.

1. kto vybavuje úr. korešpondenciu

2. spravodajca: stály, vyslaný k., zahraničný k. rozhlasu

3. člen k. nižší stupeň členstva vo vedeckej inštitúcii: člen k. SAV;

korešpondentka -y -tiek ž.;

korešpondentský príd.

korešpondovať nedok.

1. písať si; viesť korešpondenciu: k. s cudzinou

2. kniž. byť v súlade, súhlasiť, zodpovedať: literatúra (ne)k-je s potrebami spoločnosti

korheľ -a m. hovor. pejor. opilec, pijan;

korheľský príd.;

korheľsky prísl.

korida, pôv. pís. corrida -y -ríd ž. (špan.) býčie zápasy

koridor -u m.

1. priestranná dlhá chodba: k. paláca

2. vyčlenený pás územia na cudzom štátnom území

3. voľné miesto, priechod, ulička na prejdenie (vozidla ap.): demonštranti utvorili k.

korienok -nka m. zdrob. k 1, 2: mladé k-y

● začervenať sa po k-y vlasov veľmi

korigovať nedok. i dok.

1. (u)robiť korektúru: k. text v počítači

2. opravovať, opraviť, naprávať, napraviť: k. chyby;
k. svoje tvrdenie, správanie

korintský príd. ku Korint (v starom Grécku): k. stĺp vysoký a štíhly s bohato zdobenou hlavicou

korisť -i ž. násilím získaná, ulúpená ap. vec; ulovené zviera, úlovok: bohatá, vojnová k.;
vrhnúť sa na k. i pren. bezohľadne sa zmocniť niečoho

● padnúť za k. byť ukoristený;

koristiť -sť/-i! nedok.

1. kniž. získavať korisť, lúpiť, drancovať: nemilosrdne k. vo vojne

2. pejor. ťažiť (význ. 2): k. z nevedomosti iných

koristne prísl.

koristnícky príd. i prísl.: k-e ciele;
k. ťažiť;

koristníctvo -a s.

koristník -a mn. -ci m. kto koristí: vojnový k., obete k-ov;

koristný príd.;

koriť sa nedok. prejavovať prepiatu úctu, pokoru, uctievať, klaňať sa: všetci sa mu k-li ako božstvu

kôrka -y -rok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.

3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;

korkový príd.: k-á zátka;
k-é topánky

korma -y korm ž. zadná časť lode

kormidelnícky príd.

kormidelník -a mn. -ci m. kto kormidluje;

kormidlo -a -diel s. mechanizmus, ktorým sa určuje smer vozidla, najmä lode al. lietadla

● byť pri k-e mať vedúce postavenie;

kormidlovať nedok. usmerňovať kormidlom: k. loď

kormidlový príd.

kormorán -a mn. N a A -y m. väčší vodný vták tmavej farby, zool. Phalacrocorax

kôrnatieť -ie -ejú nedok. pokrývať sa kôrou; tvrdnúť: starý sneh k-ie;
lek. k-enie tepien artérioskleróza

kornút -a m. hovor. papierové vrecúško zúžené smerom nadol; iný obal takéhoto tvaru;

kornútik -a m. zdrob.: k. cukríkov;
k. zmrzliny

kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.

korodovať nedok.

1. podliehať korózii: kov vlhkom k-je;
k-júce časti vozidla

2. spôsobovať koróziu: kyseliny k-jú plechy

korok -rku m. ľahký materiál z kôry duba rastúceho pôv. v Stredomorí použ. najmä na izoláciu, podlahy a drobné výrobky; takýto výrobok;

koróna -y ž. najvrchnejšia časť slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara

koronárka -y -rok ž. hovor. koronárna jednotka: ležať na k-e

koronárny príd. lek.: k-e tepny vyživujúce srdcový sval, vencové;
k-a jednotka oddelenie intenzívnej starostlivosti o postihnutých náhlymi srdcovými príhodami

kôrovie -ia s. suchá byľ kukurice: podstielka z k-ia

kôrovitosť -i ž.

kôrovitý príd. pokrytý kôrou, stvrdnutý: k. povrch plodov;
k-á pôda;

kôrový príd.: k-é bunky;

korózia -ie ž. rozrušenie (povrchu) materiálu chem. vplyvmi a prostredím;

koróziovzdorný príd. vzdorujúci korózii, antikorózny: k. materiál

korózny príd.

korporácia -ie ž. kniž. združenie, spolok: verejné, dobročinné k-ie

korporatívne prísl.: k. odísť

korporatívny príd. kniž. spoločný, hromadný: k-a účasť;

korpulentnosť -i ž.

korpulentný príd. tučný, telnatý, objemný: k-á postava;

korpus -u m.

1. kniž. telo (význ. 1): kríž s k-om

2. podstatná časť niečoho: k. skrine, k. hudobného nástroja, k. torty

3. odb. súbor skúmaných prvkov: štatistický k.;
textový k. súbor textov v počítačovom spracovaní určený na ved. výskum

kortešovať nedok. hovor. pred voľbami agitovať, získavať voličov (často za odmenu): ísť k.; k. za vládnu stranu, za predstaviteľa pravice

koruna -y -rún ž.

1. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská k.

2. zákl. peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska k.;
nová, kovová k.

3. hist. kráľovstvo: uhorská, česká k.

4. časť stromu utvorená vetvami: košatá k., k. jablone, preriediť k-u

5. bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu

6. hud. znamienko predĺženia tónu

● nemá ani k-u nemá peniaze;
za k-u by voš cez Tatry hnal je lakomý;
k. mu z hlavy nespadne nestratí dôstojnosť;
to je k. všetkého vyvrcholenie;

korund -u m. veľmi tvrdý nerast so vzácnymi farebnými odrodami (rubín, zafír ap.);

korundový príd.

korunka -y -niek ž.

1. zdrob. k 2, 4, expr. k 1: zarábať k-y peniaze;
ukladať k-u ku k-e i fraz. sporiť

2. časť zuba vyčnievajúca z ďasna; jej umelý obal: zlatá k.;

korunkový príd.: k. uzáver (fliaš) tesne priliehajúci plechový krúžok

korunný príd.

1. k 3, 5: k-é územie, k. princ;
bot. k-é lístky

2. k. svedok hlavný;

korunovácia -ie ž. korunovanie (význ. 1); slávnosť pri tejto príležitosti;

korunovačný príd.: k-é obrady;
k-é mesto, k. chrám, k-é klenoty

korunovať nedok. i dok.

1. slávnostne vkladať, vložiť korunu na hlavu panovníka pri jeho nastúpení na trón: k. za kráľa, za cisára

2. úspešne (za)končiť: práca k-ná úspechom

● expr. k-ný blázon, hlupák veľký

korunový príd. k 1, 2, 4: k-á minca;
k-á časť kmeňa;