Význam slova "kvã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kvackať, kväckať, kvickať nedok. expr.

1. (o polotuhej látke) odpadávať vo väčších kvapkách: med, kaša k-á z lyžice

2. takto rozlievať: k. omáčku po obruse

3. (o hlave) klesať, kľuckať;

nedok. kvacnúť, kväcnúť, kvicnúť -e -ú -col

kváder -dra L -i mn. -e m.

1. geom. teleso ohraničené 6 obdĺžnikmi, z kt. 2 protiľahlé sú zhodné

2. predmet (obyč. kameň) takéhoto tvaru: žulové k-e;
dom z k-ov;

kvádrový príd.

kvak, kva, kvá, kvák cit. napodobňuje hlas žaby al. vrany

kvákať¹ -a nedok. vydávať zvuky kva, kvá: žaby, vrany k-jú;

● kto príde medzi vrany, musí k. ako ony

kvákať² -če/-ka -ču/-kajú -č/-kaj! -čuc/-kajúc -čuci/-kajúci nedok. expr. ťahať za vlasy: k. dieťa pri česaní

kváriť -i nedok. expr.

1. trápiť, moriť, sužovať: k-i ho choroba, hlad, žiarlivosť

2. ničiť, kynožiť: požiar k-i horu

3. maškrtiť: k. smotanu

kvások -ska/-sku m.

1. zdrob. ku kvas (význ. 1)

2. (v mlieku, vo vode) rozrobené kvasnice pridávané do kysnutého cesta: dať vykysnúť k. (do koláča)

kvázi čast. kniž. takmer, skoro, akoby

kváziodborník -a m. kniž. zdanlivý odborník, iba podľa mena

kvik, kvík, kví cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva prasa

kvíliť -i -ľ! nedok. prenikavo, žalostne plakať, nariekať: k. nad hrobom, k. od bolesti;

kvílivo prísl.

kvílivý príd. podobný kvíleniu: k-é zvuky husieľ;

kvíz -u m. spoloč. hra, pri kt. sa odpovedá na otázky;

kvízový príd.

kvôli

I. prísl. po vôli: (v tej veci) chce rodičom urobiť k.

II. predl. s D

1. vyj. prospech, účel: obetuje sa k. deťom;
k. úplnosti

2. správ. pre (v príčinnom význ.): k. dažďu zostal doma, správ. pre dážď zostal doma;
k. chorobe neprišiel, správ. pre chorobu neprišiel

kvórum -ra s. práv., polit. predpísaný najnižší počet hlasov potrebný na získanie mandátu; najnižší počet hlasov potrebný na platnosť uznesenia istého orgánu

kvóta -y kvót ž. pomerná časť, podiel: plánovaná, finančná k., vyčerpať k-u

oškvŕknuť -e -u -kol dok.

1. sčasti spáliť (plameňom, mrazom ap.): blesk o-l strom

2. sčasti o(b)horieť, sčasti sa spáliť: o-té vlasy

priškvŕknuť -e -u -kol dok. pripáliť sa, prihorieť: p-té mäso

škvŕkať -a nedok. škŕkať (význ. 1), škvrčať: neos. š-a mu v bruchu

nedok. vyškvárať -a

zaškŕkať, zaškvŕkať -a dok. iba 3. os. (o zažívacích orgánoch) vydať škŕkavý zvuk, zaškvrčať: neos. z-lo mu v bruchu