Význam slova "krô" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kročaj -e ž. kniž.

1. krok: nesmelé k-e

2. stupaj, šľapaj: k-e v snehu

kroch cit. napodobňuje zvuky brava

krochkať nedok. vydávať zvuk kroch: prasce v chlieve k-jú;
k-nie diviaka

krôčik -a m. zdrob.

● prvý k. prvý pokus, začiatok

kročiť nedok. urobiť krok, stúpiť: niet kde k. i pren. je málo miesta

kroj -a m. najmä v min. oblečenie dedinských ľudí, kt. sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom, dnes obyč. súčasť folklórnych vystúpení; dobové oblečenie niekt. iných spoloč. skupín: detviansky k.;
banícky k.;
nosiť k.;

krojený príd. formovaný, vykrojený: pekne k-é ústa

krojovaný príd. oblečený do kroja: k-é skupiny, k-í tanečníci

krojový príd.: k-á kultúra

krok -a/-u m.

1. pohyb nôh pri chôdzi; chôdza: rýchle, drobné k-y;
vojenský, tanečný k.;
neistý k., spomaliť k.;
k. dopredu, vpred i fraz. pokrok

2. vzdialenosť, rozpätie nôh pri chôdzi: dlhý k.;
(boli od seba) asi na 20 k-ov

3. čin, konanie: významný k. v živote, nepremyslený k.

4. fáza, etapa pri istom postupe: urobiť v tej veci ďalší k.

● z k-a na k. pomaly;
k. za k-om postupne;
na každom k-u všade;
míľovými k-mi rýchlo;
pridať do k-u zrýchliť tempo;
(nejsť ap.) ani na k. nikde;
podniknúť k-y začať konať, vybavovať;
urobiť prvý k. odhodlať sa;
(držať niekoho) na → tri k-y od tela;

kroketa -y -kiet obyč. mn. ž. vyprážané formované kúsky cesta, mletého mäsa ap.: zeleninové, hydinové k-y

krokodíl -a mn. N a A -y m. jašter tropických veľriek príznačný dravosťou, zool. Crocodilus;

krokodílí príd.: k-ia koža

● roniť k-ie slzy predstierať úprimný plač, žiaľ ap.

krokom prísl. pomaly: ísť k.

krokový príd.: k-é variácie (pri tanci ap.);

krókus -a/-u m. šafran (význ. 1)

krokva -y -kiev ž. hrada, na kt. je uložená konštrukcia strechy

krompáč -a m. čakan

kronika -y -ník ž.

1. podrobný opis hist. udalostí podľa časového sledu: Nestorova k., stredoveké k-y

2. systematické zachytávanie udalostí a príbehov z istej oblasti; kniha záznamov o nich: obecná, rodinná k.;
filmová k. (v časopise);

● → živá k.

kronikár -a m.

1. autor kroniky (význ. 1)

2. kto píše, vedie kroniku (význ. 2): obecný, mestský k.;
redakčný k.;

kronikárka -y -rok ž.;

kronikársky príd. i prísl.: k. záznam;
k. zachytávať

kropáč -a m. kropenička (význ. 1)

kropaj -e ž. kniž. kvapka: k-e potu, krvi, rosy

kropenička -y -čiek ž.

1. nástroj na kropenie, kropáč

2. svätenička: cínová k.

opak. kropievať -a

kropiť nedok. pokrývať kvapkami; fŕkať: k. bielizeň, dážď k-í zem;
neos. k-í slabo prší;
k. sa voňavkou;

kros -u m. šport. terénne preteky

krosček -a/-u m. (angl.) šport. (v ľadovom hokeji) nedovolené zastavenie súpera telom

krosienka -nok s. pomn. zdrob.

krosná -sien s. pomn. ručný al. mechanický stroj na výr. tkanín: tkáčske k.;
bezčlnkové k.;

krošňa -e ž. skrinka, kôš ap., kt. (na chrbte) nosili (vandrovní) remeselníci al. podomoví obchodníci: drotárska, sklenárska k.

krotiť nedok.

1. robiť krotkým: k-enie šeliem

2. tíšiť, chlácholiť; tlmiť, mierniť: k. prchkého človeka;
k. svoju zvedavosť, svoj temperament

// krotiť sa premáhať sa: k. sa v prejavoch;
mal sklon k zúrivosti, no k-l sa

krotiteľ -a mn. -ia m. kto sa zaoberá krotením (význ. 1): k. levov, hadov;

krotiteľka -y -liek ž.;

krotiteľský príd.

krotko prísl.;

krotkosť -i ž.

krotký -tší/-kejší príd.

1. (o zvieratách) pôsobením človeka zbavený divosti al. plachosti: k. medveď;
k-é holuby

2. mierny, nesmelý: človek k-ej povahy;
k. úsmev

● k. ako baránok celkom;

krov -u m. nosná konštrukcia strechy: položiť k.;

krovie -ia s. hromad. kríky tvoriace súvislý porast, kroviny, húština: husté k.;
vtáky hniezdiace v k-í

krovina -y -vín obyč. mn. ž. kríky, krovie: k-y na medzi;
trnkové k-y tŕnie;

krovinatý príd. zarastený krovinami: k-é pásmo, k-á stráň

krovinový príd.: k. porast

krovka -y -viek obyč. mn. krovky ž. stvrdnuté predné krídla hmyzu: k-y chrústa

krovový príd.: k-é práce

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

diškrécia -ie ž. hovor. expr. malá odmena (za službu ap.): dal chlapcovi d-iu

do krémova → dokrémova;

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

krá, krá-krá cit. napodobňuje zvuk vrán, havranov ap.

kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

● kniž. k. v niečích → šľapajach;

opak. kráčavať -a

krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
k. koží

krájať -a nedok.

1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
k. zvršky topánok vykrajovať

krákať -a nedok. vydávať zvuk krá: k-nie vrán, havranov

krákoriť nedok. vydávať ťahavý zvuk podobný slabike krá: k-enie hydiny

kráľ -a m.

1. panovník v monarchii: stredovekí k-i;
k. Svätopluk, k. Matej Korvín;
cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára

2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.;
nekorunovaný k. (v športe ap.);
lev, k. zvierat

3. hlavná figúrka v šach. hre

4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.

● expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.;
žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)

králičí príd.: k-ie kožky;
k-ia farma

králik² -a m. margaréta: kytica k-ov

králik¹ -a mn. N a A -y m.

1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus;
hovor. zajac: divý, domáci k.;
pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

2. kožušina z tohto hlodavca;

králikár -a m. chovateľ domácich králikov

králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

kráľovič -a m. (v rozprávkach) kráľovský syn, princ

kráľovná -ej mn. -é -vien ž.

1. panovníčka v monarchii; kráľova manželka: anglická k.;
kráľ a k.

2. osoba al. vec najviac uznávaná medzi ostatnými: k. krásy, k. plesu;
k. zbraní

3. (plodná) samička hmyzu žijúceho v spoločenstvách: včelia k. matka

4. šach. figúra, dáma

● ide ako k. pyšne;

kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kráľovský príd.

1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
k-é mesto

2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á

3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
k. zjav dôstojný;

kráľovsky prísl. k 1, 3: k. pohostiť;
mať sa k.

kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;

krám -u m. hovor. obyč. pejor.

1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

● aký → pán, taký k.;
to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

krámik -a m. zdrob.

krása -y krás ž.

1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;

krásavica -e -víc ž.

kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

krášliť -i nedok. robiť krajším, pekným, krásnym, skrášľovať, okrášľovať: k-iace prostriedky;
k. sa pred zrkadlom;
k. okolie

krásne prísl. i vetná prísl.: k. vyzerať;
dnes je k.

krásnieť -ie -ejú nedok. stávať sa krajším, krásnym: dievča každým dňom k-ie

krásny príd.

1. veľmi pekný: k. človek, zjav, k. obraz, k-a príroda, k-a hudba;
k-a literatúra umel. literatúra, najmä próza, beletria

2. hovor. presahujúci priemer (mierou, kvalitou): k. plat;
k-e výsledky veľmi dobré;
k. vek dlhý, vysoký;
iron. to (mi) je k-a robota! zlá;

krát

I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo

II. krát neskl. s.

1. znak násobenia, zn. ×

2. zastar. násobilka: nevedieť k.

kráter -u/-a L -i mn. -y m.

1. ústie sopky: vulkanický k.

2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

opak. krátievať -a

// krátiť sa

1. stávať sa kratším, krátkym: dni sa k-ia

2. zmenšovať sa;

opak. krátievať sa

krátiť -i nedok.

1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;

2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;

krátko prísl.: k. ostrihaný;
k. trvať;
bol tam k. krátky čas

krátkodobo prísl.

krátkodobý príd. kt. trvá krátky čas, op. dlhodobý: k. úver;

krátkometrážny príd.: k. film krátky

krátkonohý príd. kt. má krátke nohy: k. pes

krátkovlnný, krátkovlnový príd. majúci krátke vlny, uspôsobený na krátke vlny: k-é žiarenie, k-á vysielačka

krátkozrako prísl.;

krátkozrakosť -i ž.

krátkozraký príd.

1. kt. nejasne vidí vzdialené predmety, op. ďalekozraký: k. človek

2. nepredvídavý: k-á politika;

krátky kratší príd.

1. kt. má malý rozmer v dĺžke, op. dlhý: k-e šaty, nohavice, rukávy, šnúra je k-a, k-ší úsek;
odb.: k-e spojenie skrat;
k-e vlny v rozsahu od 10 do 100 m;
k. film ktorého dĺžka neprekračuje 600 m

2. kt. má malý časový rozmer, trvajúci krátko, op. dlhý: k. pobyt, k. život, po k-ej chvíli;
k-a pamäť slabá;
lingv. k-a samohláska

3. stručný: k. slovník, prehľad, k-a gramatika

● expr.: je na to k. nezvládne to;
→ lož má k-e nohy;
urobiť, spraviť s niekým, s niečím k. proces rázne zakročiť;

kráž -a m. arch. obyč. v mn. v spoj. dostať sa do k-ov, byť v k-och niekoho pod vplyv(om)

krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
k. vína

● dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;

krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.

krčiažtek -a, krčiažok -žka m. zdrob.

opak. krčievať -a

// krčiť sa

1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í

2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím

3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;

opak. krčievať sa

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

krčivosť -i ž.

krčivý príd. kt. sa ľahko krčí: k-á látka;

krčma -y -čiem ž. hovor. al. expr. hostinec: dedinská k., ísť do k-y

● sedieť ako v k-e s podopretou hlavou;

krčmár -a m. hovor. hostinský;

krčmárka -y -rok ž.;

krčmársky príd.

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

krčmový príd.: k-é reči, k. pach;

krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;

krédo -a kréd s.

1. cirk. vyznanie viery

2. kniž. súhrn názorov, presvedčenie: politické, životné k.

● dostať sa niekam ako → Pilát do k-a

krém -u m.

1. polotuhý prípravok na udržiavanie koženej obuvi ap.: k. na topánky

2. polotuhý kozmet. prípravok: mastný k., k. na opaľovanie

3. sladká kašovitá cukrár. hmota: vanilkový k.;
k. do torty;

krémeš -a m. hovor. krémovník: francúzsky k.

krémovať nedok. hovor. natierať krémom (význ. 1, 2): k. topánky;
k. si ruky

krémovník -a m. lístkové krémové pečivo; rez z neho