Význam slova "koť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

košatý príd. bohato rozvetvený: k. strom, k-á koruna;

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;

košiarový príd.

košíček -čka m. zdrob.: papierové k-y (na zákusky)

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

košikár -a m. odborník na výr. košov a iných pletených predmetov; predavač takýchto výrobkov;

košikárka -y -rok ž.;

košikársky príd.: k. tovar;

košikárstvo -a s. košikárske remeslo

košíkový príd.;

košový príd.: k. lis s násypným košom;

koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;

koštialik -a m. zdrob.

koštovať¹ nedok. hovor. ochutnávať: k. víno, k. z výslužky

koštovať² nedok. hovor. stáť (peniaze): čo to k-je?

koštovka -y -viek ž. hovor. ochutnávanie, ochutnávka: k. vína

koža -e ž.

1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e

2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i;
máčať k-e;
medvedia k. kožušina

3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy

● hus(ac)ia k. zimomriavky;
je (iba) kosť a k. veľmi chudý;
pocítiť niečo na → vlastnej k-i;
nie je vo svojej k-i necíti sa dobre;
expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda;
expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný;
báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie;
mať → hrošiu k-u;
vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu;
niesť k-u na trh riskovať;
expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;

kožák -a m. subšt. kožený kabát

koženka -y ž. plastická látka použ. ako napodobnenina kože: taška z k-y;

koženkový príd.: k-é kreslá, k-é sako

kožený príd.

1. vyrobený z kože: k-é rukavice, k. kufor, k. obal

2. upätý, odmeraný: k. výraz (tváre)

kožiar -a m. odborník v kožiarstve;

kožiarsky príd.: k. priemysel odvetvie zahŕňajúce kožiarstvo, výr. kožušín a kožušníckej konfekcie

kožiarstvo -a s. odbor zameraný na výr. koží (usní) a kožených výrobkov;

kožka -y -žiek ž.

1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa;
jahňacie k-y

2. koža (význ. 3): k. na mlieku;
ošúpať k-u z jablka šupu;

kožný príd. k 1: k-é póry;
k-á infekcia;

kožovať nedok. hovor. omietať, vakovať

kožovitosť -i ž.

kožovitý príd. pripomínajúci (tuhosťou) kožu: k-é listy;

kožovka¹ -y -viek ž. zimná odroda jabĺk s hrubšou kožkou

kožovka² -y ž. hovor. omietka, vakovka

kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kožuch -a m.

1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: slovenský k., norkový k.

2. srsť, kožušina: zajac v zimnom k-u

● expr. vyprášiť niekomu k. zbiť ho;
pustiť niekomu blchu do k-a znepokojiť ho;
→ držať sa niekoho, niečoho ako voš k-a;

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

kratučko, kratunko, kratulinko prísl.

krehučko, krehunko, krehulinko prísl.

ktorýkoľvek ktoréhokoľvek zám. neurč. hoc(i)ktorý: vyber si kartu, k-úkoľvek

kúkoľ -a m. poľná bylina s fialovým kvetom, bot. Agrostemma

● kniž. siať k. medzi pšenicu mariť dobré úsilie

ľahučko, ľahunko, ľahulinko prísl.

líčko -a -čok s. zdrob. k 1

lôžko -a -žok s.

1. miesto upravené na ležanie, spanie; posteľ: nemocničné l., poľné l.;
svadobné, smrteľné l.

2. odb. časť, v kt. je niečo uložené al. z kt. niečo vyrastá: anat. zubné l.;
bot. kvetné l.;

mäkučko, mäkuško, mäkunko, mäkulinko prísl.

máličko, máličičko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

● → teplé m.

milučko, milunko, milulinko prísl.

mladučko, mladuško, mladunko, mladulinko prísl.

mliečko -a s. zdrob. expr.

nakoľko

I. zám. opyt. príslov.

1. vyj. otázku týkajúcu sa miery: n. si trúfaš?

2. uvádza príslov. vetu miery: každý utekal, n. vládal

II. spoj. podraď.

1. uvádza príslov. vetu zreteľa: n. sa pamätám, nebol tu nikto

2. nespráv. pri uvádzaní príčinnej vety, správ. pretože, keďže, lebo: nevládze, n. je už starý, správ. nevládze, pretože, lebo je už starý;
n. je už zima, treba prikúriť, správ. keďže je už zima...

námestíčko -a -čok s. zdrob.

natoľko zám. ukaz. príslov. odkazuje na mieru deja, vlastnosti (vyjadrenú vedľ. vetou): pripravil sa n., že mohol ísť na skúšku;
(iba) n., nakoľko treba;
n. múdry, aby si poradil

nebíčko -a s. zdrob. expr.

niekoľko neskl., m. živ. niekoľkí, neživ., ž. a s. niekoľké -kých zám. neurč. číslov. označ. menší neurč. počet: n. hodín, týka sa to n., n-ých osôb;
n. mužov, n-í muži;
n., n-í z nás

niekoľkočlenný príd. kt. má niekoľko členov, viacčlenný: n-á skupina

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

nizučko, nizunko, nizulinko prísl.

novučko, novunko, novučičko, novulinko prísl.

očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2

očko -a očiek s.

1. zdrob. k oko (význ. 1, 2): tvár s malými bystrými o-mi;
o. siete, o. na pančuche

2. hovor. kameň vsadený do šperku: prsteň s o-m

3. zárodkový pupeň rastliny: o. na zemiaku;
o. ruže

4. zatočený sardelový rez s kaparou

5. kartová hra

6. subšt. príslušník tajnej polície majúci za úlohu sledovať niekoho: nasadiť na niekoho o.

● pozerať (sa) na niekoho po o-u nenápadne;
šibnúť, hodiť o-m po niekom letmo na niekoho pozrieť;

odkiaľkoľvek zám. neurč. príslov. vyj. rozmanitosť a ľubovoľnosť miestneho východiska: môžeš začať o.

pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;

peknučko, peknuško, peknunko, peknulinko prísl.: chlapček sa p. usmial

pivečko -a -čiek, pivko -a -viek, pivce -a -viec s. zdrob. expr.

plačko -a mn. -ovia m. plačlivý chlapec, plačlivé dieťa

políčko -a -čok s. zdrob.

nedok. preškoľovať

priateľko -a m. zdrob. expr.

rákoš -a m. hovor. expr. hŕba, húf, kŕdeľ: r. husí, r. detí

rovnučko, rovnuško, rovnunko, rovnulinko prísl.

rúško -a -šok s.

1. kniž. jemná tkanina zahaľujúca niečo, závoj: hodvábne r.

2. lek. sterilná tkanina na ochranu pred infekciou, prachom ap.

sáčko -a -čok s. zdrob.

šaško -a mn. -ovia m. zdrob.

skromnučko, skromnuško, skromnunko, skromnulinko prísl.

slabučko, slabuško, slabunko, slabulinko prísl.

sladučko, sladuško, sladunko, sladulinko prísl.

slniečko -a -čok s. zdrob. expr.

sprostučko, sprostunko, sprostulinko prísl.

srdiečko -a -čok s. zdrob., často expr. k 1, 3, 4: bolí ho s.;
s. moje! (v oslovení);
zlaté s. prívesok;
vyšívať s-a;
vykrojiť s. (zo šalátu) stredné lístky;

stádočko -a -čiek s. zdrob.

staručko, starunko, staruško, staručičko, starulinko prísl.

straško -a mn. -ovia m. expr. bojazlivý človek, bojko

strýčko -a mn. -ovia m. hypok.

strýko -a mn. -ovia m. hovor.

1. strýc (význ. 1); matkin brat, ujec

2. dospelý muž, ujo (obyč. v oslovení deťmi)

3. obyč. pejor. príliš vážny, usadlý človek;

šťúplučko, šťúpluško, šťúplunko prísl.

suchučko, suchunko, suchulinko prísl. i vetná prísl.: v izbe je vždy s.

svetlučko, svetlunko, svetlulinko prísl.

svižko prísl.;

tatíčko -a mn. -ovia m. hypok. otec

tatuško -a mn. -ovia m. hypok. otec

ťažko

I. ťažšie prísl. k 1 – 5 i vetná prísl. k 1, 3: ť. dosadnúť;
ť. pracovať, ť. chápať;
ť. chorý, ť. dostupný, ť. stráviteľný;
ť. mu to padlo;
je mu ť. od žalúdka;
s tebou je ť. nedá sa dohodnúť

● horko-ť. ledva, len-len;
je mu ť. na srdci, pri srdci, okolo srdca je smutný;

téčko -a -čok s. hovor. písmeno t, T; vec ním označená al. majúca jeho podobu: nosiť tričko s t-om;
budova do t-a

telíčko -a -čok s. zdrob. expr. k 1

tenučko, tenuško, tenunko, tenulinko prísl.

teplučko, teplunko, teplulinko prísl.

tichučko, tichunko, tichulinko prísl.

tíško prísl. expr. tichučko, tichunko

toľko

I. neskl. zám. ukaz. číslov.

1. ukazuje na kvantitu pozorovanej veci, deja al. odkazuje na kvantitu (vyjadrenú obyč. vedľ. vetou;
často súvzť. t. – koľko, koľko – t.): t. mi stačí, odkiaľ máš t. peňazí? čo t. vytrubuje! mne to t. netrvalo tak dlho;
dvakrát t., hovor. raz t. dvojnásobné množstvo;
zásob bolo t., že stačilo pre všetkých;
to je t. ako nič;
dones len t., koľko treba;
koľko domov, t. obyčajov

2. obyč. v spoj. len toľko poukazuje (obmedzujúco) na mieru, aspoň to: len t. ti poviem, rozmysli si to ešte

● t. a t. istý, bližšie neurčený počet, množstvo, niekoľko;
ani t., čo za necht vojde vôbec nič

II. len toľko čo spoj. podraď. len čo: len t. čo si posadali, už sa vlak pohol

III. len toľko že čast. len-len že, tak-tak: pošmykol sa, len t. že nespadol

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

tričko -a -čiek s.

1. priliehavé pletené oblečenie nosené na hornej časti tela (často ako súčasť šport. úboru ap.): námornícke t.;
cyklista v žltom t-u

2. takéto oblečenie ako súčasť (mužskej) spodnej bielizne: nosiť pod košeľou t. tielko

3. hovor. politické t. príslušnosť k polit. strane, hnutiu: meniť politické t. prejsť do inej strany

● vziať si (brať si) niečo na vlastne t. na vlastnú zodpovednosť

truľko -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

tučko -a mn. -ovia m. expr. tučný človek, tučniak, bucko

tučnučko, tučnunko, tučnulinko prísl.

uško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1, 2

2. ucho (na ihle)

3. bot. výrastok na listoch tráv

nedok. uzákoňovať

vajíčko -a -čok s.

1. zdrob. k vajce: v-a sýkorky

2. vajce: veľkonočné v-a, uvariť v.

3. biol. žen. al. samičia zárodočná pohlavná bunka: oplodnené v.;
v-a hmyzu;
hovor. mravčie v. kukla mravca

4. vec podobná vajíčku: v. na čaj;

véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

viečko -a -čok s.

1. zdrob. k veko

2. pohyblivý kožný kryt na oku, anat. mihalnica: privrieť v-a, pozerať spod v-ok

● mať ťažké v-a byť ospanlivý

vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;

vrecúško -a -šok s. zdrob. k 1: zaparovacie v.