Význam slova "koli" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kólia -ie ž. škótsky ovčiarsky pes s dlhou srsťou a úzkym vystupujúcim nosom

koliba -y -líb ž.

1. jednoduchá drevená stavba ako prechodné bývanie pre pastierov ap. v prírode: bačovská, drevorubačská k.

2. pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami ap.: družstevná k.

kolibrí, kolibričí príd.: k-ie perie;
k. slovníček veľmi malých rozmerov

kolibrík -a mn. N a A -y m. drobný pestrofarebný vtáčik z amer. trópov;

kolíček -čka m. zdrob.: k-y na husliach;
k-y na bielizeň štipce

kolidovať nedok. vzájomne si prekážať, krížiť sa (časovo), byť v kolízii: prednášky si k-jú

kolienko -a -nok s.

1. zdrob. ku koleno: údené k.

2. uzol na steble

3. obyč. mn. kolienka druh cestoviny: dusené mäso s k-mi

koliesko -a -sok s. zdrob.: k. vozíka, hračka na k-ach;
k-a hodiniek

● expr. má o k. viac, o k. menej je nenormálny;

kolieskový príd.: k-é korčule, lyže s kolieskami;
k-á doska skateboard

kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.;
vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;

kolika -y -lík ž. prudká bolesť v brušnej dutine: črevná, žlčníková k.

kolíkovať nedok. vyznačovať kolíkmi: k. trasu

kolíkový príd.;

kolínsky

I. príd. ku Kolín nad Rýnom: k-a voda alkoholový kozmet. prípravok

II. kolínska ž. hovor. kolínska voda: potrieť si čelo k-ou

kolísať -še -šu -šuc/-sajúc -šuci/-sajúci nedok.

1. pohybovať zboka nabok al. zhora nadol, hojdať, kolembať: k. dieťa v kolíske, v kočíku, vietor k-e konármi

2. nemať stálosť, byť menlivý: teplota, výška hladiny k-e, ceny k-u

3. byť nerozhodný, váhať: k. medzi dvoma možnosťami;
koncepčné k-nie

// kolísať sa hojdať sa, knísať sa, kolembať sa: k. sa v sedle, čln sa k-e na vode;
lavička sa k-e kýva sa;
expr. k-e sa na krátkych nohách kolísavo kráča

kolísavo prísl.;

kolísavosť -i ž.

kolísavý príd.

1. sprevádzaný kolísaním, knísavý: k-á chôdza

2. nestály, menlivý: k-é napätie, k. výkon

3. nerozhodný, váhavý: k-á povaha, k-é vrstvy spoločnosti;

kolíska -y -sok ž.

1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k., uspávať dieťa v k-e

2. kniž. miesto zrodu, pôvodu: k. Slovanov bola za Karpatmi;
k. revolúcie

● od k-y (až) po hrob od narodenia do smrti;
kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku

kolízia -ie ž. (s)kríženie, nesúlad; prekrývanie, prekrytie: k. záujmov a povinností;
časová k.;
dopravná k. zrážka;

kolízny príd.: k-a situácia

doškoliť -ľ! dok. (dodatočne) vyškoliť na danú, plánovanú ap. prácu: d. pracovníkov;

preškoliť -ľ! dok. hovor.

1. školením dať inú, novú špecializáciu; rekvalifikovať: p. zamestnancov

2. školením, výchovou zmeniť niečí (sveto)názor;

školička -y -čiek ž. zdrob. expr.

školiť -ľ! nedok.

1. vzdelávať, učiť, vyučovať: odborne š. zamestnancov, pracovníkov banky

2. expr. poúčať

// školiť sa získavať vedomosti

vyškoliť -ľ! dok. školením vyučiť: v. pracovníkov;

zaškoliť -ľ! dok.

1. poskytnúť školenie, školením naučiť, zaučiť: z. nových pracovníkov;
z-li ho za zvárača

2. umožniť vstup do školy: z. deti v materských školách;