Význam slova "kolektiv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

kolektivista -u m. stúpenec kolektivizmu;

kolektivistický príd.: k-é hnutie;

kolektivisticky prísl.

kolektivizácia -ie ž. kolektivizovanie: k. poľnohospodárstva premena z individuálneho súkromného hospodárenia na spoločné (v býv. soc. krajinách);
násilná k. v 50. rokoch;

kolektivizačný príd.: k. postup

kolektivizmus -mu m. dôraz na potrebu podradiť osobné záujmy záujmom kolektívu (štátu, istej skupine ap.), op. individualizmus;

kolektivizovať nedok. i dok. (násilne) zavádzať, zaviesť formy spoločného hospodárenia (v býv. Sov. zväze a soc. krajinách), zospoločenšťovať, zospoločenštiť: k. poľnohospodársku výrobu

kolektívne prísl.: k. trénovať;

kolektívnosť -i ž.

kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie;
k-a zmluva, k-a ochrana;