Význam slova "kart" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

karta -y -riet/-rát ž.

1. pevný lístok s rozlič. symbolmi určený na spoloč. hry;
k-y súbor týchto lístkov: vyhodiť k-u;
žolíkové, mariášové k-y, miešať k-y

2. karty pomn. hra s takýmito lístkami: hrať (v) k-y

3. hovor. pohľadnica: poslať z dovolenky k-u

4. kus tvrdšieho papiera na rozlič. zápisy: registračná, kartotečná k.;
červená k. vylučujúca hráča z hry (vo futbale);
fin. kreditná, úverová k. plastová osobná karta s magnetickým kódom použ. na platby z vlastného účtu;
→ telefónna k.;
→ platobná k.;
→ voľná k.

● ide mu k. v hre sa mu darí;
(po)staviť všetko na → jednu k-u;
k. sa obrátila situácia je opačná;
→ vidieť niekomu do k-át;
hrať s otvorenými k-mi, vyložiť, ukázať, odkryť svoje k-y konať otvorene;
zrútiť sa ako domček z k-át;
hrať niekomu do k-át nahrávať;

kartáč¹ -a m. voj. delová guľa naplnená olovenými guľkami

kartáč², správ. kefa

kartár -a m. kto (rád) hrá karty;

kartárka -y -rok ž.

1. ku kartár

2. vykladačka karát;

kartársky príd.: k-a vášeň

kartel -u L -i mn. -y m. monopolné združenie podnikov jedného priemyselného odvetvia na zákl. dohody o jednotných podmienkach predaja, o rozdelení trhu, výmene patentov ap.

kartička -y -čiek ž. zdrob.

kartograf -a mn. -i m. odborník v kartografii;

kartografia -ie ž. veda o vypracúvaní a používaní máp; zostavovanie máp;

kartografický príd.

kartografka -y -fiek ž.;

kartón -u m.

1. tvrdý hrubší papier; škatuľa ap. z neho: (za) k. vajec

2. maľba na tvrdom papieri;

kartónový príd.: k. obal

kartotéka -y -ték ž. súbor (abecedne, vecne ap.) zoradených lístkov s rozlič. záznamami; škatuľa, skriňa, miestnosť, kde sú tieto lístky uložené: vyhľadať doklad v k-e;

kartotékový, kartotečný príd.: k-é lístky, skrinky

kartovať nedok.

1. často hrať karty (obyč. o peniaze), byť kartárom: dal sa na k-nie

2. i kartovať sa zastaráv. hrať (v) karty

kartový príd. k 1: k-é hry;

kartún -u m. farebná (potlačená) bavlnená tkanina s plátnovou väzbou: kvetovaný k.;

kartúnový príd.: k-á zástera

kartuzián -a m. člen pustovníckej rehole, kt. v 11. stor. založil sv. Bruno;

kartuziánsky príd.: k. kláštor

skartácia, škartácia -ie ž. admin. vyraďovanie spisov;