Význam slova "kapit" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 25 výsledkov (1 strana)
-
kapitál -u L -i mn. -y m.
1. všetky materiálne predpoklady výroby; súhrn celého majetkového a peňaž. bohatstva štátu: priemyselný, bankový, finančný, zahraničný k.
2. ekon. hodnota, kt. je schopná prinášať výnos
3. väčšie nazhromaždenie majetku al. peňaž. hotovosti, bohatstvo: mať odložený k.
-
kapitála -y -tál, kapitálka -y -lok ž. typ. verzálkové písmeno latinky vo výške malých písmen
-
kapitálik -a m. zdrob. expr.
-
kapitalista -u m.
1. ekon. vlastník výr. prostriedkov, cenných papierov, vkladateľ kapitálu do istého podniku
2. kto má príjem takmer výlučne z kapitálových výnosov; boháč;
-
kapitalistický príd.: k. systém, štát;
kapitalisticky prísl.
-
kapitalistka -y -tiek ž.;
-
kapitalizmus -mu m. polit.-ekon. systém trhovej ekonomiky charakterizovaný slobodným súkromným podnikaním a rozvojom tech. kapitálu (výr. prostriedkov), ktorý funguje obyč. v rámci demokratického polit. systému;
-
kapitálne prísl. k 1: k. sa mýliť
-
kapitálny príd.
1. kniž. hlavný, základný: k. problém
2. expr. vynikajúci, znamenitý: k. kus úlovku;
-
kapitálotvorný príd. tvoriaci kapitál: k-á vrstva spoločnosti
-
kapitálový príd.: k-é zdroje, hodnoty;
-
kapitán -a m.
1. najvyšší st. hodnosti nižších dôstojníkov
2. veliteľ lode al. lietadla
3. vedúci hráč šport. družstva: k. národného mužstva
4. (v min.) veliteľ, vodca (územia, objektu, skupiny ap.): k. hradu, mesta, k. družiny, bandy
-
kapitánka -y -nok ž.;
-
kapitola -y -tol ž.
1. (obsahovo samostatná, typograficky vyčlenená) časť knihy, spisu ap., hlava: úvodná, záverečná k.
2. úsek, obdobie: k. dejín, k. života
● to je osobitná k., to je k. sama pre seba osobitný problém, prípad ap.;
-
kapitolka -y -liek ž. zdrob.
-
kapitula -y -túl ž. zbor kanonikov pri biskupskom chráme; sídlo tohto zboru;
-
kapitulácia -ie ž. kapitulovanie;
-
kapitulačný príd.: podpísať k. akt
-
kapitulant -a m. pejor. kto kapituluje: politickí k-i;
-
kapitulantský príd.: k-á politika;
-
kapitulantstvo -a s.
-
kapitulárny príd.
-
kapitulovať dok. i nedok.
1. vzd(áv)ať sa, podd(áv)ať sa (nepriateľovi ap.): vojsko k-lo
2. hovor. upustiť, upúšťať od niečoho, ustúpiť, ustupovať: k. pred argumentmi;
k. pred skúškou;
už nevydržal a k-l