Význam slova "k ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ r" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

frčkár -a m. expr. fičúr, švihák

fuškár -a m. hovor. kto robí fušky;

fuškárčiť -i nedok. hovor. robiť fušky

hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami

jasličkár -a m. hovor. dieťa, kt. je v opatere det. jasieľ

kávičkár -a m. hovor. kto pije rád (a často) kávu;

koničkár -a m. hovor.

1. kto má záujem o kone

2. expr. kto pestuje záľuby

kúrenár -a m. pracovník, kt. má na starosti inštaláciu a údržbu (ústredného) kúrenia;

kúrňava -y -ňav ž. expr. oblak, kúdol: k. prachu;
snehová k. metelica;
zdvihla sa k.

mamičkár -a m. expr. kto priveľmi lipne na matke

mastičkár -a m.

1. v min. výrobca a predavač liečivých mastí; neodb. liečiteľ, felčiar, ránhojič: stredovekí m-i

2. hovor. pejor. zlý, nedôveryhodný lekár;

miškár -a m. v min. človek zamestnávajúci sa miškovaním zvierat

pesničkár -a m. skladateľ pesničiek;

posmeškár -a m. posmešník;

psičkár -a m. hovor. kto chová psa (obyč. v mestskom byte);

puntičkár, punktičkár -a m. často pejor. prepiato presný (a malicherný) človek, pedant: chorobný p.;

puškár -a m. výrobca a opravár pušiek

rôznobežník -a m. geom. štvoruholník s rôznobežnými stranami

rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;

sukničkár -a m. hovor. pejor. muž, kt. vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, záletník, frajerkár;

svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;

varechár, vareškár -a m. výrobca al. predavač variech, varešiek;

vozičkár -a m. invalid pohybujúci sa iba na vozíku;

značkár -a m. kto značkuje: z. turistických ciest, z. ingotov;