Význam slova "hub" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

huba² -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e

● pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať;
zatvor h-u, drž h-u! mlč!

huba¹ -y húb ž.

1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.;
jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y;
chodiť na h-y;
nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu

2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia

● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi;
expr. → bláznivé h-y pojedol;

hubár -a m. kto chodí na huby, zaujíma sa o ne ap.;

hubárčiť -i nedok. hovor. zbierať huby

hubárka -y -rok ž.;

hubársky príd.: h-a vášeň;
h-a poradňa

hubato prísl.;

hubatosť -i ž.

hubatý príd. hovor. pejor. papuľnatý: h-é dieťa;

hubertus -a/-u m. (športový) kabát z chlpatej vlnenej látky;

hubertusový príd.

hubica -e -bíc ž. dýza;

hubicový príd.

hubiť nedok. spôsobovať zhubu, ničiť (význ. 2), nivočiť: h. hmyz, burinu, životy

hubiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto hubí, ničiteľ;

hubiteľka -y -liek ž.

hubka -y -biek ž. zdrob.

hubovitý príd. majúci vlastnosti al. podobu huby: h. výrastok, útvar;
h-é drevo zasiahnuté hubou

hubový² príd.

● expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený

hubový¹ príd.: h-á polievka;