Význam slova "horã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

horák -a m. zariadenie na spaľovanie kvapalinových al. plynných palív: h. lampy, plynový h.

horár -a m. pracovník, kt. má na starosti istú časť hory;

horáreň -rne ž. príbytok horára (obyč. pri/v hore)

horárka -y -rok ž.

1. k horár

2. hovor. horárova žena;

horársky príd.;

horárstvo -a s. zamestnanie horára

horčica -e ž.

1. úžitková rastlina so žltými kvetmi pestovaná pre semeno, bot. Sinapis

2. pochutina vyrábaná zo semien tejto rastliny: klobása s h-ou;

horčicový, horčičný príd.: h-é semeno

horčík -a m. magnézium;

horčíkový príd.

horčina -y ž. horká látka, horkosť: h. chmeľu;
mať h-u v ústach

horľavina -y -vín ž. horľavá látka: ropa je h.

horľavosť -i ž.

horľavý príd. ľahko zápalný: h-é látky;
benzín je h.;

horšiť sa -rš/-i! nedok.

1. zhoršovať sa: počasie sa h-í

2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou

horúčava -y -čav ž.

1. horúce počasie, povetrie, horúčosť, spara: letná h. páľava;
v izbe je h.

2. pocit veľkého tepla (na tele): obliala ho h., h. mu udrela do tváre

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše;
h-a hlava prudký a nerozvážny človek;
mať h-u krv byť temperamentný;
→ šiť h-ou ihlou;
mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii;
expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať;
→ kuť železo, kým je h-e;
h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

horúčka -y -čok ž. telesná teplota nad 38° C: mať vysokú h-u, h. stúpa, klesá;
svalová h. napätie svalov po veľkej námahe;

horúčkovito, horúčkovite prísl. k 2: h. premýšľať;

horúčkovitosť -i ž.

horúčkovitý príd.

1. sprevádzaný horúčkou; ako v horúčke: h. stav;
h-é oči

2. veľmi horlivý, zaujatý, náhlivý: h-á činnosť, h-é zbrojenie;

horúčkový príd.: h-é ochorenie

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť;
je tu h.;
je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa;
tvár blčí h-ou

úhorí príd.

za horúca → zahorúca;

záhorácky príd. hovor. záhorský: z-a kapusta, z-e vtipy;

záhorácky prísl.: hovoriť (po) z.

záhoráčtina -y ž. hovor. záhorčina

záhorčina -y ž. nárečie Záhoria (na záp. Slovensku)