Význam slova "hlaď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlad -u m.

1. pocit potreby jesť: utíšiť h., trpieť h-om;
umierať od h-u i pren. byť veľmi hladný

2. všeobecný nedostatok potravín, núdza, bieda: vypukol h.

3. žiadostivosť, túžba: h. po vzdelaní, po peniazoch

● h. je najlepší kuchár hladnému všetko chutí;

hľadač -a m. živ. kto niečo hľadá (so zaujatím al. profesionálne): h. pokladov, pravdy;

hľadač -a mn. -e m. neživ. prístroj na hľadanie: h. mín

hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu

hľadačka -y -čiek ž.;

hľadačský príd.: h. duch, h-é úsilie;

hľadačstvo -a s.: umelecké h.;

hľadaný príd. žiadaný, vyhľadávaný: h. tovar, odborník

hľadať nedok.

1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad

2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc

3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu

● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
(niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
→ vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);

opak. hľadávať -a

hladiaci príd. určený na hladenie: h. stroj;
h-a doska žehliaca

hladiareň -rne ž. miestnosť, dielňa, kde sa hladí: h. papiera;
h. bielizne žehliareň

hladič -a m. kto pracuje pri hladení (napr. šatstva v čistiarni), žehliar

hladička -y -čiek ž.

1. k hladič, žehliarka

2. nástroj na hladenie (bielizne ap.), žehlička: elektrická h.

hladidlo -a -diel s. tech. nástroj na hladenie: murárske h.

hľadieť -í nedok.

1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
nechápavo h.;
h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
vpravo, vľavo h-ď! povely;

2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze

3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
takto h-í na vec

4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
h-ď, aby si prišiel načas!

5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok

● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
h. ako → hrom do buka, duba;
h. → smrti do tváre;
h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
nič → dobré mu z očí neh-í;
→ darovanému koňovi neh-ď na zuby;

opak. hladievať -a

opak. hľadievať -a

// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti

● h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;

opak. hľadievať si

hladina -y -dín ž.

1. povrch tekutiny, obyč. vody: h. jazera, h. stúpa;
výška nad h-ou mora základňou výškového merania

2. miera, stupeň niečoho, úroveň: cenová h.;
h. alkoholu v krvi

hľadisko -a -dísk s.

1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;

hladiť nedok.

1. hladkať, pohládzať: h. dieťaťu tvár, dieťa po vlasoch

2. robiť hladkým, leštiť: h. papier;
h. vystrúhaný črpák

3. hladičkou vyrovnávať, žehliť: h. šaty;

hladkať nedok. jemne prechodiť rukou po niečom, hladiť, pohládzať: h. dieťa, h. niekomu ruku

hladko prísl.: h. oholená tvár, h. ušité šaty, pliesť h., všetko ide h.;

hladkosť -i ž.

hladký príd.

1. na povrchu bez drsnosti, hrboľov, op. drsný: h-á doska, pleť

2. nie hrubozrnný, jemný: h. krém;
h-á múka jemne mletá, op. hrubá

3. majúci jednoduchú podobu, bez ozdôb, prostý: h. účes;
h-á látka bez vzorky;
h-é očká (pri pletení) jednoduché, nie obrátené

4. kt. je bez prekážok, nerušený, ľahký: h. chod motora, h. priebeh

5. uhladený, jemný: h. preklad;
pejor. h-é slová úlisné

● h. ako sklo;
h. ako hodváb;

hladno, hladne prísl.: h. pozerať

hladný príd.

1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes;
byť h.,

2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach;

3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi

4. hovor. nekŕmený: h-á hus

● h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi;
sýty h-ému neverí;

hladomor -u m. hromadné umieranie od hladu

hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom

hladoš -a m. expr.

1. hladný človek; kto býva často hladný, nenásytník: nasýtiť domácich h-ov

2. bedár, chudák

3. chamtivec;

hladošský príd.

hladovať nedok. trpieť hladom; dlhší čas nejesť: cez vojnu ľudia h-li;
h. dva dni

hladovka -y -viek ž. neprijímanie potravy: h. väzňov;
držať h-u

hladovkár -a m. kto na protest proti niečomu drží hladovku;

hladovkárka -y -rok ž.

hladový príd. k 1, 2: h-á pohroma;
h. rok všeobecne neúrodný;
h-á mzda pod životným minimom

hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško prísl.

hladučký, hladunký, hladulinký, hladušký príd. expr. hladký;