Význam slova "eľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

elaborát -u m. písomné spracovanie témy, námetu ap.

elán -u m. nadšenie, zápal, oduševnenie: pracovný, životný e.;
robiť niečo s e-om

elastickosť -i ž.

elastický príd. pružný, ohybný: e. obväz, e-á chôdza;

elasticky prísl.;

eldorádo -a -rád s. kniž. al. expr. miesto radosti, hojnosti ap., raj: e. turistov

elegán -a m. hovor. elegantný muž; švihák

elegancia -ie ž. vyberaný vkus v obliekaní, správaní, úprave niečoho ap., uhladenosť, elegantnosť

elegantne prísl.;

elegantnosť -i ž.

elegantný príd. vkusný, uhladený: e-é šaty, pohyby;
e. byt;
e-á žena;

elégia -ie ž. lit. al. hud. dielo smutného rázu; žalospev (význ. 2);

elegickosť -i ž.

elegický príd.: e-á báseň;
e-á nálada trúchlivá;

elegicky prísl.;

elektráreň -rne ž. závod na výr. a rozvod elektriny: tepelná, vodná, atómová e.;

elektrárenský príd.

električenka -y -niek ž. hovor. predplatný lístok na mestskú dopravu

električka -y -čiek ž. elektr. koľajové vozidlo mestskej dopravy: cestovať e-ou;

električkový: e. spoj

elektrický príd.

1. k elektrina: e. prúd, e-á energia, sieť;
e-é svetlo, napätie;
e-é vedenie

2. zariadený na spotrebu elektriny: e. motor, vlak, e-é spotrebiče;

elektricky prísl.

elektrifikácia -ie ž. elektrifikovanie: e. dopravy, výroby, e. kopaníc;

elektrifikačný príd.

elektrifikovať nedok. i dok. zavádzať, zaviesť elektrinu: e. dopravu

elektrika -y ž. hovor. elektr. prúd, elektr. osvetlenie, elektrina: vypnúť e-u

elektrikár -a m. odb. pracovník v niekt. elektrotech. odbore;

elektrikárka -y -rok ž.;

elektrikársky príd.: e. prístup

elektrina -y ž. energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty; osvetlenie, prúd (tejto energie): kladná, záporná e.;
statická e., prístroj poháňaný e-ou;

elektrizovať nedok. i dok. nabíjať, nabiť elektr. nábojom; vyvol(áv)ať elektr. náboje;
hovor. bielizeň e-je;

elektroakustický príd.

elektroakustika -y ž. elektrotech. odbor zaoberajúci sa elektr. prenosom a reprodukciou zvuku;

elektroanalýza -y ž. chem. rozbor pomocou elektr. prúdu

elektrochémia -ie ž. odbor fyz. chémie zaoberajúci sa chem. dejmi spojenými s výmenou elektr. energie s okolím

elektróda -y -ród ž. elektr. vodič, ktorým sa privádza al. odvádza prúd: kladná, záporná e.

elektrofonický príd.: e-é hudobné nástroje založené na princípe premeny elektr. vĺn na zvukové (napr. organ)

elektroinštalácia -ie ž. zavádzanie súboru elektr. vedení;

elektroinštalačný príd.: e. podnik

elektroinštalatér -a m. inštalatér elektr. zariadenia;

elektroinštalatérsky príd.

elektrokardiogram -u m. lek. záznam elektr. prúdov vznikajúcich činnosťou srdcového svalu, zn. EKG

elektroliečba -y ž. liečenie elektr. prúdom

elektrolytický príd.: e. kondenzátor

elektrolýza -y ž. chem. rozklad látok elektr. prúdom;

elektromagnet -u m. indukčná cievka s jadrom z mäkkej ocele

elektromagnetický príd.: e-á indukcia, e-é vlny

elektromagnetizmus -mu m. magnetické javy vyvolané elektr. prúdom;

elektromechanička -y -čiek ž.

elektromechanik -a mn. -ci m. odborník v dielenskej elektrotech. práci;

elektromer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie spotreby elektr. energie

elektromobil -u m. automobil al. vozík s elektr. pohonom

elektromontér -a m. montér elektr. siete, elektr. strojov, inštalácie ap.

elektromotor -a L -e mn. -y m. stroj premieňajúci elektr. energiu na mechanickú prácu

elektrón -u m. fyz. elementárna častica so zápor. elektr. nábojom;

elektronický príd.: e-é prístroje;
e-é hudobné nástroje pri kt. zvuk vzniká elektr. kmitmi, napr. elektrónok;
e-á hudba ktorej zdrojom sú elektrotech. akustické zariadenia;
e-á pošta poštový styk realizovaný elektronicky prostredníctvom počítača, e-mail, mail, mejl;

elektronicky prísl.

elektronika -y ž.

1. elektrotech. odbor zaoberajúci sa štúdiom a využitím pohybu elektrónov v rozlič. prostrediach

2. súhrn elektronických zariadení: spotrebná e.;

elektrónka -y -nok ž. banka, v kt. sú vo vákuu uložené elektródy schopné pôsobením elektr. polí riadiť tok elektrónov;

elektrónkový príd.: e. stabilizátor

elektrónový príd.: e. mikroskop

elektrospotrebič -a m. hovor. elektr. spotrebič

elektrostatický príd. týkajúci sa statickej elektriny: e. náboj

elektrotechnička -y -čiek ž.;

elektrotechnický príd.

elektrotechnik -a mn. -ci m. odborník v elektrotechnike;

elektrotechnika -y ž. odbor techniky zaoberajúci sa výr. a využitím elektr. energie, konštruovaním oznam. zariadení ap.;

elektrovodič -a m. tech. elektr. vodič

element -u m.

1. prvok, zložka: jazykové e-y;
rozložiť niečo na e-y;

2. prírodná sila, živel: rozpútané, zúriace e-y

● expr. kieho e-a, ja tvojho e-a! zahrešenie pri nesúhlase, prekvapení ap.

elementárne prísl.;

elementárnosť -i ž.

elementárny príd. základný, začiatočný: e-e vedomosti, vzdelanie;
e-a chyba;

elevátor -a L -e mn. -y m. tech. druh dopravníka so šikmou plochou: e. na uhlie

eliminácia -ie ž. kniž. eliminovanie: e. rušivých prvkov;

eliminačný príd.: e-á metóda

eliminovať nedok. i dok. kniž. vylučovať, vylúčiť, odstraňovať, odstrániť: e. nepriaznivý vplyv;
mat. e. neznámu z rovnice

elipsa¹ -y elíps ž. uzavretá krivka oválneho tvaru; druh kužeľosečky;

elipsa² -y elíps ž. lingv. vypustené (doplniteľné) časti vety, výrazu, úspora;

elipsovito, elipsovite prísl.;

elipsovitosť -i ž.

elipsovitý príd. majúci tvar elipsy, oválny, eliptický¹: e-á dráha;

eliptický¹ príd. elipsovitý: e-á dráha

eliptický² príd.: e-á veta

elita -y ž. najlepší, vybratí jednotlivci, skupiny, výkvet: e. umelcov, spoločenská e.;

elitný príd. vybraný: e-á spoločnosť, e-é oddiely

elixír -u L -e mn. -y m. predpokladaný zázračný liečivý nápoj;

elko -a eliek s. hovor. písmeno l, L (označujúce väčšiu ako strednú veľkosť šatstva); vec ním označená al. majúca jeho podobu: e. mi sedí;
e-á sú vypredané;
predizba do e-a

elpéčko -a -čok s. hovor. dlhohrajúca platňa (zo skr. LP podľa angl. long play): speváčke vyšlo nové e.

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b.

čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;

čečinový, čačinový príd.: č. veniec

čeľaď -e ž.

1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom

čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

čeľadník -a mn. -ci m. živ.

1. v min. panský hosp. sluha, paholok

2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

čeľusť -e ž.

1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka

2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

3. obyč. mn. čeľustie;

čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

e, é neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E

2. hud. tón a nota: stupnica E dur, e mol

e-mail, email² [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)

1. elektronická pošta, mail, mejl

2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

eštebáčka -y -čok ž.;

eštebácky príd.: e-e spôsoby

eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.

□ mať k. kašlať;

keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

košeľovina -y ž. látka na muž. košele

košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;