Význam slova "elektr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

elektráreň -rne ž. závod na výr. a rozvod elektriny: tepelná, vodná, atómová e.;

elektrárenský príd.

električenka -y -niek ž. hovor. predplatný lístok na mestskú dopravu

električka -y -čiek ž. elektr. koľajové vozidlo mestskej dopravy: cestovať e-ou;

električkový: e. spoj

elektrický príd.

1. k elektrina: e. prúd, e-á energia, sieť;
e-é svetlo, napätie;
e-é vedenie

2. zariadený na spotrebu elektriny: e. motor, vlak, e-é spotrebiče;

elektricky prísl.

elektrifikácia -ie ž. elektrifikovanie: e. dopravy, výroby, e. kopaníc;

elektrifikačný príd.

elektrifikovať nedok. i dok. zavádzať, zaviesť elektrinu: e. dopravu

elektrika -y ž. hovor. elektr. prúd, elektr. osvetlenie, elektrina: vypnúť e-u

elektrikár -a m. odb. pracovník v niekt. elektrotech. odbore;

elektrikárka -y -rok ž.;

elektrikársky príd.: e. prístup

elektrina -y ž. energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty; osvetlenie, prúd (tejto energie): kladná, záporná e.;
statická e., prístroj poháňaný e-ou;

elektrizovať nedok. i dok. nabíjať, nabiť elektr. nábojom; vyvol(áv)ať elektr. náboje;
hovor. bielizeň e-je;

elektroakustický príd.

elektroakustika -y ž. elektrotech. odbor zaoberajúci sa elektr. prenosom a reprodukciou zvuku;

elektroanalýza -y ž. chem. rozbor pomocou elektr. prúdu

elektrochémia -ie ž. odbor fyz. chémie zaoberajúci sa chem. dejmi spojenými s výmenou elektr. energie s okolím

elektróda -y -ród ž. elektr. vodič, ktorým sa privádza al. odvádza prúd: kladná, záporná e.

elektrofonický príd.: e-é hudobné nástroje založené na princípe premeny elektr. vĺn na zvukové (napr. organ)

elektroinštalácia -ie ž. zavádzanie súboru elektr. vedení;

elektroinštalačný príd.: e. podnik

elektroinštalatér -a m. inštalatér elektr. zariadenia;

elektroinštalatérsky príd.

elektrokardiogram -u m. lek. záznam elektr. prúdov vznikajúcich činnosťou srdcového svalu, zn. EKG

elektroliečba -y ž. liečenie elektr. prúdom

elektrolytický príd.: e. kondenzátor

elektrolýza -y ž. chem. rozklad látok elektr. prúdom;

elektromagnet -u m. indukčná cievka s jadrom z mäkkej ocele

elektromagnetický príd.: e-á indukcia, e-é vlny

elektromagnetizmus -mu m. magnetické javy vyvolané elektr. prúdom;

elektromechanička -y -čiek ž.

elektromechanik -a mn. -ci m. odborník v dielenskej elektrotech. práci;

elektromer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie spotreby elektr. energie

elektromobil -u m. automobil al. vozík s elektr. pohonom

elektromontér -a m. montér elektr. siete, elektr. strojov, inštalácie ap.

elektromotor -a L -e mn. -y m. stroj premieňajúci elektr. energiu na mechanickú prácu

elektrón -u m. fyz. elementárna častica so zápor. elektr. nábojom;

elektronický príd.: e-é prístroje;
e-é hudobné nástroje pri kt. zvuk vzniká elektr. kmitmi, napr. elektrónok;
e-á hudba ktorej zdrojom sú elektrotech. akustické zariadenia;
e-á pošta poštový styk realizovaný elektronicky prostredníctvom počítača, e-mail, mail, mejl;

elektronicky prísl.

elektronika -y ž.

1. elektrotech. odbor zaoberajúci sa štúdiom a využitím pohybu elektrónov v rozlič. prostrediach

2. súhrn elektronických zariadení: spotrebná e.;

elektrónka -y -nok ž. banka, v kt. sú vo vákuu uložené elektródy schopné pôsobením elektr. polí riadiť tok elektrónov;

elektrónkový príd.: e. stabilizátor

elektrónový príd.: e. mikroskop

elektrospotrebič -a m. hovor. elektr. spotrebič

elektrostatický príd. týkajúci sa statickej elektriny: e. náboj

elektrotechnička -y -čiek ž.;

elektrotechnický príd.

elektrotechnik -a mn. -ci m. odborník v elektrotechnike;

elektrotechnika -y ž. odbor techniky zaoberajúci sa výr. a využitím elektr. energie, konštruovaním oznam. zariadení ap.;

elektrovodič -a m. tech. elektr. vodič