Význam slova "dĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 303 výsledkov (3 strán)
-
dl zn. deciliter
-
dlabať -e -ú nedok.
1. vysekávať dlátom al. pod. nástrojom: d. otvor v dreve, jamku v zemi
2. zhotovovať dlátom al. iným nástrojom: d. korýtko, úľ
-
dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku
-
dlaha -y dláh ž. tvrdý prostriedok na spevnenie zlomeniny: sadrová d.
-
dlaň -e ž. vnútorná strana ruky: mozoľnatá d., zatlieskať d-mi
● rovný ako d. celkom;
mať, vidieť niečo ako na d-i jasne vidieť;
poznať niečo ako svoju d. dôkladne;
(je to) ako na d-i jasné;
srdce, dušu by na d. vyložil je úprimný;
→ svrbí ho d.;
kúpiť za päť prstov a šiestu d. ukradnúť; -
dlanička -y -čiek ž. zdrob.;
-
dlanisko -a s., N a A jedn. i ž. zvel.
-
dlaňový príd.: d. úder (v tenise);
-
dlátko -a -tok s. zdrob.
-
dláto -a dlát s. nástroj na dlabanie, vŕtanie ap.: rezbárske d., pneumatické d.;
-
dlátový príd.: d. vrták;
-
dláviť -i nedok.
1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu
2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy;
d. stromčeky udupávať -
dlažba -y -žieb ž.
1. tvrdá pokrývka cesty, priestranstva ap., dláždenie: kamenná, betónová d.;
opraviť d-u2. zastaráv. dlážka, podlaha: drevená d. miestnosti
● publ. vyhodiť niekoho na d-u prepustiť z práce;
-
dlažbový príd.: d-é kocky
-
dláždenie -ia s. dlažba: auto poskakuje na nerovnom d-í;
d. chodby -
dláždený príd. pokrytý dlažbou: d. chodník
-
dláždič -a m. kto dláždi: na ceste pracujú d-i;
-
dlaždica -e -díc ž. kocka, tehlička ap. na dláždenie al. obkladanie: betónové, tehlové d-e;
obkladať stenu d-mi; -
dlaždička -y -čiek ž.
1. zdrob. k dlaždica
2. dlaždica
-
dlaždicový príd.: d-á mozaika;
-
dláždičský príd.: d-é práce
-
dláždiť -i -žď/-i! nedok. pokrývať dlažbou: d. cestu i pren. pripravovať podmienky
-
dlážka -y -žok ž. rovná spodná plocha miestnosti; drevená al. iná krytina tejto plochy, podlaha: drevená d.;
zametať d-u; -
dlážkový príd.: d-á krytina, kefa
-
dlbať -e -ú nedok. expr. drgať, štuchať, džugať: d. (do) suseda lakťom;
-
dok. dlbnúť -e -ú -bol
-
dlh -u m.
1. nevyplatený peňaž. záväzok, dlžoba: vyplatiť d.;
kúpiť na d.2. záväzok morálneho rázu: synovský d., d. voči pracovisku
□ mať d. byť dlžný
● upadnúť do d-ov zadlžiť sa;
priatelia buďme a d-y si plaťme -
dlhánisko -a s. i m. zvel.
-
dlho prísl.
-
dlhočizný príd. expr. dlh(ok)ánsky: d-á cesta, správa, d-é vyčkávanie
-
dlhodobo prísl.: d. účinkovať
-
dlhodobý príd. trvajúci, platný dlhý čas, op. krátkodobý: d-á úloha, d. plán, d-á zmluva, pôžička;
-
dlhohrajúci príd.: d-a platňa s rýchlosťou 33 1/3 obrátok za min.
-
dlhokánsky, dlhánsky príd. expr. veľmi dlhý, dlhočizný: d-a ulica, d. rok
-
dlhometrážny príd.: d. film celovečerný
-
dlhonohý príd. majúci dlhé nohy, nohatý: d-é vtáky, d-é dievča
-
dlhopis -u m. fin. listina zaväzujúca dlžníka zaplatiť druhej osobe (veriteľovi) istú sumu peňazí; dlžobný úpis, obligácia: štátne d-y;
-
dlhopisový príd.: d-á metóda privatizácie prostredníctvom dlhopisov
-
dlhoprstý príd. majúci dlhé prsty;
dlhoprstý m. expr. zlodej
-
dlhoročný príd.
1. trvajúci dlhé roky, mnohoročný: d-á príprava, d. vývin, d-é úsilie
2. fungujúci dlhé roky, mnohoročný: d. redaktor, funkcionár, priateľ
-
dlhosť -i ž.: d. samohlások
-
dlhotrvajúci príd. trvajúci dlhý čas: d-e liečenie, d. dážď, účinok
-
dlhovať nedok. byť dlžný (význ. 1, 2), mať dlh: d-je rodičom peniaze;
d-š mi odpoveď -
dlhý príd.
1. majúci veľký rozmer v dĺžke, op. krátky: d. rad, múr, d-á vzdialenosť
2. majúci veľký rozmer v čase, trvajúci dlho, op. krátky: d-á zima, d. život;
po d-(š)om čase;
(urobiť) bez d-ých rečí rýchlo3. majúci istý lineárny rozmer (vyjadrený číselne): ulica d-á 1 km, úsečka d-á 5 mm
● odísť s d-ým nosom sklamaný;
ukazovať niekomu d. nos posmievať sa;
mať d-é vedenie byť nechápavý;
mať d-é prsty kradnúť;
je mu d. čas, d-á chvíľa nudí sa;
nepríde, nezavolá, ako je rok d. celý rok; -
dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dlžizný príd. expr. dlh(ok)ánsky, dlhočizný: d. sprievod, prejav
-
dĺžka -y -žok ž.
1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;
-
dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo -
dlžníčka -y -čok ž.;
-
dlžnícky príd.: d-a strana, d. účet
-
dlžník -a mn. -ci m.
1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť
2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;
-
dlžný, dlžen príd.
1. obyč. iba v prís. povinný platiť dlh, majúci dlh: byť, zostať niekomu d. za nákup;
čo som d.?2. obyč. iba v prís. majúci istý (morálny) záväzok, povinnosť ap.: ostal rodičom d. veľa lásky;
ostať d. svojej povesti3. iba dlžný kt. treba zaplatiť, nevyplatený: vymáhať d-é poistné, dávky
● expr. to mi bol čert d. to je nepríjemné
-
dlžoba -y -žôb ž. dlh (význ. 1): mať, splácať d-u, upadnúť do dlžôb;
-
dlžobný príd.: d. úpis
-
chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu
-
d [i dé] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol
ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno
-
dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.
-
dáma -y dám ž.
1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)
3. spoloč. hra na šachovnici
-
dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1
-
dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo; -
dánčina -y ž. dánsky jazyk
-
dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;
dánsky prísl.: vedieť (po) d.
-
dáta dát s. mn.
1. údaje: životopisné d.
2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;
-
dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť
-
dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie; -
dátumový príd.: d-á pečiatka
-
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať; -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
nedok. dávať si
-
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ
-
dávka -y -vok ž.
1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y; -
dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok
-
dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo
-
dávkový príd.
-
dávno
I. prísl.
1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideliII. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om
-
dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;
-
dávnovekosť -i ž.
-
dávnoveký príd.: d-é kultúry;
-
dávny príd.
1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka
2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia
3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen
-
dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.; -
dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.
-
dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.
-
dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus
-
dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus
-
déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
démonickosť -i ž.: d. postavy (v lit. diele)
-
démonický príd.
1. k démon: d-á bytosť
2. niečím pripomínajúci démona; ohromujúci: d-á vášeň, sila, krása;
démonicky prísl.: d. ničivý;
-
démonizovať nedok. i dok. publ. pripisovať, pripísať niekomu, niečomu krajne negatívne črty: d-nie politika
-
desaťdňový príd.
1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd
2. 10 dní starý: d-é jahňa
-
deväťdňový príd.
1. trvajúci 9 dní, deväťdenný: d-á cesta
2. 9 dní starý: d-é mláďa
-
díler, pôv. pís. dealer -a m. (angl.) kto sa venuje sprostredkovateľskej činnosti, priekupník, predajca, sprostredkovateľ: d-i na burze; drogový d.;
-
dílerský príd.: d-á sieť
-
dínom-dánom [d-] hovor.
I. prísl. len tak, bezstarostne: žiť, chodiť d.
II. cit. vyj. bezstarostnosť, radosť (v piesni, pri tanci)
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
dňový príd. deň starý, jednodňový: d-é kurča;
dnový1 príd.
dnový2 príd.: d. výpust;
-
dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;
-
dôchodcovský príd.
-
dôchodkovo, dôchodkove prísl.
-
dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;
-
dôchodkyňa -e -kýň ž.;
-
dôchodok -dku m.
1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d. -
dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.
1. → prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty;
vlak už d-l;
d. z výletu;
d-li nám pomôcť;
d-la mi zásielka;
d-la zima;
d. do rozpakov;
d. k majetku;
d. o deti;
d-la naňho únava;
na každého d-e 10 korún;
žil, ako d-lo;
d. na chybu;
hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba;
d-e k zmene2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti
3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa);
obraté jablká d-u dozrejú4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor;
d-la mu trpezlivosť● → prísť;
-
dôkaz -u m.
1. fakt potvrdzujúci istú mienku: presvedčivý d.;
priniesť d.2. dosvedčenie, svedectvo, doklad (význ. 2): d. oddanosti, lásky
□ podať d. o niečom dokázať niečo;
-
dôkazný, dôkazový príd.: d-ový materiál
-
dôkladne prísl.: d. sa pripraviť;
-
dôkladnosť -i ž.
-
dôkladný príd. idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takej vlastnosti, op. povrchný: to je d. človek;
d. opis javu; -
dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;