Význam slova "dvojí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dvojica -e -jíc ž. 2 osoby al. veci ako jednotka, pár: d. spevákov, tanečníkov;
manželská d., nerozlučná d.;
chodiť v d-i;
pochodovať v d-iach po dvaja;
lingv.: vidová d. pár slovies rozlíšených vidom;
vetná d. syntagma

dvojičky -čiek ž. mn. hovor. dvojčatá, blížence: mať d.

dvojiť sa -í -a nedok. rozdvojovať sa: chodník sa d-í

dvojito čísl. nás. príslov.: d. vidieť niečo dvojmo;

dvojitosť -i ž.

dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d-é dvere, d-á stena, d-á ochrana;

dvojizbový príd. kt. má 2 izby: d. byt

dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á;

dvojčiatko -a -tok s. zdrob.

dvojčíslo -a -sel/-siel s. dve čísla časopisu zostavené do 1 čísla: d. Slovenskej reči

dvojčlennosť -i ž.

dvojčlenný príd. kt. sa skladá z 2 členov;
lingv. d-á veta ktorej gram. jadro tvorí podmet a prísudok;