Význam slova "domň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

domnelý príd. kniž. jestvujúci iba v domnienke, predpokladaný, zdanlivý, op. skutočný: d-á zrada, krivda

domnienka -y -nok ž. nepotvrdená mienka, dohad, predpoklad: naivná, mylná d.;
vyvrátiť d-u;
žiť v d-e, že ...

domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal

dom -u m.

1. budova, stavba na obývanie: rodinný, nájomný, družstevný d.;
stavať d.;
strecha d-u, vlastník d-u;
Biely d. sídlo prezidenta USA i pren. amer. vláda;
nebytový d. nepoužívaný na bývanie;
zobudiť celý d. obyvateľov domu

2. inštitúcia organizujúca kult. podujatia al. poskytujúca rozlič. služby: kultúrny d.;
d. módy, d. spisovateľov;
obchodný d. veľké nákupné stredisko;
→ azylový d.

3. domov (význ. 1): žiť ďaleko od d-u

4. rodina, domácnosť: mať pokoj v d-e;
pán d-u

● chodiť, behať z domu do d-u do každého domu;
nech si → zametá pred vlastným d-om;
→ stavať d. na piesku;
je ho plný d. je hlučný;
→ nevytiahne nohy, päty z d-u;

dóm -u m. hlavný mestský chrám, katedrála: košický d., D. sv. Martina (v Bratislave);

domáca ž.

1. k domáci (význ. 1): pani d.

2. žena pracujúca v domácnosti

domáci

I. príd.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch: holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci m.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

domácky príd.

1. charakteristický pre domácnosť, v domácnosti vyrobený: d-a výroba;
d-a podoba mena neoficiálna, nie úradná

2. bezprostredný, srdečný, príjemný: d-e prostredie, ovzdušie;

domácky prísl.: (po) d. vyrobený, d. založený človek

domácnosť -i ž. prostredie rodiny, domova a čo k nemu patrí: práce v d-i;
založiť si, mať vlastnú d.

● → tichá d.

nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje

domäkka, pís. i do mäkka prísl. namäkko: uvariť d.

domček -a m. zdrob.: drevený d.

● → zrútiť sa ako d. z karát;

doména -y -mén ž. kniž. rozhodujúca oblasť pôsobenia: d-ou slovenskej poézie je lyrika

domínium -ia s.

1. feud. panstvo, veľkostatok: majiteľ d-ia

2. v min. samosprávna časť Britského spoločenstva národov

domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;

domŕzať -a nedok. expr.

1. znepokojovať, dráždiť: začali d. komáre

2. naliehavo, neodbytne žiadať, vymáhať: d-l otca, aby ...;
deti d-li (otázkami);

domŕzavý príd. dotieravý, dobiedzavý, neodbytný: d-á mucha, myšlienka

nedok. domýšľať -a

// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce;
čo nevie, to si d-í;
d. si koniec;

nedok. domýšľať sa, domýšľať si