Význam slova "doč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

doc. skr. docent

nedok. dočahovať

dočasne prísl.;

dočasnosť -i ž.: d. rozhodnutia

dočasný príd. trvajúci iba istý čas, prechodný, op. trvalý: d-é zamestnanie, d-á vláda;

dočasu prísl. nie natrvalo, dočasne, začas: radosť trvala iba d.

docengať dok. prestať cengať

// docengať sa

1. cenganím dosiahnuť (otvorenie, spojenie ap.): nemohol sa k nim d.

2. hovor. expr. opiť sa: na hodoch sa d-l;
prišli poriadne d-ní

doceniť dok. správne oceniť, uznať: d. význam diela;
vedieť d. niečo, niekoho;

nedok. doceňovať

docent -a m. nižší st. vedecko-pedagogickej hodnosti, skr. doc.: d. slovenského jazyka;

docentka -y -tiek ž.;

docentský príd.: d. úväzok

docentúra -y -túr ž. hodnosť, funkcia docenta: dosiahnuť d-u

dočerta, pís. i do čerta hovor.

I. prísl. expr. preč: poslať niekoho d.

II. cit. zahrešenie, doparoma: nedarí sa to, d.! kde, d., toľko chodí!

dočervena, pís. i do červena prísl. načerveno: rozžeraviť železo d.

docestovať dok. pricestovať: d. do Bratislavy;
kedy si d-l?

nedok. dochádzať -a, dochodiť¹

dochádzka -y -dzok ž. dochádzanie: d. do práce;

dochádzkový príd.: d-á kniha

dochnúť -e -ú -chol nedok. hynúť, kapať, zdochýnať (o zvieratách), hrub. umierať (o ľuďoch)

● expr.: vie, od čoho → muchy d-ú;
od roboty kone d-ú robota je namáhavá, robota škodí

dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;

dôchodcovský príd.

dochodiť² dok. prestať chodiť: d. základnú školu

dôchodkovo, dôchodkove prísl.

dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;

dôchodkyňa -e -kýň ž.;

dôchodok -dku m.

1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu

2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d.

3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;

dochovať dok.

1. odchovať, vychovať: d. päť detí

2. dopestovať, vypestovať, dorobiť: d. hydinu;

nedok. k 2 dochovávať -a

// dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li

dochrámať -e -u dok. expr. dolámať, polámať, dokaličiť: d. si ruky, údy

// dochrámať sa: d. sa pri páde

dochuti, pís. i do chuti prísl. do vôle, dosýta: vyspať sa, nasmiať sa d.

dochvíľne prísl.;

dochvíľnosť -i ž.

dochvíľny príd. kniž. presný v čase: účtovník je d.;
d. príchod;

dochytať dok.

1. prestať chytať: brankár už d-l

2. chytaním zašpiniť: d-né, ufúľané sklo

dochytiť dok.

1. prichytiť, pristihnúť, dolapiť: d. žiaka pri klamstve

2. dostihnúť, dohnať, dohoniť, dobehnúť: d. bežiaceho na ulici

dočiahnuť -e -u -hol dok.

1. natiahnutím ruky, nohy ap. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: dieťa d-e (na) kľučku;
d. niečo palicou

2. zaujať priestor, dosiahnuť hranicu: pokrovec d-e po dvere;
stádo d-lo okraj lesa;

dočiarať, dočiarkať -a dok. popísať čiarami, počarbať, počmárať: d-ný menoslov

docieliť -i -ľ! dok. dosiahnuť: d. presnosť cvičením;
musím d., aby ...;
tým nič ned-š;

nedok. docieľovať

dočierna, pís. i do čierna prísl. načierno: d. ohorená tvár

dočista

I. prísl.

1. pís. i do čista do čistej podoby, načisto: poumývať riad d.;
d. vypraté veci;
d. prepísať niečo urobiť čistopis

2. hovor. úplne, celkom, načisto, vonkoncom: d. zmenený vzhľad

II. čast. hovor. vyj. krajnú mieru: d. zabudol prísť

dočítať -a dok. skončiť čítanie; prestať čítať: d. román, správu;
keď d-š, uvidíš;

nedok. dočítavať -a

// dočítať sa čítaním sa dozvedieť: d. sa o zločine;
v novinách sa d-l, že ...

docitovať dok. hovor. (úradne) zavolať, predvolať, privolať: d. všetkých svedkov

dočkať dok. počkať (význ. 1 – 3), vyčkať: d. (na) otca;
d-m chvíľu, kým príde;
s kúpou ešte d-me;
len d-aj! má význ. vyhrážky

● d-aj času ako hus klasu

// dočkať sa

1. čakaním dosiahnuť (príchod, uskutočnenie niečoho): d. sa svitania, pomoci;
deti sa ho nevedeli d.;
nemohol sa d., kedy ...

2. dožiť sa (význ. 1, 2): d. sa prekvapenia, d. sa vnúčat

// dočkať si expr. počkať si, vystriehnuť: d-l si naňho v lese

dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

docupkať dok. expr. pricupkať, pridrobčiť: babka d-la domov

docválať -a dok. cválaním prísť: kôň d-l do cieľa;
dôstojník d-a na koni

docvičiť dok.

1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel

2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;

nedok. docvičovať

avokádo -a s. kôstkovité tropické ovocie hruškovitého tvaru, zelenej farby a mierne sladkastej chuti

chládoček -čka m. zdrob. expr.

do predl. s G vyj.

1. smerovanie dovnútra, op. z(o): vojsť do domu;
naliať do hrnca;
ísť do záhrady;
pridať do polievky

2. smerovanie na niečo, op. z(o): škriabať sa do svahu, do vrchu

3. miestnu, časovú al. číselnú hranicu, (až) po, op. od: umyť sa do pása;
spať do rána;
splniť úlohu do konca roka;
narátať do sto

4. spôsob, mieru, prostriedok al. nástroj (príp. vo forme účinku, výsledku): upiecť do červena;
premoknúť do nitky;
vypiť do dna;
zabaliť do papiera;
skrútiť sa do klbka

5. účel, cieľ: dať do opravy;
posielať do školy;
chuť do jedenia;
do videnia! (pozdrav)

6. v spoj. čo do zreteľ, pokiaľ ide o, čo sa týka: čo do výšky vyhovuje

7. väzbu (pri slovesách): miešať sa do cudzích vecí;
zaľúbiť sa do dievčaťa;
pustiť sa do roboty;
je, ide mu do plaču

● → pridať do kroku;
čo ťa do toho nestaraj sa!

do belasa → dobelasa;

do biela → dobiela;

do bleda → dobleda;

do bronzova → dobronzova;

do červena → dočervena;

do chuti → dochuti

□ (ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo

● → prísť niečomu na ch.;
prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem;
mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť;
robiť si ch. na niečo chystať sa;
byť po ch-i uspokojovať;

do čierna → dočierna;

do čista → dočista;

do fialova → dofialova;

do guľata → doguľata;

do hneda → dohneda;

do krémova → dokrémova;

do krvava → dokrvava;

do mäkka → domäkka;

do modra → domodra, na modro → namodro;

do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;

do oceľova → dooceľova;

do popolava → dopopolava;

do ružova → doružova, na ružovo → naružovo;

do siva → dosiva;

do stratena → dostratena

do tmava → dotmava;

do tuha → dotuha;

do zelena → dozelena;

do žerava príslov. výraz: rozpálený do ž.;

do zlata → dozlata;

do žlta → dožlta;

doďaleka prísl. do diaľky, ďaleko: vidieť, zaznieť d.;
pohľad d.

dok. k 1 – 3 doľahnúť -e -ú -hol

doľava prísl.

1. na ľavú stranu, vľavo, naľavo, op. doprava: skrútnuť sa, zabočiť d.

2. v zhode s polit. ľavicou, op. doprava: vláda orientovaná d.

doň G zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. do: vzal vrece a vopchal doň ruku

doňho G zámena on (živ.) s predl. do;
do neho: stojí pri kamarátovi a strká d.

došikovať dok. hovor. doviesť, priviesť: d. koňa do stajne

doširoka prísl. do šírky, naširoko, široko: d. roztiahnuť ruky;
d. rozrastený strom

● d.-(do)ďaleka (sa rozliehať ap.) do širokého okolia

došiť -je -jú dok. skončiť šitie, prestať šiť: d. oblek;
d-la a vstala;

nedok. došívať -a

došklbať -e -ú dok. expr. roztrhať, dotrhať: d. si šaty

doškoliť -ľ! dok. (dodatočne) vyškoliť na danú, plánovanú ap. prácu: d. pracovníkov;

doškoľovací príd. určený na doškolenie, doškoľovanie: d. ústav

nedok. doškoľovať: d-nie personálu

// doškoliť sa: lekári sa d-ia;

nedok. doškoľovať sa

doskový, doštený príd.: d-á ohrada, stena, d-ený voz;

doškrabať -e -ú, doškriabať -e -u dok. škriabaním (na viacerých miestach, silno ap.) poraniť al. poškodiť: d-la jej tvár;
d. nábytok

// doškrabať sa, doškriabať sa: d. sa na tŕňoch

došľahať dok.

1. (na viacerých miestach, silno ap.) vyšľahať, došibať: chrbát d-ný remeňom

2. šľahaním, šľahnutím, ostrým nárazom ap. poznačiť al. poškodiť: vetrom d-ná tvár;
krúpy d-li kvety

nedok. došľapovať

došliapať -e -u dok.

1. šliapaním (silno) poškodiť, pošliapať: d. trávnik

2. expr. chôdzou sa dostať (do cieľa), dôjsť: d. na kopec

došliapnuť -e -u -pol dok. šliapnuť (celým chodidlom), dostupiť: nemôže d. na boľavú nohu;

došlý príd. admin. kt. došiel, dôjdený, prijatý: d-á pošta

došpatiť dok. hovor. (silno) zošpatiť: d. si tvár

došpiniť dok. (silno, celkom) zašpiniť: d. šaty, uterák

// došpiniť sa: celý sa d-l

došpliechať -a dok. (na mnohých miestach, silno ap.) zašpliechať, pošpliechať: auto ma d-lo

// došpliechať sa: takto sa d.!

doštenák -a m. voz s doskami na mieste rebrín

doštička -y -čiek ž. zdrob.

doštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! dok.

1. skončiť štiepanie, prestať štiepať: d. všetky kláty

2. štiepaním porušiť (jednotu): d. latu na triesky

// doštiepať sa štiepaním sa porušiť, rozdeliť: dosky sa d-li

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

doštudovať dok. dokončiť štúdiá, štúdium: d. na technike;
d. učivo

doštverať sa dok. expr. namáhavo prísť, dovliecť sa: d. sa s ťažkým nákladom

došúchať sa -a dok. expr. pomaly, namáhavo prísť: ranený sa d-l k lavici

došupovať dok.

1. zastar. násilím úradne priviesť: vojaci ho d-li k veliteľovi

2. expr. rýchlo priviesť: d-l deti domov

doťahať sa dok. hovor. expr. unaviť sa, ustať, vyčerpať sa: je celý d-ný!

nedok. k 1 – 4 doťahovať

// dotiahnuť sa expr. dovliecť sa: ranený sa d-l do úkrytu

doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal

nedok. doúčať -a, doučovať

// doučiť sa

1. učením si doplniť (vedomosti): d. sa zameškané učivo

2. skončiť učenie sa, prestať sa učiť: d-l sa a šiel do kina;

nedok. doúčať sa, doučovať sa

dožadovať sa nedok. naliehavo žiadať, domáhať sa: d. sa spravodlivosti, d. sa nápravy

dožičiť dok. ochotne umožniť užitie, vlastnenie, dopriať: d. ľuďom slobodu, slobody, d. niekomu úspech;
každému d-í

// dožičiť si rád si užiť (dobré), dovoliť si, dopriať si: d. si dobrého vína, d. si oddych(u)