Význam slova "d" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2861 výsledkov (24 strán)
-
dýzový príd.
-
dz [i dzé] neskl. s. spoluhláska a zložkové písmeno
-
dž [i džé] neskl. s. spoluhláska a zložkové písmeno
-
džavot -u m. džavotanie: dž. detí, mláďat
-
džavotať -ce -cú -tajúc nedok. (o deťoch, expr. o ženách) veľa, živo, bezstarostne, príjemným hlasom hovoriť: dievčence dž-li;
-
džavotavo prísl.: dž. rozprávať;
-
džavotavosť -i ž.
-
džavotavý príd. kt. má sklon džavotať; svedčiaci o takej vlastnosti: dž-é dievča, d-é stehlíky;
dž. hlas; -
džbán -a m. krčah: hlinený dž.;
dž. mlieka; -
džbánček, džbánik -a, džbánok -nka m. zdrob.
-
džbankársky príd.;
-
džbankárstvo -a s.
1. džbankársky odbor
2. džbankárska dielňa
-
džber -a/-u m. väčšia okrúhla drevená nádoba; jej obsah: dž. na vodu
-
dzekať nedok. vyslovovať dz namiesto ď v niekt. nárečiach (napr. dzedzina namiesto dedina)
-
džem -u m. hustá ovocná zavarenina: čerešňový, broskyňový dž.
-
džentlmen, pôv. pís. gentleman -a m. (angl.) čestný, ušľachtilý muž so vzorným spoloč., rytierskym správaním: za každých okolností ostáva dž-om;
-
džentlmenský príd.: dž-é gesto;
džentlmensky prísl.;
-
džentlmenstvo -a s.
1. iba jedn. k džentlmen
2. džentlmenský čin: bolo to od neho dž.
-
džersej, pôv. pís. jersey -a m. pletená vlnená látka;
-
džersejový príd.: dž-é šaty
-
džez -u m. moderná zábavná hudba utváraná postupnou syntézou černošského folklóru s tradíciami európskej hudby;
-
džezový príd.: dž-á hudba, dž. orchester
-
džganec -nca m. expr. väčší kus neprehltnutého jedla: omáľať dž.;
-
džgať nedok. expr. pchať, napchávať, vtláčať: dž. do chlapca jedlo, dž. peniaze do vrecák
// džgať sa
1. veľa jesť, napchávať sa, nadžgávať sa: dž. sa zemiakmi, chlebom
-
džihád -u m. moslimská svätá vojna obhajujúca islam a usilujúca sa o jeho rozšírenie
-
džin, pôv. pís. gin -u m. obilný destilát s príchuťou a arómou borievky
-
džínsy džíns ž. i džínsy -ov m. pomn. šport. nohavice z pevnej (modrej) látky: nosiť dž., chodiť v dž-ach, v dž-och
-
džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo
-
džiu-džicu, pôv. pís. jiu-jitsu neskl. s. jap. spôsob sebaobrany bez zbrane
-
džob -u m. (angl.) hovor. expr. výhodný obchod, (výhodná) práca: mať dobrý dž.
-
džoging, pôv. pís. jogging -u m. šport. kondičný, rekreačný beh: pestovať dž.;
-
džogingový príd.: dž-á súprava, dž-é oblečenie
-
džokej -a m. profesionálny jazdec na koni;
-
džokejka -y -jok ž. džokejská čiapka (so strieškou)
-
džokejský príd.: dž-á čiapka džokejka
-
džudista -u m. kto pestuje džudo;
-
džudistický príd.: dž. úbor
-
džudo, pôv. pís. judo -a s. (jap.) šport. zápasenie vybudované na džiu-džicu;
-
džugať nedok. expr. štuchať, strkať, drgať, sácať: dž. (do) suseda ceruzou;
-
dok. džugnúť -e -ú -gol;
-
džungľa -e ž.
1. hustý, neprehľadný tropický les: juhoamerická dž.
2. hovor. expr. niečo neprehľadné, neusporiadané, chaos: dž. papierov, príkazov;
platí tu zákon dž-e silnejší a bezohľadný víťazí -
džús -u m. (hustejšia) ovocná al. zeleninová šťava: citrónový, paradajkový dž.
-
chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu
-
grád -u m. hovor. st. alkoholu v nápoji: slivovica má g-y je tuhá
-
herbicíd -u m. odb. chem. prípravok na ničenie buriny;
-
honvéd -a m. hist. vojak maď. domobrany za Rakúsko-Uhorska;
-
insekticíd -u m. odb. prostriedok na ničenie hmyzu;
-
jednotýždňový príd.
1. trvajúci 1 týždeň: j. zájazd
-
jód -u m. nekovový halový chem. prvok sivočiernej farby a dráždivého zápachu, zn. I;
-
každý
I. zám. vymedz.
1. obyč. jedn. vyj. úplný súhrn osôb, vecí a javov a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu: k. človek je smrteľný;
chorého namáha k. pohyb;
šaty na k-ú príležitosť;
v k-om prípade vždy;
domov chodí k. týždeň pravidelne týždenne2. ako neurč. zám. vyj. ľubovoľnosť, akýkoľvek, hocijaký: súci do k-ej roboty;
prísť za k-ých podmienok;
uverí k-ej hlúposti● na k-om kroku všade;
za k-ú cenu nech to stojí čokoľvek;
k-ú chvíľu a) (chorie) často b) (sa vráti) hneď -
kód -u m.
1. inform. systém znakov na prenášanie informácie: číselný k.;
inform. dohodnutý systém pravidiel na priradenie významu k znakom al. signálom;
obch. čiarový k. identifikačný systém na označenie druhu tovaru a iných dôležitých údajov2. genet. genetický k. súhrn vrodených vlastností uložených v chromozómoch
3. lingv. systém jazykových znakov: prepínanie k-ov prechod z jedného jazyka do druhého;
-
kustód -a m. opatrovateľ, správca zbierok: k. múzea, bibliotéky;
-
logopéd -a m. odborník v logopédii;
-
maród -a m. hovor. chorý človek: byť m., hlásiť sa za m-a, ako m.
-
minulotýždňový príd. týkajúci sa predchádzajúceho týždňa: m-é zasadnutie vlády
-
mudžahíd -a m. národnooslobodzovací bojovník v moslimských krajinách
-
nedochôdča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. pejor. neduživý tvor (dieťa, mláďa)
-
niekoľkotýždňový príd.
1. trvajúci niekoľko týždňov, niekoľkotýždenný: n-á dovolenka
-
nimród [n-] -a m. hovor. poľovník
-
nomád -a m. kočovník
-
nedok. okrídľovať
-
ortopéd -a m. odborník v ortopédii;
-
nedok. osídľovať
-
pád -u m.
1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu
3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína
4. mravný poklesok
5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív
6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...● pýcha predchádza p.;
-
päťdňový príd.
1. trvajúci 5 dní, päťdenný: p. výlet
2. 5 dní starý: p-é mláďa
-
pesticíd -u m. odb. chem. al. biol. látka na ničenie hmyzu al. buriny;
-
potmehúd -a m. expr.
-
presídľovací príd. týkajúci sa presídľovania: p-ia akcia
-
nedok. presídľovať
// presídliť sa: rodina sa p-la do mesta;
-
nedok. presídľovať sa
-
prúd -u m.
1. prudký tok vody, tekutiny; množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: rieka má silný p.;
voda tiekla p-om po uliciach;
p. strhol plavca, stavbu;
krv tiekla p-om;
p-y sĺz;2. množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom: p. manifestantov, vozidiel;
p. vzduchu, svetla;3. sled, beh, postup: p. dejín;
niečo je v plnom p-e prebieha4. polit., filoz., umel. smer, hnutie: nové myšlienkové p-y
5. prameň (význ. 3): p. vlasov
● plávať, ísť s p-om prispôsobovať sa;
plávať, ísť proti p-u stavať sa proti všeob. mienke; -
raison d'être [rezondétr] neskl. m. (franc.) kniž. zmysel bytia, existencie, pren. zmysel vôbec
-
rapsód -a m. starogréc. potulný spevák bohatierskych spevov;
-
samospád -u m. prirodzený spád: odtok vody s-om;
-
šesťdňový príd.
1. trvajúci 6 dní, šesťdenný: š. zájazd, š-á motocyklová súťaž
-
šesťtýždňový príd.
1. trvajúci 6 týždňov, šesťtýždenný: š. študijný pobyt
2. 6 týždňov starý: š-é psíča
-
smäd -u m. pocit potreby piť: zahnať, uhasiť s.;
expr. umierať od s-u byť veľmi smädný -
strídža -aťa mn. -ence -niec s. mláďa strigy (v rozprávkach);
-
štrnásťdňový príd.
1. trvajúci 14 dní, štrnásťdenný: š-é školenie, š-á dovolenka
2. 14 dní starý: š-é dieťa
-
štrúdľa -e -dieľ/-dlí ž. hovor.
1. závin
-
štrúdľový príd.: š-é cesto
-
štvortýždňový príd.
1. trvajúci 4 týždne: š-á dovolenka
2. 4 týždne starý: š-é šteňa
-
švédčina -y ž. švédsky jazyk
-
trojtýždňový príd.
1. trvajúci 3 týždne, trojtýždenný: t-á dovolenka
2. 3 týždne starý: t-é kurence
-
trúd -a mn. N a A -y m. včelí samček;
-
tvíd -u m. hrubšia šport. látka obyč. z dvojfarebných vláken;
-
týždňový príd.
-
úd -u m. pohyblivá časť tela, obyč. končatina: zdravé, boľavé údy;
vystrieť si údy, mať údy ako z olova nevládne, ťažké;
anat. pohlavný úd penis; -
nedok. usídľovať sa
-
v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...
-
veľkotýždňový príd. k Veľký týždeň: v-é pobožnosti
-
velocipéd -u m. zastar. bicykel
-
vodopád -u m. vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: šum v-u;
-
vpád -u m.
1. nečakané, násilné voj. vniknutie, vpadnutie, vtrhnutie, invázia: nepriateľský v. na cudzie územie;
hist. tatársky v. r. 12412. expr. náhly (hlasný) príchod, vtrhnutie: v. rozjarených hostí
-
nedok. vysídľovať
-
z dôvodu predl. s G kniž. pre: z d-u neprítomnosti pre neprítomnosť;
-
zakaždým prísl. každý raz, vždy: z. slušne pozdravil;
z., keď hrmelo, sa zľakol