Význam slova "cý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cyklámen -u m. izbová rastlina s červenofialovými al. bielymi kvetmi a okrúhlymi striebristými listami, bot. Cyclamen;

cyklámenový príd.: c-é šaty červenofialové

cyklickosť -i ž.: grafikon c-i

cyklický príd.

1. opakujúci sa v cykloch; utvárajúci cyklus, cykly: c-é školenie, c-é krízy;
c-á skladba

2. usporiadaný do kruhu, v kruhoch: chem. c-é zlúčeniny;

cyklicky prísl.: c. sa opakovať;

cyklista -u m. kto pestuje cyklistiku; kto jazdí na bicykli, bicyklista;

cyklistický príd.: c. úbor, c-é preteky;
c. chodník vyhradený iba pre cyklistov

cyklistika -y ž. šport. jazdenie na bicykli: → horská c.;

cyklistka -y -tiek ž.;

cyklokros -u m. terénne cyklistické preteky

cyklón -u m. vzdušný vír v tropických moriach pohybujúci sa veľkou rýchlosťou (napr. orkán, hurikán, tajfún)

cyklostyl -u m. prístroj na rozmnožovanie (strojom písaných písomností);

cyklostylovaný príd. rozmnožený cyklostylom: c-é vydanie

cyklostylový príd.: c. papier

cyklotrón -u m. fyz. cyklický urýchľovač nabitých častíc

cyklus -lu m.

1. pravidelne sa opakujúci súbor postupov, prac. úkonov ap.: výrobný, pracovný c.;
kontrolný c.

2. pravidelný kolobeh času: ročný c.

3. súbor duchovných výtvorov tvoriacich celok: c. básní, prednáškový, rozhlasový c.

cylinder -dra L -i mn. -e m.

1. sklený chránič svetla na (petrolejovej, plynovej) lampe: zadymený c.

2. valcovitý tvrdý pánsky klobúk: nasadiť si c.

3. tech. súčiastka niekt. strojov v podobe dutého valca;

cylindrový príd.: c. komín úzky a vysoký

cynickosť -i ž.

cynický príd. k 2: c. človek, c. čin;

cynicky prísl.;

cynik -a mn. -ci/-ovia m.

1. stúpenec cynizmu

2. bezcitný človek vyznávajúci cynizmus;

cynizmus -mu m.

1. gréc. filoz. smer, ktorého stúpenci pohŕdali spoloč. konvenciami a inštitúciami

2. vyzývavé opovrhovanie morálnymi hodnotami a spoloč. pravidlami; konanie vychádzajúce z takéhoto postoja;

cyprus -u m. štíhly ihličnatý strom zo Stredomoria, bot. Cupressus

cyrilika -y ž. slovanské písmo založené na gréc. veľkých písmenách (použ. v staroslovienčine)

cyrilo-metodský, cyrilo-metodovský príd. týkajúci sa slovanských apoštolov Cyrila a Metoda, súvisiaci s ich účinkovaním: c-é oslavy;
c-á literatúra, misia

cyrilský príd.: c-é písmo cyrilika;
c-á pamiatka písaná cyrilikou

cysta -y cýst ž. lek. chorobná dutina v tkanive organizmu s tekutým, plynným a i. obsahom

cytológia -ie ž. odbor biológie zaoberajúci sa org. bunkou;

cytologický príd.

bác cit.

1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja

2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina

c [i cé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 3. miesta v poradí: vysloviť c, veľké C;
vchod C

2. v skr. a zn.: vitamín C;
chem. C uhlík;
fyz. C coulomb;
C rím. číslica sto;
°C stupeň Celzia

3. hud. tón a nota: stupnica C dur, c mol

cálovať nedok. subšt. platiť: c. ťažké peniaze

cápať -e -u nedok. expr.

1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť

3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

4. padať: guľky c-u do kaluže

5. tárať, trepať: c. hlúposti;

cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a;

cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov

cárica -e -ric ž. cárovná;

cárizmus -mu m. absolútna vláda cára

cárok -rka m. hovor. priehrada, prieprava pre dobytok, hydinu: c. zbitý z dosák;
ovce, husi v c-u

cárovič -a m. cárov syn

cárovná -ej mn. -é -vien ž.

1. panovníčka s cárskym titulom: c. Katarína

2. cárova žena al. dcéra

cársky príd.: c-a vláda;
hist. c-e Rusko;

cárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. cárska hodnosť

2. cárska ríša

céčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom c, C: chodiť do c-y (triedy C)

céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní

céder -dra L -i mn. -e m. stredomorský ihličnatý strom s priesvitnou korunou, bot. Cedrus: libanonské c-e;

céderom -u m. (zo skr. CD-ROM podľa angl. compact disc – read only memory) kompaktná platňa obsahujúca permanentne uložené počítačové údaje

cédrový príd.: c-é drevo

cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;

cíbik -a m. zdrob.: expr. vyzerá ako c.

cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer

cícerkom prísl. tenkým prúdom: pot sa mu leje, tečie z neho c. i fraz. veľmi sa potí, namáha;
krv mu tečie c. i fraz. veľmi krváca

cícerok -rka m. tenký, slabý prúd tekutiny: c-y sĺz, potu, krvi

címer -u/-a L -i mn. -y m. rodový znak, erb: zemiansky, šľachtický c.

cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;

cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba

cínový príd.: c-á ruda, c. riad

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.

cítiť -i nedok.

1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol

2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať

3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar

● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to

// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?

● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si

cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e

● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha;

cólový príd.

cólštok -a/-u m. hovor. drevený skladací meter

cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

cúvať -a nedok.

1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom

2. ustupovať: c. pred ťažkosťami, prekážkami;

dok. cúvnuť -e -u -vol

desaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj.

1. číslo a počet 10 000: d. korún;
ubytovať d. detí

2. i mn. expr. veľký počet: mať d. chýb;
d-e demonštrantov

● horných d. zámožné vrstvy;

domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;

dopomôcť -môže -môžu -môž! -mohol dok. prispieť pri získaní, pomôcť: d. niekomu k miestu;

dotĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.

1. dokončiť tlčenie, prestať tĺcť: d. korenie;
d. klinec

2. expr. veľmi zbiť, nabiť: chlapci ho d-li

3. viac kusov rozbiť, roztĺcť, potĺcť: d. taniere;

Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)

dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);

dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov

fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok

holúbäcí príd.;

môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.

A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať;
ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať;
m-e povedať, že ...;
neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať;
robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?

2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín;
kto to m-l byť?

3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť

4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať;
m-š sa hanbiť!

5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel;
m-m sa aj roztrhať (od roboty)

6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať

B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m;
za to nešťastie m-me všetci

napomôcť -môže -môžu -mohol dok. (trocha) pomôcť, podporiť: n. priateľa v nešťastí, n. dobrú vec;

natĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.

1. tlčením upraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. skaly, n. orechov

2. tlčením vpraviť vo väčšom množstve, vtĺcť: n. klince do steny

3. expr. zbiť, poraziť: n. súpera;

nedbajúc na predl. s A nehľadiac na: n. na radu urobil si podľa svojho

nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné

nepozerajúc na predl. s A vyj. vylučovanie, nehľadiac na: pracoval n. na únavu

nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A nepočítajúc (do toho): bol dlžen 1000 Sk n. (do toho) úroky

● r. s každým halierom šetriť

// rátať sa byť vhodný, vyhovovať: to sa mi ner-e/-a to mi nevyhovuje

nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov

// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.

obtĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. otĺcť (význ. 1, 2): o. hrnce, o. si kolená;
o. lak;

odpomôcť -môže -môžu -mohol dok. kniž. spôsobiť koniec, odstrániť: o. neporiadkom, násiliu;

osemtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 8000: zarobiť o. (korún);

otĺcť otlčie otlčú otĺkol dok.

1. tlčením, údermi poškodiť (na povrchu): o. hrnce;
o. si päste o stôl;
o-ené ovocie

2. tlčením, údermi odraziť; obiť: o. (kladivom) omietku;
o. orechy (palicou)

● expr. o. niekomu niečo o hlavu pripomenúť niečo nepríjemné;

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

pajác -a m.

1. kto vtipmi, konaním a ustrojením vzbudzuje veselosť, šašo: poskakovať ako p., robiť p-a niekomu

2. bábika s komickým výzorom, panák: drevený p.

palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
justičný, športový p.;

päťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5 000: mestečko s p. obyvateľmi

počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: p. prvými tónmi skladby zavládla slávnostná nálada;
boli tam všetci, p. od detí až po starcov

// počať sa kniž. začať sa: p-lo sa stmievať;

počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;

počnúc predl. s I, počnúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: prišli všetci, p. spisovateľmi, končiac novinármi;
počítal prítomných p. od posledného radu;

pomôcť -že -žu -mohol dok.

1. prispieť pomocou, poskytnúť pomoc: p-e, kde môže, p. radou, p. v núdzi, pri varení, p. niekomu vstať, dostať sa do zamestnania;
vedel si p. v ťažkostiach vedel si poradiť

2. spôsobiť zlepšenie, zapôsobiť, prospieť: liek mu p-l, len prísnosť p-e

3. umožniť niečo, dopomôcť k niečomu: pevná vôľa mu p-la všetko prekonať;
p-l mu k bytu získať byt

4. hovor. zbaviť niečoho, pripraviť o niečo: p. niekomu od peňazí

● p. niekomu do hrobu zaviniť smrť;
p. (žene) od dieťaťa urobiť potrat;
expr. ani → svätená voda mu nep-e;

potĺcť -tlčie -tlčú dok.

1. údermi, nárazmi poškodiť, pobiť, poroztĺkať: p. šálky, fľaše

2. tlčením rozdrviť, roztĺcť: p. škoricu, p. korenie na prášok

3. krupobitím zničiť: krúpy p-li obilie

4. (postupne) zatĺcť, pozatĺkať: p. kolíky do zeme

5. expr. (postupne) zabiť, usmrtiť, pobiť, pozabíjať: p-li všetky zajace

// potĺcť sa

1. údermi sa poškodiť, poroztĺkať sa: poháre sa p-li

2. expr. (postupne) zabiť sa, usmrtiť sa, pozabíjať sa: horolezci sa p-li v priepasti

premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.

1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera

2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou

3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy;
p. predsudky

4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť;
spánok ju p-l, únava ho p-la

5. zried. zvládnuť, zdolať: p. celý obed;

pretĺcť sa -tlčie -tlčú -tĺkol dok. expr. s námahou, ťažkosťami obstáť v živote, uživiť sa: my sa už dajako p-me;

pritĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok. tlčením pripevniť, pribiť, prihlobiť: p. podošvu na topánku;

rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;

rozmôcť sa -môže -môžu -mohol dok.

1. stať sa početnejším, rozmnožiť sa: pandravy sa veľmi r-li

2. zosilnieť, narásť: epidémia chrípky sa r-la;
r-la sa nespokojnosť;

roztĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.

1. tlčením rozdrviť: r. cukor, škoricu, r. orech

2. rozbiť (význ. 1): r. tanier, r. si nos;

sedemdesiattisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 70 000;

sedemstotisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 700 000;

sedemtisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 7000;

šesťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 6000: š. divákov, korún;

spomôcť -môže -môžu -mohol dok. hovor. pomôcť (význ. 1 – 3): nič mu už nes-že;

stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.

1. zatlčením klincov spojiť, zhlobiť, zbiť: s. dve dosky (dovedna)

2. takto zhotoviť, zhlobiť, zbiť: s. lavicu

3. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-li ho do krvi;

stotisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 100 000: s. obyvateľov;

strýc -a mn. -ovia m.

1. otcov brat

2. hovor. dospelý muž, strýko, ujo (obyč. v oslovení deťmi);

štyridsaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 40 000: š. korún, divákov, obyvateľov;

štyritisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 4000: š. korún, obyvateľov, divákov

súc prechodník slovesa byť

švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody

tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
poukladať poháre na t-u;
podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke

● podať (ako) na t-ni, na t-ke veľmi prístupne;

tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami;
v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.

1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u;
t. korún, vo výške t. metrov;
odpovede od t., od t-ich opýtaných;
jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo

2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky;
míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky

● → gazdovať od t-a ku stu;
vzdialený od niečoho na t. honov veľmi;
ani za t. rokov nikdy;
expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia;

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty