Význam slova "ciť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cit -u m.

1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y;
človek bez c-u tvrdý;
nemať c., c-u byť tvrdý, krutý

2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti

3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch;
mať ruku bez c-u necitlivú;

čítací príd. slúžiaci na čítanie: č. prístroj

citácia -ie ž.

1. citovanie

2. citát: doslovná c.

čítačka -y -čiek ž.

1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.

2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)

3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)

citadela -y -del ž. pevnosť ovládajúca opevnené mesto, tvŕdza²

čítanie -ia s. čo sa číta, čo sa má čítať: napínavé, poučné č.;
v škole bývalo povinné č.

čítanka -y -niek ž. kniha s ukážkami textov použ. ako učebná pomôcka: školská č.;

čítankový príd.: č. príbeh;

citara -y -tár ž. brnkací strunový hud. nástroj známy od staroveku

čitáreň -rne ž. miestnosť na čítanie kníh, časopisov: verejná, mestská č.

citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma

□ uviesť c. citovať;

čítať -a nedok.

1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov

2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári

3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze

● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;

čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;

čitateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. neživ. mat. číslo nad zlomkovou čiarou, op. menovateľ

čitateľka -y -liek ž.;

čitateľne prísl.: č. písať;

čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti

čitateľný príd.

1. kt. sa dá (ľahko) (pre)čítať: č-é písmo

2. hovor. al. publ. taký, ktorému sa dá ľahko rozumieť, priehľadný: strana s č-ným programom;

čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;

citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)

opak. čítavať -a

citeľne prísl.: c. sa oteplilo

citeľný príd. výrazne (nepríjemne) pociťovaný: c-á strata, c-é ochladenie;
c-é zlepšenie značné;

cítenie -ia s. zmysel pre niečo, povedomie, cit: národné, umelecké, sociálne c.

cítiť -i nedok.

1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol

2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať

3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými

4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar

● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to

// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?

● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si

citlivka -y -viek ž. expr.

1. precitlivená osoba

2. bot. mimóza

citlivkár -a m. expr. precitlivený človek;

citlivkársky príd.: c-a povaha;

citlivkárstvo -a s. precitlivenosť

citlivo prísl.: c. reagovať;

citlivosť -i ž.: c. organizmu

citlivý príd.

1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža;
zub je c. na dotyk;
c. pozorovateľ vnímavý;
c. prístroj, c-é váhy, c. film;
c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec

2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek;
c-é dieťa útlocitné;
c-á povaha senzitívna;
mať c-é srdce

3. uplatňovaný s citom: c. postup;

citoslovce -a -viec s. lingv. neohybné slovo, kt. vyj. city a vôľu, napodobňuje zvuky al. naznač. pohyb (napr. joj, bum, frnk);

citoslovcový, citoslovný príd. lingv.: c-vá veta

citovať¹ nedok. i dok.

1. uvádzať, uviesť (ako) citát: c. výrok niekoho;
c. Štúra uvádzať citát(y) z jeho diela

2. uvádzať, uviesť bibliografické údaje: c-ná literatúra

citovať² nedok. i dok. hovor. predvolávať, predvolať na úrad: c-jú ho na súd

citovo, citove prísl.: c. založený človek;

citovosť -i ž.

citový príd. k 1, 2: c. vzťah;
lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne;

citrón -a m. šťavnatý žltý plod citrónovníka obsahujúci kyslú šťavu: čaj s c-om;

citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy

citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon

citrónový príd.: c-á šťava, kôra;
c-á farba žltá ako citrón

citrus -u m. rod stromov rodiacich šťavnaté juž. plody (citróny, pomaranče, grapefruity), bot. citrónovník Citrus;

citrusový príd.: c-é plody

bledolíci príd. majúci bledé líca: b-e dieťa

budúci

I. príd. kt. príde, bude, nastávajúci, op. minulý: b. rok, b-e pokolenie;
b-i absolventi;
gram. b. čas vyjadrujúci dej, kt. sa uskutoční po čase prehovoru; futúrum

II. budúci m. hovor. budúci manžel;

červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

cestujúci m. kto cestuje, pasažier;

deprimujúci príd. stiesňujúci, skľučujúci, znechucujúci: d. pocit;

dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.

diskutujúci m. diskutér: príspevky d-ich

divúci príd.

● expr. → div. d.

dlhohrajúci príd.: d-a platňa s rýchlosťou 33 1/3 obrátok za min.

dlhotrvajúci príd. trvajúci dlhý čas: d-e liečenie, d. dážď, účinok

domáci

I. príd.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch: holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci m.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

dominujúci príd. vládnuci, prevažujúci: d. prúd v umení;
mať d-e postavenie v niečom;

donebavolajúci príd. kt. nemožno odpustiť, veľmi veľký, neodpustiteľný, neospravedlniteľný: d. hriech Sodomčanov;
d-a nespravodlivosť, krivda

dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;

dvojtisíci čísl. rad. k 2000: d. výrobok

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše;
h-a hlava prudký a nerozvážny človek;
mať h-u krv byť temperamentný;
→ šiť h-ou ihlou;
mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii;
expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať;
→ kuť železo, kým je h-e;
h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

jedáci príd. použ. pri jedení: j. príbor;
j-a lyžica veľká, polievková

kajúci, kajúcny príd. kt. sa kajá; svedčiaci o kajaní: k. hriešnik;
k. plač;
expr. napísať k. list ospravedlňujúci;

kupujúci m. kto kupuje, zákazník: nápor k-ich (v obchodoch)

nasledujúci príd. kt. nasleduje (v poradí), ďalší: v n-ej časti výkladu

nastávajúci

I. príd. kt. nasleduje, budúci: n. rok, n. manžel, n-a manželka

II. nastávajúci m. hovor. budúci (manžel);

nehrdzavejúci príd. kt. nepodlieha hrdzaveniu: n. príbor;
n-a oceľ antikorová

nehynúci príd. kniž. kt. nezaniká, stály, trvalý: n-a pamiatka, sláva

nemohúci príd. kniž. bezmocný, slabý, nevládny; neschopný: n. od bolesti, n-a zúrivosť;
n. starec;

nepočujúci

I. príd. kt. (dobre) nepočuje, hluchý: program pre n-e deti

II. nepočujúci m. hluchý človek: škola pre n-ich

nestarnúci príd. kt. sa zdá stále mladý; stále svieži: n-a umelkyňa;
n-e piesne

nesúci príd. neschopný, nespôsobilý, nevhodný: n. človek;
n. do práce, na spracovanie;

očarujúci príd. kt. očarúva, čarovný, pôvabný: o-a tvár;

odpudzujúci príd. vzbudzujúci odpor, odpudivý, ošklivý, odporný, mrzký: o. zápach;

odstrašujúci príd. kt. odstrašuje: o-a udalosť;

odzbrojujúci príd. zmierujúci, upokojujúci, zmierlivý: o. úsmev, o-a spontánnosť;

ohlušujúci príd. kt. ohlušuje (sluch), prenikavý: o. výstrel, zvuk;

ohromujúci príd. kt. ohromuje, úžasný: o. výsledok;

okoloidúci

I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus

II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch

omamujúci príd.

1. zbavujúci zmyslov: o-e prostriedky

2. silno pôsobiaci na zmysly, očarujúci, opojný: o. zážitok;

oslepujúci príd. kt. oslepuje: o-a žiara;
o-a krása;

oslňujúci príd. kt. oslňuje, oslnivý: o-e svetlo;
o. výkon;

oslobodzujúci príd. kt. oslobodzuje: o. rozsudok;
o. pocit;
o. úsmev uvoľnený;

osviežujúci príd. kt. osviežuje: o-e nápoje, o. chlad;

poburujúci príd. spôsobujúci pobúrenie: p-e reči;

podmaňujúci príd. kt. podmaňuje (význ. 2, 3), očarujúci, úchvatný: p. úsmev, p-á krása;

poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

ponižujúci príd. kt. ponižuje, pokorujúci, nedôstojný: p-e postavenie, p-a situácia;

popularizujúci príd. kt. popularizuje, popularizačný: p. výklad, článok;

posmeľujúci príd. dodávajúci smelosť, povzbudzujúci: povedať niekomu p-e slovo;

postačujúci príd. vyhovujúci, dostatočný: p. doklad, p-e zásoby;

povzbudzujúci príd. povzbudivý: p. úsmev;

povznášajúci príd. kt. povznáša (význ. 2): p. pocit, p-a chvíľa;

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

pracujúci m. kto pracuje: všetci p. podniku

pravdúci príd. expr.

● pravda p-a úplná pravda

predchádzajúci príd. kt. časovo predchádza, predošlý, minulý: p-a zima, p-a generácia, p-e obdobie

prekvapujúci príd. kt. prekvapuje, neočakávaný: p. výsledok, p. úspech;

pretvárajúci príd. majúci schopnosť pretvárať: p-a sila;

prevažujúci príd. prevažný: p-a časť

prevládajúci príd. kt. prevláda, dominantný: p. vplyv, p-a črta;

priťažujúci príd. práv.: p-a okolnosť kt. má vplyv na zvýšenie trestu;

protiidúci príd. idúci smerom proti niekomu, niečomu: p-e vozidlo

rozhodujúci príd.

1. rozhodný (význ. 1): r. zápas, r. činiteľ, r-a úloha

2. prevažný: r-a časť, väčšina;

rýchlorastúci príd. kt. rýchlo rastie: r-e dreviny

rýchloschnúci príd. kt. rýchlo schne: r. lak, náter, r-e lepidlo

službukonajúci príd. kt. práve koná službu: s. strážnik, dôstojník, lekár

šokujúci príd. spôsobujúci šok: š-a správa, š-e správanie;

spolubývajúci m. kto s niekým býva v spoločnom byte al. izbe;

spolucestujúci m. kto spolu s niekým cestuje v jednom dopr. prostriedku;

spoluidúci m. kto spolu s niekým ide tou istou cestou

spoluúčinkujúci

I. príd. kt. účinkuje spolu s inými: s. speváci

II. spoluúčinkujúci m. kto spoluúčinkuje;

srdcervúci príd. kniž. srdcelomný: s. nárek, s-a scéna;

stavbyvedúci m. kto je poverený vedením stavby;

stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;

stotisíci čísl. rad. k 100 000: narodil sa s. obyvateľ mesta

štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi

strhujúci príd. kt. (citovo) strháva, podmaňujúci, uchvacujúci: s. výkon herca, s-e nadšenie, s-a hudba;

študujúci m. kto študuje, študent: š. popri zamestnaní, diaľkovo š.

súci príd.

1. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: drevo s-e na spracovanie, dievča s-e na vydaj, s-a výhovorka

2. (pracovne) schopný, šikovný, obratný, zručný: s. odborník;
vybral najsúcejších murárov

3. driečny, pekný, rúči; urastený: s. mládenec

● byť na → svet s.;