Význam slova "ciň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.;
spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e

● muž č-u rozhodný, energický;
mať sa k č-u konať;
takým(to) č-om tak(to);
nejakým č-om nejako;
nijakým č-om nijako;
so všetkým č-om so všetkým, úplne

cín -u m. striebrolesklý kovový chem. prvok, zn. Sn;

činčila -y -číl ž.

1. druh juhoamer. hlodavca so vzácnou kožušinou, zool. Chinchilla

2. hovor. kožušina z neho;

činčilový príd.: č. kožuch

činel [-n-] -a L -i obyč. mn. činely -ov m. bicí hud. nástroj z dvoch kovových kotúčov

cing, cink cit. napodobňuje zvuky vznikajúce nárazmi kovových al. sklených predmetov: c., ozval sa zvonček

cingi-lingi cit. napodobňuje zvuk zvončeka

činidlo -a -diel s. chem. látka, ktorou sa zisťujú iné látky, reagens

činiť nedok.

1. arch. robiť, konať: č. dobré skutky

2. kniž. (pri počítaní) rovnať sa, predstavovať, byť: to č-í 60 %, náklady č-ia 180 mil. Sk

□ č. pokánie kajať sa;
č. si nárok nárokovať si

● (ne)mať do č-nia s niekým, s niečím (ne)mať niečo (nič) spoločné

// činiť sa usilovne pracovať, usilovať sa, snažiť sa: všetci sa č-ia

činiteľ -a mn. -ia m. živ. kto vykonáva spoločensky dôležitú funkciu: verejní, politickí, kultúrni, zodpovední č-ia;

činiteľ -a D -u/-ovi A -a L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. neživ. pôsobiaca sila, okolnosť, faktor: hospodársky, kultúrny, časový č., objektívny, subjektívny č., prírodné, škodlivé č-e;

činiteľka -y -liek ž.;

činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)

činka -y -niek obyč. mn. ž. telocvičné, šport. náčinie tvorené dvoma závažiami na držadle: cvičiť s č-ami

cinkať nedok.

1. vydávať jasné zvonivé zvuky podobné cit. cin(k): peniaze, poháre c-jú

2. spôsobovať takéto zvuky: c. zvončekom na bicykli;

dok. cinknúť -e -ú -kol: telefón c-l, sklo c-lo

činne prísl.

činnosť -i -í ž.

1. vykonávanie práce, povolania, záujmu ap., aktivita: verejná, politická, vedeckovýskumná, publikačná, zárobková č., trestná č.

2. chod, fungovanie (mechanizmu, organizmu ap.): č. strojov;
č. srdca;
sopečná č.

□ byť v č-i, uviesť do č-i

činný príd. vyvíjajúci činnosť (význ. 1); kt. je v činnosti (význ. 2): verejne, politicky, publikačne, zárobkovo č.;
č-á služba aktívna;
č-á sopka, op. vyhasnutá;
gram. č. rod aktívum, op. trpný rod;

činoherec -rca m. člen činohry (význ. 2)

činoherný príd.: č. súbor, č-é predstavenie

činohra -y -hier ž.

1. div. hra

2. umel. súbor hrajúci div. hru; budova, v kt. sa hrá div. hra: člen č-y SND;

činorodo prísl.: č. pracovať;

činorodosť -i ž.

činorodý príd. kniž. prejavujúci sa činmi, tvorivý; aktívny: č-á práca, č. život, č-é vlastenectvo;
č. muž;

činovať -e ž. druh domácky vyrobenej tkaniny z prírodných vláken (ľanu, konopí, bavlny);

cínovať nedok. i dok. spájať, spojiť cínom; poťahovať, potiahnuť vrstvou cínu: c. riad;
c-ná nádoba

činovaťový príd.: č. obrus

činovník -a mn. -ci m. arch. pracovník spolku, organizácie, funkcionár: č-i družstva

cínový príd.: c-á ruda, c. riad

čínsky príd. k Číňan, Čína: č. čaj, hodváb, jazyk;
č. múr stará ochranná hradba i pren. izolovanosť;

čínsky prísl.: hovoriť (po) č.

čínština -y ž. čínsky jazyk

cintľavka -y -viek ž. expr. krehká, slabá, neduživá osoba

cintľavý príd. expr. slabý, krehký, dengľavý: c-é dieťa;
c-á, bledá dievčina

cintorín -a m. miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.;
pochovať niekoho na c-e, do c-a;
Národný c. v Martine

● ticho ako na c-e celkom, úplne;

cintorínsky príd.

cinzano [čindzáno/-záno] -a s. tal. druh sladkého vína (použ. ako aperitív)

činžiak -a m. hovor. nájomný dom: bývať v č-u

bledolíci príd. majúci bledé líca: b-e dieťa

budúci

I. príd. kt. príde, bude, nastávajúci, op. minulý: b. rok, b-e pokolenie;
b-i absolventi;
gram. b. čas vyjadrujúci dej, kt. sa uskutoční po čase prehovoru; futúrum

II. budúci m. hovor. budúci manžel;

červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

cestujúci m. kto cestuje, pasažier;

deprimujúci príd. stiesňujúci, skľučujúci, znechucujúci: d. pocit;

dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.

diskutujúci m. diskutér: príspevky d-ich

divúci príd.

● expr. → div. d.

dlhohrajúci príd.: d-a platňa s rýchlosťou 33 1/3 obrátok za min.

dlhotrvajúci príd. trvajúci dlhý čas: d-e liečenie, d. dážď, účinok

domáci

I. príd.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch: holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci m.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

dominujúci príd. vládnuci, prevažujúci: d. prúd v umení;
mať d-e postavenie v niečom;

donebavolajúci príd. kt. nemožno odpustiť, veľmi veľký, neodpustiteľný, neospravedlniteľný: d. hriech Sodomčanov;
d-a nespravodlivosť, krivda

dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;

dvojtisíci čísl. rad. k 2000: d. výrobok

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše;
h-a hlava prudký a nerozvážny človek;
mať h-u krv byť temperamentný;
→ šiť h-ou ihlou;
mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii;
expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať;
→ kuť železo, kým je h-e;
h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

jedáci príd. použ. pri jedení: j. príbor;
j-a lyžica veľká, polievková

kajúci, kajúcny príd. kt. sa kajá; svedčiaci o kajaní: k. hriešnik;
k. plač;
expr. napísať k. list ospravedlňujúci;

kupujúci m. kto kupuje, zákazník: nápor k-ich (v obchodoch)

nasledujúci príd. kt. nasleduje (v poradí), ďalší: v n-ej časti výkladu

nastávajúci

I. príd. kt. nasleduje, budúci: n. rok, n. manžel, n-a manželka

II. nastávajúci m. hovor. budúci (manžel);

nehrdzavejúci príd. kt. nepodlieha hrdzaveniu: n. príbor;
n-a oceľ antikorová

nehynúci príd. kniž. kt. nezaniká, stály, trvalý: n-a pamiatka, sláva

nemohúci príd. kniž. bezmocný, slabý, nevládny; neschopný: n. od bolesti, n-a zúrivosť;
n. starec;

nepočujúci

I. príd. kt. (dobre) nepočuje, hluchý: program pre n-e deti

II. nepočujúci m. hluchý človek: škola pre n-ich

nestarnúci príd. kt. sa zdá stále mladý; stále svieži: n-a umelkyňa;
n-e piesne

nesúci príd. neschopný, nespôsobilý, nevhodný: n. človek;
n. do práce, na spracovanie;

očarujúci príd. kt. očarúva, čarovný, pôvabný: o-a tvár;

odpudzujúci príd. vzbudzujúci odpor, odpudivý, ošklivý, odporný, mrzký: o. zápach;

odstrašujúci príd. kt. odstrašuje: o-a udalosť;

odzbrojujúci príd. zmierujúci, upokojujúci, zmierlivý: o. úsmev, o-a spontánnosť;

ohlušujúci príd. kt. ohlušuje (sluch), prenikavý: o. výstrel, zvuk;

ohromujúci príd. kt. ohromuje, úžasný: o. výsledok;

okoloidúci

I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus

II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch

omamujúci príd.

1. zbavujúci zmyslov: o-e prostriedky

2. silno pôsobiaci na zmysly, očarujúci, opojný: o. zážitok;

oslepujúci príd. kt. oslepuje: o-a žiara;
o-a krása;

oslňujúci príd. kt. oslňuje, oslnivý: o-e svetlo;
o. výkon;

oslobodzujúci príd. kt. oslobodzuje: o. rozsudok;
o. pocit;
o. úsmev uvoľnený;

osviežujúci príd. kt. osviežuje: o-e nápoje, o. chlad;

poburujúci príd. spôsobujúci pobúrenie: p-e reči;

podmaňujúci príd. kt. podmaňuje (význ. 2, 3), očarujúci, úchvatný: p. úsmev, p-á krása;

poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

ponižujúci príd. kt. ponižuje, pokorujúci, nedôstojný: p-e postavenie, p-a situácia;

popularizujúci príd. kt. popularizuje, popularizačný: p. výklad, článok;

posmeľujúci príd. dodávajúci smelosť, povzbudzujúci: povedať niekomu p-e slovo;

postačujúci príd. vyhovujúci, dostatočný: p. doklad, p-e zásoby;

povzbudzujúci príd. povzbudivý: p. úsmev;

povznášajúci príd. kt. povznáša (význ. 2): p. pocit, p-a chvíľa;

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

pracujúci m. kto pracuje: všetci p. podniku

pravdúci príd. expr.

● pravda p-a úplná pravda

predchádzajúci príd. kt. časovo predchádza, predošlý, minulý: p-a zima, p-a generácia, p-e obdobie

prekvapujúci príd. kt. prekvapuje, neočakávaný: p. výsledok, p. úspech;

pretvárajúci príd. majúci schopnosť pretvárať: p-a sila;

prevažujúci príd. prevažný: p-a časť

prevládajúci príd. kt. prevláda, dominantný: p. vplyv, p-a črta;

priťažujúci príd. práv.: p-a okolnosť kt. má vplyv na zvýšenie trestu;

protiidúci príd. idúci smerom proti niekomu, niečomu: p-e vozidlo

rozhodujúci príd.

1. rozhodný (význ. 1): r. zápas, r. činiteľ, r-a úloha

2. prevažný: r-a časť, väčšina;

rýchlorastúci príd. kt. rýchlo rastie: r-e dreviny

rýchloschnúci príd. kt. rýchlo schne: r. lak, náter, r-e lepidlo

službukonajúci príd. kt. práve koná službu: s. strážnik, dôstojník, lekár

šokujúci príd. spôsobujúci šok: š-a správa, š-e správanie;

spolubývajúci m. kto s niekým býva v spoločnom byte al. izbe;

spolucestujúci m. kto spolu s niekým cestuje v jednom dopr. prostriedku;

spoluidúci m. kto spolu s niekým ide tou istou cestou

spoluúčinkujúci

I. príd. kt. účinkuje spolu s inými: s. speváci

II. spoluúčinkujúci m. kto spoluúčinkuje;

srdcervúci príd. kniž. srdcelomný: s. nárek, s-a scéna;

stavbyvedúci m. kto je poverený vedením stavby;

stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;

stotisíci čísl. rad. k 100 000: narodil sa s. obyvateľ mesta

štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi

strhujúci príd. kt. (citovo) strháva, podmaňujúci, uchvacujúci: s. výkon herca, s-e nadšenie, s-a hudba;

študujúci m. kto študuje, študent: š. popri zamestnaní, diaľkovo š.

súci príd.

1. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: drevo s-e na spracovanie, dievča s-e na vydaj, s-a výhovorka

2. (pracovne) schopný, šikovný, obratný, zručný: s. odborník;
vybral najsúcejších murárov

3. driečny, pekný, rúči; urastený: s. mládenec

● byť na → svet s.;

tečúci príd. ktorý tečie: odb. t-e vody, op. stojaté;
t. piesok nesúdržný

tisíci čísl. rad.

1. k 1000: každý t. obyvateľ

2. expr. nespočetný: to je už hádam t. prípad

treskúci príd. tuhý, krutý: iba v spoj. t. mráz, t-a zima

trváci príd.

1. trvalý (význ. 2), stály, trvácny: t-e puto;
biol. t-e bunky, pletivo

2. trvanlivý, pevný, trvácny: t-a látka, t-e ovocie

účinkujúci m. kto účinkuje (význ. 3): zoznam ú-ch;

umierajúci m. človek, kt. umiera: ujať sa ranených a u-ich