Význam slova "chodíť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chodiť nedok.

1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách;
dieťa sa učí ch.;
ch. o palici;
ch. hore-dolu bez cieľa;
ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne;
ch. niekomu v pätách sledovať niekoho

2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy;
ch. po mlieko;
ch. na ryby, na huby;
ch. na pivo;
ch. po svete cestovať;
ch. medzi ľudí do spoločnosti

3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami

4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch

5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spolu už druhý rok

6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo

7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed

8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený

9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý;
ch. dobre oblečený;
ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok

● ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať;
ch. ako hodinky presne;
tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom;
expr. → duša ch-í doňho spávať;
ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať;
ch. s → bubnom na zajace;
expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať;
ch. s otvorenými očami všetko si všímať;
vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom;
ch. poza školu zanedbávať vyučovanie;
nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;

chod -u m.

1. pohyb krokmi, chôdza: zrýchliť, spomaliť ch.;
pochodom v ch.! povel

2. beh, činnosť, fungovanie, prevádzka: pravidelný ch. motora;
uviesť stroj do ch-u;
ch. závodu

3. priebeh, postup, vývoj: ch. myšlienok, udalostí, výroby

4. osobitné jedlo v rade podávaných jedál (pri obede, večeri): druhý ch.;
hostina mala päť ch-ov;

chodúľ -a m.

1. obyč. mn. chodúle drevené podpory, na kt. možno chodiť vysoko od zeme

2. pomôcka pri chôdzi ovládaná oboma rukami

chodúľka -y -ľok ž. jednoduchá pomôcka pomáhajúca malým deťom učiť sa chodiť

juhovýchod -u m. svetová strana medzi juhom a východom;

príchod -u m.

1. prídenie, prichádzanie na miesto: oneskorený p.;
oznámiť svoj p.;
p. vlaku;
p. dieťaťa na svet narodenie

2. začiatok (význ. 2): p. zimy

3. miesto, kade sa prichádza, prístup: p. k vlakom, p. do zámku;

severovýchod -u m. svet. strana medzi severom a východom;

východ -u m.

1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska

2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.

3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca

4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.;
(smerom) na v. od mesta východne

5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy

6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;

záchod -a/-u m. zariadenie, na kt. sa vykonáva telesná potreba; miesto, miestnosť s týmto zariadením, toaleta, WC: splachovací z., suchý z., verejný z.;
chemický z. likvidujúci výkaly chemicky;
ísť na z. na potrebu;
sedieť na z-e;

záchodík -a m. zdrob.