Význam slova "buri" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

burič -a m. kto sa búri proti spoločenským poriadkom, autorite ap. al. poburuje iných, rebelant, vzbúrenec, povstalec;

buričský príd.: b-é reči, b-á povaha;

buričsky prísl.: správa sa b.;

buričstvo -a s.

burina -y ž. neužitočná zelina, kt. bujným rastom dusí pestované rastliny: plieť b-u, zarásť b-ou

búriť -i nedok.

1. podnecovať hnev, vzburu, poburovať, popudzovať: b. ľud proti vrchnosti

2. búrlivo sa prejavovať, burácať: víchor b-i;
sála b-la

3. vzrušovať, znepokojovať, dráždiť: také reči b-ia v ňom krv, žlč

4. vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: b. včasráno celý dom

// búriť sa

1. prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, povstávať: ľud sa b-l proti pánom;
otroci sa b-li

2. (o citoch; o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení): hnev sa v ňom b-i;
žalúdok, krv sa mu b-i

3. prudko sa hýbať, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa b-i;
víno sa b-i prudko kvasí