Význam slova "buc" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia

buch cit.

1. napodobňuje temný zvuk pri údere, páde, výstrele, výbuchu ap.: b., b. na dvere

2. naznač. buchnutie: Jano b. suseda do pleca

búchačka -y -čiek ž. hovor. expr. strelná zbraň (puška, pištoľ)

buchar -a L -e mn. -y m. tech. veľké strojové kladivo na tvarovanie kovov

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

● expr. b. do sveta tárať;

buchkať nedok. expr. slabo udierať: chlapec b-l kladivkom

buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.

buchnátovať nedok. expr. dávať buchnáty: chlapci sa b-li

dok. buchnúť -e -ú -chol

// buchnúť sa

1. udrieť sa: b. sa do kolena

2. hovor. expr. zamilovať sa, zaľúbiť sa: je do nej b-tý

buchot -u m. búchanie, buchotanie, hrmot: b. kladív;
dvere sa zatvorili s b-om

□ robiť b. buchotať

buchotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. robiť buchot, búchať: b. na chodbe topánkami;
srdce mu b-lo

buchta -y -chiet/-chát ž.

1. plnený koláč z kysnutého cesta: tvarohové, makové, pečené, parené b-y

2. expr. malá tučná žena; pohodlný, pasívny človek: vzal si takú b-u

3. hovor. expr. buchnát: dostať b-u do chrbta;

buchtička -y -čiek ž. zdrob. k 1: → dukátové b-y

bučina -y -čín ž. hromad. bukový porast; bukové haluze s lístím

bucko -a mn. -ovia m. hypok. bucľaté dieťa; drobný tučný človek

bucľatý príd. expr. majúci plné, okrúhle líca, formy: b-é dievčatko, b-á tvár;
b-é rúčky

búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.

● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne