Význam slova "brã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

br, bŕ cit. vyj. pocit odporu, hnusu, zimy: bŕ, až ma striaslo

brána -y brán ž.

1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.;
mestská, hradná b.;
búchať na b-u;

2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u;
ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie

3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;

bránica -e -nic ž.

1. zried. bránka, dvierka: b. na plote

2. sval medzi hrudnou a brušnou dutinou: dýchať b-ou;

bránička -y -čiek ž. zdrob.

bránicový príd.;

brániť² -i nedok. bránami kypriť pôdu: b. poorané pole

brániť¹ -i nedok.

1. chrániť, hájiť zbraňami, silou, slovami ap.: b. vlasť proti útokom;
b. si česť;
b. svoje záujmy;
b-i svoj názor pred všetkými

2. prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: b. niekomu v činnosti;
presvedčenie mi v tom b-i;
rodičia im b-li vziať sa;
nič mu neb-i, aby ...

3. šport. hrať obrannú hru, zasahovať obranne

// brániť sa stavať sa na odpor a tým chrániť svoj život, bezpečnosť ap.; odporovať, vzpierať sa: hrdinsky sa b.;
b. sa zubami-nechtami;
b. sa dojatiu premáhať ho;
nechcel som to, – b-i sa chlapec

bránka -y -nok ž.

1. zdrob. k 1

2. brána (význ. 2);

bránkovisko -a -vísk s. šport. vymedzený a osobitne vyznačený priestor pre brankára

bránkový príd.: b-á čiara

brány → brána (význ. 3)

opak. brávať -a

// brať sa

1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

brázda -y brázd ž.

1. jarček v zemi vyoraný pluhom: hlboká b.; vyorať b-u i fraz. vykonať v niečom (ako prvý) veľa pozitívneho

2. ryha: b. na hladine za loďou;
b-y na čele, na tvári;
meteor. b. nízkeho tlaku pretiahnutá tlaková níž;

brázdička -y -čiek ž. zdrob.

brázdiť -i -zď/-i! nedok.

1. robiť brázdy, ryhy: b. sneh lyžami

2. kniž. pohybovať sa po niečom (a zanechávať brázdu): lietadlo b-i vzduch; slnko b-i oblohu, oblohou;
loď b-i more, po mori

brčkavý príd. expr. kučeravý: b-é vlasy, b. chlapec

brífing -u m. (angl.) publ. krátke informatívne stretnutie ver. činiteľa s novinármi pred dôležitým rokovaním al. po ňom, tlačová porada

bróm -u m. jedovatá kvapalina;
chem. halový prvok, zn. Br

bršlen -a/-u m. ker s drobnými červenými plodmi, bot. Euonymus

brús -a m. nástroj na brúsenie;

brúsik -a m. zdrob.

brúsiť -i nedok.

1. ostriť (nástroj): b. nôž, britvu, kosu

2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku ap.: b. drahokamy;
b-ené sklo

3. cibriť, pestovať, zdokonaľovať: b. si rozum, štýl, vkus

4. hovor. expr. túlať sa, chodiť: b. po meste, za dievčatami

● b. si → zuby na niečo, na niekoho

brúska -y -sok ž. stroj na (jemné) brúsenie

brúsny príd. slúžiaci na brúsenie: b. kotúč;
b. prášok

brýzgať -a nedok. expr. nadávať, špiniť: b. na rodinu, b. niekomu do somárov;