Význam slova "boď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 74 výsledkov (1 strana)
-
bod2 -u m. bodnutie (napr. v šerme)
bod1 -u m.
1. zákl. geom. prvok bez rozmerov, priesečník 2 priamok: dotykový b.
2. priestorovo malé miesto al. malý časový úsek: najvyšší b. pohoria;
svetelný b.;
orientačný b. uľahčujúci orientáciu;
b. varu, mrazu, novšie fyz. teplota varu, teplota mrznutia vody;
→ oporný b.3. časť, zložka (celku, akcie): b. programu, rokovania;
→ styčný b.;
zhodovať sa vo viacerých b-och4. jednotka hodnotenia výkonu, dosiahnutého výsledku ap.: dosiahnuť maximálny počet b-ov;
získať, stratiť b-y, trestné b-y;
vyhrať na b-y● uviaznuť na → mŕtvom b-e;
-
bodaj, expr. i bodajže čast. uvádza želaciu vetu, kiež: b. by si mal pravdu!
● b. to parom vzal! b. ho porantalo! zahrešenia;
b. by nie dotvrdzuje výpoveď, pravdaže, akoby nie -
bodák -a m. krátka bodná zbraň nasadzovaná na pušku
-
bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami;
b-nie včiel štípanie; -
bodavý príd. kt. bodá: b. hmyz;
b-á bolesť;
b. mráz štipľavý; -
bodec -dca m. (okutý) hrot: b. kopije, kovový b.;
pichnúť b-om -
bodka -y -diek ž.
1. malá kruhová plôška: b-y na tvári, na ovocí;
šaty s bielymi b-mi2. graf. znak s rozlič. funkciami (píše sa napr. za oznamovacou vetou, za rad. čísl., za skr., nad písmenami i, j, označ. násobenie a i.): urobiť, dať b-u za niečím i fraz. skončiť to
● do (poslednej) b-y dôsledne
-
bodkastý, bodkavý príd. pokrytý bodkami, bodkovaný: b-á látka, šatka
-
bodkočiarka -y -rok ž. interpunkčné znamienko (;)
-
bodkovaný príd. pokrytý bodkami; urobený bodkovaním: b-á látka;
b-á čiara -
bodkovať nedok. robiť bodky, vzorkovať bodkami
-
bodľač -e ž. hromad. bodľačie
-
bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.
-
bodliačik -a m. zdrob.
-
bodliak -a m. pichľavá rastlina, bot. Carduus;
-
bodliakový príd.;
-
dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci
-
bodný príd.
1. určený na bodanie: b-á zbraň
2. spôsobený bodnutím: b-á rana
-
bodovací príd. založený na bodovaní: b. systém
-
bodovať nedok.
1. hodnotiť počtom bodov: b-nie družstiev;
b. výkony;
šport. → kanadské b-nie -
bodovník -a m. hovor. bodovacia stupnica na posudzovanie odb. výkonov, napr. v zdravotníctve
-
bodový príd.
-
bodro prísl.;
-
bodrosť -i ž.
-
bodrý príd. čulý, živý, rezký, veselý: b. mladík, b-á myseľ;
b. úsmev, b-á nálada; -
bodyček -a/-u m. (angl.) šport. (v ľadovom hokeji) zastavenie súpera telom
-
bo spoj. podraď. poet. lebo, pretože: ja musím byť zbojník, bo krivda veliká (ľud. pieseň)
-
bočiť nedok.
1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa
-
bočka -y -čiek ž. (menší) sud: b. vína
● expr. je ako b. tučný
-
bočne prísl.
-
bočnica -e -níc ž. bočná časť (náradia, nábytku, voza ap.)
-
bočný príd.
1. súvisiaci s bokom: b-á poloha
2. kt. je na boku, postranný: b-á izba, b-é dvere, b-é vrecko
3. smerujúci zboku al. do boku: b. vietor, b-é prúdy, b. útok
4. vedľajší, pobočný, druhoradý: b. zárobok;
● dost(áv)ať sa na b-ú koľaj prest(áv)ať byť dôležitý;
→ odsunúť niečo na b-ú koľaj;
(dozvedieť sa ap.) b-ými cestami, chodníkmi okľukou, nie priamo; -
boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u -
boľavo prísl.
-
boľavý príd. spôsobujúci teles. bolesť, bolestivý: b-á rana, mať b-é údy;
b-é miesto i pren. vec, kt. trápi;
b. problém pálčivý, nepríjemný; -
boľševička -y -čiek ž.;
-
boľševický príd.: b-á strana;
b-é spôsoby;boľševicky prísl.: postupovať (po) b.
-
boľševik -a mn. -ci m.
1. stúpenec boľševizmu
2. obyč. pejor. komunista;
-
boľševizmus -mu m. polit.
1. leninské ľavé krídlo v rus. sociálnej demokracii
2. polit. teória a prax sov. komunistov po r. 1917
3. obyč. pejor. komunizmus
-
boľševizovať nedok. i dok. polit. uplatňovať, uplatniť zásady boľševizmu
// boľševizovať sa st(áv)ať sa boľševickým: strana sa b-la
-
bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b. -
božechráň, bohchráň čast. expr. vyj. záporný hodnotiaci postoj; ešte(že) čo, kdeže by, veru nie: nechcem ohovárať, b.;
b. mu niečo povedať -
božekať nedok. expr. nariekať, ponosovať sa, horekovať, vzdychať, lamentovať: chorá b-la celú noc;
b. nad nešťastím -
božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka
● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet
-
božeuchovaj, bohuchovaj čast. expr. božechráň: b., ani myslieť;
b. prísť mu na oči -
boží príd.
1. pís. Boží vzťahujúci sa na Boha, súvisiaci s Bohom; patriaci Bohu: B. chrám, obraz, hrob;
B. hlas, B-ia milosť, múdrosť, vôľa;
B. Syn, B-ia Matka;
B-ie kráľovstvo, B. ľud;
B-ie slovo a) Sväté písmo b) kázeň;
B-ie telo a) premenená hostia b) cirk. sviatok;
B-ie narodenie prvý vianočný sviatok2. expr. intenzifikuje výraz al. vyj. citový vzťah: celý, každý b. deň;
od b-ieho rána;
na tom b-om svete;
b-ia príroda● vyšlo to na svetlo b-ie najavo;
v mene B-om, s B-ou pomocou s dôverou v Boha;
brať B-ie meno nadarmo hrešiť;
spiť sa pod obraz B. veľmi;
oddať sa do B-ej vôle zmieriť sa s osudom;
arch. už je na pravde B-ej, na B-om súde zomrel -
božský príd.
1. vzťahujúci sa na Boha, Boží: tri b-é osoby;
Kristova b-á prirodzenosť;
b-á vôľa, moc2. určený Bohu: b-á úcta
3. expr. vznešený, velebný: b-á hudba
4. expr. výborný, skvelý, príjemný: b. nápoj, b. pocit;
božsky prísl.
-
božtek -a m. zdrob.
-
chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel
-
ľúbo prísl. k 2
-
náboženský príd.: n-é vyznanie, n-á sloboda;
nábožensky prísl.
-
náboženstvo -a -tiev s. vnútorný vzťah človeka k Bohu ako k zvrchovanej bytosti; súhrn prejavov tohto vzťahu (vieroučných právd, mravných záväzkov a bohoslužobných úkonov); náuka o tom; príslušný vyučovací predmet: prirodzené n-á, kresťanské n., židovské n.;
vyučovať n.; -
nábožne prísl.: n. počúvať;
-
nábožnosť -i ž.
-
nábožný príd.
1. ktorý hlboko prežíva svoju vieru v Boha, pobožný, zbožný: n. človek
2. majúci náb. ráz: n-é piesne
3. expr. veľmi úctivý, posvätný: s n-ou úctou, s n-ým obdivom;
-
protináboženský príd. zacielený proti náboženstvu: p-á propaganda;
protinábožensky prísl.: p. ladený program
-
samoľúbo prísl.: tváriť sa s.;
-
úboč -e ž. kniž. úbočie: holá ú.
-
úbočie -ia s. časť vrchu zvažujúca sa k úpätiu, stráň, svah, úboč: strmé ú., cesta vedúca ú-ím
-
úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
-
úbožiačka -y -čok ž.;
-
úbožiak -a mn. -ci m. úbohý človek, chudák, neborák: poľutovaniahodný ú.;
-
úbožiatko -a -tok s. expr. úbohý tvor, chúďa, chúďatko: trápi sa, ú.
-
zúboženosť -i ž.
-
zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;
-
zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la