Význam slova "boãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bo spoj. podraď. poet. lebo, pretože: ja musím byť zbojník, bo krivda veliká (ľud. pieseň)

bočiť nedok.

1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty

2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa

bočka -y -čiek ž. (menší) sud: b. vína

● expr. je ako b. tučný

bočne prísl.

bočnica -e -níc ž. bočná časť (náradia, nábytku, voza ap.)

bočný príd.

1. súvisiaci s bokom: b-á poloha

2. kt. je na boku, postranný: b-á izba, b-é dvere, b-é vrecko

3. smerujúci zboku al. do boku: b. vietor, b-é prúdy, b. útok

4. vedľajší, pobočný, druhoradý: b. zárobok;

● dost(áv)ať sa na b-ú koľaj prest(áv)ať byť dôležitý;
→ odsunúť niečo na b-ú koľaj;
(dozvedieť sa ap.) b-ými cestami, chodníkmi okľukou, nie priamo;

boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u

boľavo prísl.

boľavý príd. spôsobujúci teles. bolesť, bolestivý: b-á rana, mať b-é údy;
b-é miesto i pren. vec, kt. trápi;
b. problém pálčivý, nepríjemný;

boľševička -y -čiek ž.;

boľševický príd.: b-á strana;
b-é spôsoby;

boľševicky prísl.: postupovať (po) b.

boľševik -a mn. -ci m.

1. stúpenec boľševizmu

2. obyč. pejor. komunista;

boľševizmus -mu m. polit.

1. leninské ľavé krídlo v rus. sociálnej demokracii

2. polit. teória a prax sov. komunistov po r. 1917

3. obyč. pejor. komunizmus

boľševizovať nedok. i dok. polit. uplatňovať, uplatniť zásady boľševizmu

// boľševizovať sa st(áv)ať sa boľševickým: strana sa b-la

bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
ach b.

božechráň, bohchráň čast. expr. vyj. záporný hodnotiaci postoj; ešte(že) čo, kdeže by, veru nie: nechcem ohovárať, b.;
b. mu niečo povedať

božekať nedok. expr. nariekať, ponosovať sa, horekovať, vzdychať, lamentovať: chorá b-la celú noc;
b. nad nešťastím

božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka

● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet

božeuchovaj, bohuchovaj čast. expr. božechráň: b., ani myslieť;
b. prísť mu na oči

boží príd.

1. pís. Boží vzťahujúci sa na Boha, súvisiaci s Bohom; patriaci Bohu: B. chrám, obraz, hrob;
B. hlas, B-ia milosť, múdrosť, vôľa;
B. Syn, B-ia Matka;
B-ie kráľovstvo, B. ľud;
B-ie slovo a) Sväté písmo b) kázeň;
B-ie telo a) premenená hostia b) cirk. sviatok;
B-ie narodenie prvý vianočný sviatok

2. expr. intenzifikuje výraz al. vyj. citový vzťah: celý, každý b. deň;
od b-ieho rána;
na tom b-om svete;
b-ia príroda

● vyšlo to na svetlo b-ie najavo;
v mene B-om, s B-ou pomocou s dôverou v Boha;
brať B-ie meno nadarmo hrešiť;
spiť sa pod obraz B. veľmi;
oddať sa do B-ej vôle zmieriť sa s osudom;
arch. už je na pravde B-ej, na B-om súde zomrel

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

božský príd.

1. vzťahujúci sa na Boha, Boží: tri b-é osoby;
Kristova b-á prirodzenosť;
b-á vôľa, moc

2. určený Bohu: b-á úcta

3. expr. vznešený, velebný: b-á hudba

4. expr. výborný, skvelý, príjemný: b. nápoj, b. pocit;

božsky prísl.

božstvo -a -tiev s. božská bytosť, boh (Boh): pohanské b-á

božtek -a m. zdrob.

chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

ľúbo prísl. k 2

náboženský príd.: n-é vyznanie, n-á sloboda;

nábožensky prísl.

náboženstvo -a -tiev s. vnútorný vzťah človeka k Bohu ako k zvrchovanej bytosti; súhrn prejavov tohto vzťahu (vieroučných právd, mravných záväzkov a bohoslužobných úkonov); náuka o tom; príslušný vyučovací predmet: prirodzené n-á, kresťanské n., židovské n.;
vyučovať n.;

nábožne prísl.: n. počúvať;

nábožnosť -i ž.

nábožný príd.

1. ktorý hlboko prežíva svoju vieru v Boha, pobožný, zbožný: n. človek

2. majúci náb. ráz: n-é piesne

3. expr. veľmi úctivý, posvätný: s n-ou úctou, s n-ým obdivom;

protináboženský príd. zacielený proti náboženstvu: p-á propaganda;

protinábožensky prísl.: p. ladený program

samoľúbo prísl.: tváriť sa s.;

úboč -e ž. kniž. úbočie: holá ú.

úbočie -ia s. časť vrchu zvažujúca sa k úpätiu, stráň, svah, úboč: strmé ú., cesta vedúca ú-ím

úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

úbožiačka -y -čok ž.;

úbožiak -a mn. -ci m. úbohý človek, chudák, neborák: poľutovaniahodný ú.;

úbožiatko -a -tok s. expr. úbohý tvor, chúďa, chúďatko: trápi sa, ú.

zúbožene, zúboženo prísl.: vyzerať, tváriť sa z.;

zúboženosť -i ž.

zúbožený príd. telesne i duševne zničený, úbohý, biedny, zbedačený: z. človek, z-é telo, mať z-ú tvár, byť z.;

zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la