Význam slova "žur" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 58 výsledkov (1 strana)
-
žúr -u m. hovor. stretnutie známych v súkromí spojené s pohostením a zábavou: ísť, pozvať niekoho na ž.
-
zúradovať dok. hovor. vybaviť (zvyčajným) úr. postupom: z. spisy, žiadosť
-
zurážať -a dok. pourážať: z. niekoho do krvi;
z-ný rodič -
zurčať -í -ia nedok. vydávať zvuk, kt. vzniká pri prúdení, tečení vody, žblnk(ot)ať, zurkotať: potôčik z-í;
z-iaca voda;
z-nie bystriny; -
zurčivo prísl.
-
zurčivý príd. kt. zurčí: z. potok;
-
zúriť -i nedok.
1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la
-
zúrivec -vca m. zúrivý človek;
-
zúrivo prísl.: z. kopať, hrýzť;
-
zúrivosť -i ž.
-
zúrivý príd.
1. kt. zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, nepríčetnosti: z. človek, z-é zviera;
z. pohľad;
byť z.2. veľmi intenzívny, prudký, silný: z. boj, klásť z. odpor;
z. vietor3. expr. vášnivý (význ. 3), fanatický: z. nepriateľ;
z. rybár, poľovník, zberateľ; -
zurkot -u m. zurkotanie: z. bystriny
-
zurkotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. zurčať, žblnkotať: potok z-e
-
zurkotavo prísl.
-
zurkotavý príd. zurčivý, žblnkotavý: z. potok, z-é vlny;
-
žurnál -u L -e mn. -y m.
1. (ilustrovaný) časopis: módny, zahraničný, literárny ž.
2. filmový týždenník;
-
žurnalista -u m. novinár;
-
žurnalistický príd.: ž. štýl;
žurnalisticky prísl.
-
žurnalistika -y ž.
1. novinárstvo (význ. 1, 2): športová ž.;
→ vyšetrovacia ž.;
študovať ž-u2. denná tlač, noviny;
-
žurnalistka -y -tiek ž.;
-
žurnalizmus -mu m.
1. iba jedn. spôsob písania typický pre novinárov: poézia zaťažená zlým ž-om, opisný ž.
2. štyl. publicizmus
-
žurnálový príd.
-
zúročiť dok.
1. zvýšiť o úroky, zúrokovať: z. vklad, pôžičku
2. uplatniť vo svoj prospech, využiť: z. (svoje) vedomosti, skúsenosti;
-
zúročiteľnosť -i ž.
-
zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;
-
nedok. zúročovať
// zúročiť sa zväčšiť sa o úroky;
-
nedok. zúročovať sa
-
zúrodniť dok. urobiť úrodnejším, úrodným: z. zem, pôdu, step;
z-ené polia; -
nedok. zúrodňovať: z-nie pôdneho fondu
-
zúrokovať dok. zúročiť (význ. 1)
// zúrokovať sa zúročiť sa
-
zurvalec -lca m. expr. bitkár; nezbedník, samopašník: malý z.;
-
zurvalský príd.;
zurvalsky prísl.
-
čurčať -í -ia nedok. expr. tiecť cícerkom: žľabom č-í voda, mlieko č-lo do šechtára
-
uráčiť sa -i dok. obyč. iron. blahosklonne, láskavo sa pre niečo rozhodnúť: neos. u-lo sa mu prísť
-
urán -u m.
1. rádioaktívny chem. prvok, zn. U
2. astron. Urán planéta slnečnej sústavy;
-
uránový príd. k 1: u-á ruda
-
nedok. urážať -a
// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť;
neu-te sa, ale takto to nebolo; -
nedok. urážať sa
-
urážka -y -žok ž. ublíženie na cti výrokom al. počínaním; takýto výrok al. počínanie: hrubá u., u. na cti, dopustiť sa u-y
-
urážlivo prísl.;
-
urážlivosť -i ž.
-
urážlivý príd.
1. urážajúci: u. výrok, u-é správanie
2. kt. sa ľahko urazí: u. človek;
-
určenie -ia s.
1. rozhodnutie o niečom, vymedzenie, stanovenie: u. trestu;
gram. → príslovkové u.2. poslanie; cieľ: slúžiť svojmu u-iu;
vyššie u.;
pošt. miesto u-ia cieľ zásielky -
určiť urč/-i! dok.
1. vopred rozhodnúť o niečom al. o niekom, urobiť záver: u. ceny, poradie, u. termín odchodu;
u. zostavu mužstva;
u. veliteľov, vedúcich skupín ustanoviť2. zamerať na istý cieľ: film je u-ený mládeži;
zrno u-ené na siatie3. uvažovaním, skúmaním zistiť: u. počet, polohu niečoho, u. krvnú skupinu, u. svetové strany;
odb.: u. rastlinu, živočícha;
trojuholník je jednoznačne u-ený troma stranami; -
určite, určito
-
určitosť -i ž.
II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali
-
určitý príd.
1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie;
gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby);
u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni
3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;
-
nedok. určovať
-
urémia -ie ž. lek. vnútorná otrava organizmu pri zlyhaní činnosti obličiek;
-
uršulínka -y -nok ž. členka žen. rehoľného spoločenstva založeného v 16. stor.;
-
uršulínsky príd.: u. kostol
-
urýchlene prísl.: u. vybaviť objednávku
-
urýchlený príd. rýchlejšie prebiehajúci, zrýchlený: u. postup;
-
urýchliť -i dok. urobiť rýchlejším, zrýchliť, uskoriť: u. výstavbu, žatvu, u. dozrievanie;
-
urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov
-
nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti