Význam slova "živ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

živáň -a m.

1. hovor. expr. živé (význ. 3) dieťa

2. zastaráv. zbojník (význ. 1, 2);

živánka -y -nok ž. hovor. živánska pečienka

živánsky

I. príd.: ž-a pečienka kúsky mäsa so slaninou a cibuľou pečené na ražni al. v pahrebe, zbojnícka pečienka

II. živánska ž. živánska pečienka

zívať -a nedok.

1. široko otvárať ústa pri pozvoľnom hlbokom vdýchnutí ako prejav únavy ap.: z. od nudy, nahlas z.;
z-a, chce sa mu spať;
neos. z-a sa mi

2. kniž. široko, do prázdna sa otvárať: pod nami z-a priepasť;
dom z-a prázdnotou je prázdny;

živcový príd.

živé s. hovor. pri poranení krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: zaťať, zarezať do živého i fraz. dotknúť sa podstatnej, citlivej veci

živec -vca m. zložitý kremičitan, kt. je ako nerast najčastejšou zložkou hornín;

živel -vlu L -e mn. -y m.

1. (zhubne pôsobiaci) prír. jav, prír. sila: nebezpečný ž., boj so ž-mi;
voda, oheň je dravý ž.

2. okolnosti, činnosť, prostredie, kt. niekomu, niečomu osobitne vyhovujú: voda je jeho ž.

3. (rovnaká) skupina ľudskej spoločnosti: mestský, dedinský ž.;
prenikanie slovenského ž-u do miest

4. obyč. mn. jednotlivci výrazne pôsobiaci v spoločnosti (obyč. záporne): nepriateľské, podvratné, iredentistické ž-y

● byť, cítiť sa vo svojom ž-e vyznať sa v niečom (a rád to robiť)

živelne prísl.;

živelnosť -i ž.

živelný príd.

1. spôsobený prír. silami: ž-á pohroma, katastrofa

2. prudký (význ. 1, 2), neovládateľný, divý: ž-á sila

3. prirodzený (význ. 1), spontánny, pudový: ž. odpor, vývin, ž-é konanie, ž-á vzbura;

živica -e -víc ž.

1. na vzduchu tuhnúca rastlinná šťava vytekajúca z (poranenej) kôry stromov: borovicová, jedľová ž.

2. synteticky pripravená makromolekulová látka: polyesterová, syntetická ž.;

živičnatý príd. obsahujúci živicu: ž-é drevo;
ž-é látky kt. majú vlastnosti živice

živicový, živičný príd.: ž-á vôňa;
ž-á masť

živina -y -vín obyč. mn. ž. látky, kt. organizmus potrebuje na výživu a vývin (napr. bielkoviny, tuky, cukry): potrava, pôda bohatá na ž-y;

živinový príd.

živio cit. (srb. i chorv.) vyj. želanie dlhého života a zdravia (obyč. pri prípitku), nech žije

živiť nedok.

1. dávať potravu, kŕmiť, chovať: ž. dieťa, ž. mláďa mliekom;
dobre ž-ený človek

2. starať sa o živobytie, vyživovať: ž. rodinu, matku

3. udržiavať (význ. 2), posilňovať: ž. nádej, túžbu

● lepšie ho je → šatiť ako ž.

// živiť sa

1. prijímať ako potravu: ž. sa mäsom, mliekom;
húsenice sa ž-ia listami

2. zaopatrovať si prostriedky na živobytie: ž. sa prácou svojich rúk, ž-l sa z dedičstva

3. čerpať podnety, udržiavať sa: naša literatúra sa ž-í tradíciou, ž. sa nádejou

živiteľ -a mn. -ia m. kto poskytuje živobytie: ž. rodiny;

živiteľka -y -liek ž.;

živiteľský príd.

živnosť -i ž.

1. úradne povolená súkromná pravidelná zárobková činnosť (remeselnícka, obch. ap.); na nej založený malý podnik: stolárska, obuvnícka ž., vykonávať ž.;
otvoriť si ž.

2. zastaráv. živobytie: šiel si hľadať ž.

3. iba jedn. zastaráv. potrava, jedlo: zobrať si so sebou ž.

živnostenský príd. týkajúci sa vykonávania živnosti: ž. úrad, zákon, list, ž-á daň;

živnostensky prísl.

živnostníčka -y -čok ž.;

živnostnícky príd. i prísl.: ž-e vrstvy

živnostník -a mn. -ci m. kto vykonáva al. vlastní živnosť (význ. 1);

dok. zívnuť -e -u -vol

živný príd. bohatý na živiny, výživný: ž. roztok;
ž-á pôda biol. látka vhodná na pestovanie mikroorganizmov i pren. vhodné podmienky

živo prísl. k 1, 3, 5, 6, 8, 9 i vetná prísl.: ž. narodené dieťa, op. mŕtvo;
ž. sa pohybovať, ž. sa zaujímať;
ž. sfarbený;
ž. rozprávať;
ž. si predstavovať;
na ulici bolo ž.;

živobytie -ia s.

1. životné potreby, hmotné zabezpečenie, obživa: zarábať si na ž., prostriedky na ž.

2. zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: hľadať si ž. v továrňach

3. spôsob života; životná úroveň: zaistiť si dobré, pohodlné ž.

4. hovor. potraviny: priniesť ž. na celý týždeň

živočích -a mn. N a A -y m. organizmus obyč. so schopnosťou pohybovať sa, kt. prijíma org. potravu: jednobunkové, vodné, suchozemské ž-y;

živočichár -a m. hovor. odborník pracujúci v živočíšnej výrobe;

živočichárka -y -rok ž.

živočíšne prísl. k 2;

živočíšnosť -i ž. k 2

živočíšny príd.

1. k živočích: ž. svet, ž-a ríša, ž-e druhy;
ž. tuk;
ž-e uhlie liek proti zažívacím ťažkostiam;
ž-a výroba chov úžitkových zvierat;
lingv. ž-e prídavné mená

2. často pejor. pudový (význ. 1, 2), zvierací: ž. prejav, ž-a láska;

živočíšstvo -a s. hromad. živočíchy

živoriť nedok.

1. (o ľuďoch) žiť v núdzi; žiť v zlých podmienkach: biedne ž.;
ž. na periférii

2. (o rastlinách, veciach ap.) jestvovať v zlých podmienkach, nerozvíjať sa: vinič v nepripravenej pôde iba ž-í;
satira dlho u nás ž-la

živorodosť -i ž.

živorodý príd. rodiaci živé mláďatá: ž-é živočíchy, ž-á ryba;

živosť -i ž. k 2 – 6, 8, 9

II. živý m. žijúci človek;

život -a m.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus, biologické jestvovanie, op. smrť: vznik a vývin ž-a, prejavy ž-a, nejaviť známky ž-a;
slnko je darcom ž-a;
filoz. pohyb al. zmena zvnútra pôsobením oživujúceho princípu

2. jestvovanie človeka, obdobie medzi narodením a smrťou: zachrániť si ž., obetovať ž.;
mať ž. pred sebou, prežiť celý ž. v meste, ťažko pracovať cez celý ž., zapamätať si na celý ž., strpčovať niekomu ž.

3. živé bytosti, organizmy: ž. v morských hlbinách, na iných planétach

4. ľudská bytosť, človek: straty na ž-och, zachrániť mladý ž.

5. činnosť, energia, aktivita charakteristická pre živú bytosť: byť bez ž-a, kypieť ž-om, mať chuť do ž-a

6. komplex činností živej bytosti, človeka, ľudí, ich organizácií ap.: ľudský ž., ž. stromu, ž. národa;
ž. mesta, školy

7. spoloč., prac. proces, do kt. je človek zapojený: veda spojená so ž-om, umenie je odrazom ž-a, učiť sa pre ž., uplatniť sa v ž-e

8. spôsob, ako človek žije: pokojný, veselý, búrlivý ž., mať ľahký, ťažký ž., začať nový ž.;
vojenský, študentský ž.;
americký spôsob ž-a

9. niekt. z prejavov činnosti človeka, spoločnosti: verejný, spoločenský, rodinný ž.;
politický, hudobný ž.;
citový ž.

10. intenzívne prejavy v istom prostredí (pohyb, ruch ap.): ž. ulice, nočný ž. mesta, vniesť nový ž. do činnosti organizácie

11. (o veciach) trvanie v dobrom stave, životnosť (význ. 2): negarážované auto nemá dlhý ž., predĺžiť ž. obrazovky

12. hovor. živobytie (význ. 1): na dedine je lacnejší ž.

● → položiť za niekoho ž.;
prísť o ž. zahynúť;
stratiť ž. zomrieť;
zaplatiť ž-om zahynúť;
ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii;
expr. ž. mu visel na vlásku, nitke bol v nebezpečenstve smrti;
lúči sa so ž-om zomiera;
dať ž. niekomu porodiť;
prebudiť k ž-u oživiť;
pripraviť o ž. usmrtiť;
boj na ž. a na smrť urputný;
je to → otázka ž-a a smrti;
→ hlásiť sa k ž-u;
mať ž. za sebou byť starý;
→ škola ž-a;
byť poznačený ž-om byť vyčerpaný, zostarnutý ap.;
vstúpiť niekomu do ž-a;

životaschopne prísl.;

životaschopnosť -i ž.: dokazovať svoju ž.

životaschopný príd.

1. schopný žiť, vyvíjať sa: ž. organizmus, ž-é mláďa;
ž. štát;

2. zdatný (význ. 1, 2), súci: ž. človek;

živôtik -a m.

1. zdrob. expr. k život

2. súčasť žen. oblečenia kryjúca hrudník; takáto časť ako súčiastka kroja: vypasovaný ž., ž. šiat;
vyšívaný ž.

životne prísl.: ž. dôležitá otázka, potreba;

životnoprostreďový príd. týkajúci sa životného prostredia: ž-á funkcia lesa

životnosť -i ž.

1. k životný: ž. postáv, ž. plánov;
obraz pôsobí ž-ou;
lingv. kategória ž-i

2. čas fungovania v dobrom stave: ž. stroja, nástroja, žiarovky, obrazovky, knihy

životný príd.

1. týkajúci sa života: ž-é prejavy, podmienky, ž. priestor, ž-é prostredie, ž-á úroveň;
ž. štýl;
ž. cieľ, ž-é plány;
práv. ž-é minimum minimálna zákonná mesačná suma na výživu a náklady na domácnosť;
ž-á múdrosť overená životom;
ž. druh manžel;
ž-é poistenie na dožitie istého veku al. v prípade smrti poisteného

2. mimoriadne dôležitý, rozhodujúci, závažný: ž. problém, ž. úspech, ž-é rozhodnutie

3. verne zobrazujúci skutočnosť: pôsobiť ž-ým dojmom

4. taký ako v skutočnosti, skutočný (veľkosťou): socha v ž-ej veľkosti

5. lingv. ž-é podstatné mená a) (v sémantickom zmysle) pomenúvajúce živé bytosti b) (v gram. zmysle) označujúce muž. osobné (v jedn. i mn.) a zvieracie (iba v jedn.) bytosti vyznačujúce sa osobitnými tvaroslovnými znakmi;

životodarne prísl.;

životodarnosť -i ž.

životodarný príd.

1. potrebný na život: ž-á vlaha, ž-é teplo

2. kniž. priaznivo, podnecujúco pôsobiaci: ž. vplyv, ž-á sila;

životopis -u m. opis života, biografia: vlastný ž., ž-y význačných osobností;

životopisec -sca m. autor životopisu: Štúrov ž.

životopisný príd.: ž. film, ž-é údaje

životospráva -y ž. spôsob usporiadania života (rozdelenie času, spôsob stravovania ap.): dobrá, zlá, správna ž., upraviť si ž-u

životunebezpečný príd. kniž. ohrozujúci život: ž-é konanie, ž-á zákruta

živý

I. príd.

1. kt. prejavuje znaky života, žijúci, op. mŕtvy: ž. človek, tvor, organizmus;
ž-á príroda rastliny a živočíchy;
ž. plot urobený z hustých kríkov, stromov;
ž-á váha, hmotnosť neusmrtených zvierat;
ž. terč človek al. zviera slúžiace ako terč;
ž-á → reťaz;
biol. ž-á hmota protoplazma;

2. stále pôsobiaci, trvajúci; aktuálny: ž. odkaz, ž-á problematika, otázka;
mať niečo v ž-ej pamäti;
lingv.: ž. jazyk kt. sa stále používa a vyvíja, op. mŕtvy;
ž. slovotvorný typ produktívny

3. temperamentný, pohyblivý; bystrý: ž-é dieťa, ž-á gestikulácia;
ž. pohyb, tanec;
mať ž-é oči

4. rušný, frekventovaný: ž-á ulica, križovatka

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný; čulý: ž. rozhovor, ž-á zábava;
ž. ohlas, kontakt;
mať o niečo ž. záujem

6. (o farbách) jasný (význ. 6), ostrý, pestrý: látka so ž-mi farbami;

7. (o veciach) ktorému pripisujeme isté znaky života (obyč. pohyb): ž. kútik miesto na pracovisku ap., kde sa pestujú rastliny al. chovajú živočíchy;
elektrotech. ž-é súčiastky stroja kt. sú pod elektr. prúdom;
typ. ž-é záhlavie nadpis v hlave stránky so stručným údajom o jej obsahu;
ž-é vysielanie vysielané priamo, nie zo záznamu;
hovor. ž-é striebro ortuť i fraz. veľmi pohyblivý človek, obyč. dieťa

8. názorný, pútavý, dynamický: ž. štýl, sloh, ž-é rozprávanie;
ž-é vyučovanie, ž. príklad;
ž. styk priamy, osobný al. písomný;
ž-é slovo hovorené

9. skutočný (význ. 1), reálny, verný: ž-á predstava, mať ž. sen;
mať ž. dôkaz o niečom;
ž-á prítomnosť

● živá kronika pamätník mnohých udalostí;
nebyť už medzi ž-mi nežiť;
expr.: pre ž-ého boha! zvolanie;
ani za ž. svet, ani za ž-ého boha v nijakom prípade;
neprejde tadiaľ ani ž-á noha nikto;
nebolo, niet tam ani ž-ej duše nikoho;
ž-á duša sa o tom nedozvie nikto;
expr. ž-á mŕtvola nezdravo vyzerajúci človek;
byť ako ž-é striebro čulý, neposedný;
kniž. nielen samým chlebom je človek ž.;

bezočivý príd. urážlivo smelý, dotieravý: b. chlap;
b-é muchy;
b-é správanie;
b-á lož;

bzučivý príd. vydávajúci bzukot, bzučiaci: b-é včely

červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;

chrčivý príd. chrčiaci, chrapľavý, chripľavý: ch. zvuk, ch-é dýchanie;

dôverčivý príd. kt. ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti: d. človek;
d. postoj;

drnčivý príd. drnčiaci: d. zvuk

hrčivý príd. hrčiaci, hrmotajúci: h. zvuk

jakživ prísl. hovor. (so záporom) nikdy (v min.): j. ho nevidel

klíčivý príd. schopný vyklíčiť: k-é semená, osivo;

krčivý príd. kt. sa ľahko krčí: k-á látka;

krúživý príd. sprevádzaný krúžením: k. let;

liečivý príd. kt. napomáha liečenie; hojivý: l-á masť, l-é rastliny, pramene, l. účinok;

lživý príd. kniž. klamný, nepravý, nepravdivý: l-é slová, l-á propaganda;

mučivý príd. spôsobujúci teles. al. duš. muky, trýznivý: m. hlad, m. sen, žiaľ, m-á neistota;

náruživý príd.

1. silno zaujatý za niečo, (pri)veľmi oddaný niečomu, vášnivý; svedčiaci o tom: n. poľovník, čitateľ;
n-á debata

2. prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch, vášnivý; svedčiaci o tom: n. muž;
n. bozk, pohľad;

nástojčivý príd. naliehavý (význ. 1, 2): n-á prosba;
n. problém, n-é potreby;

nedôverčivý príd. (často) prejavujúci nedôveru, podozrievavý; svedčiaci o tom: n. človek, byť k niekomu n.;
n. pohľad;

neduživý príd. trpiaci neduhom, chudorľavý, dengľavý: n-é deti, rastliny;

nekrčivý príd. kt. sa nekrčí; spôsobujúci nekrčivosť: n-á látka;
n-á úprava (látok);

nevraživý príd. nepriateľský, nenávistný; svedčiaci o tom: n-í ľudia;
n. pohľad;

neživý príd. kt. je bez života, nežijúci: n-á hmota;
n-á príroda anorganická;
n-é telo mŕtve;

ničivý príd. kt. ničí, zhubný, skazonosný: n-é zemetrasenie;

odpočiváreň -rne ž. miestnosť na odpočinok

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pečivár -a m. kto vyrába (trvanlivé) pečivo

pečiváreň -rne ž. výrobňa pečiva

plešivý príd. majúci vypadané vlasy, lysý: p. človek, p-á hlava;

poverčivý príd. kt. verí v povery: p. človek;

prašivý príd.

1. postihnutý prašinou: p. pes, kôň

2. pejor. zlý, naničhodný (v nadávkach): potvora p-á, lump p.;

presvedčivý príd. kt. presviedča, presvedčujúci, zjavný, zrejmý: p. dôkaz, argument;
p-é víťazstvo;

prieberčivý príd. kto dlho al. rád vyberá: p-á dievka

protirečivý príd.

1. navzájom si odporujúci, protirečiaci si: p-é správy

2. odb. obsahujúci protirečenie: p-é tendencie vývinu;
p-á jednota;

pustošivý príd. pustošiaci, ničivý, zhubný: p-á vojna, povodeň;

rojčivý príd. oddávajúci sa rojčeniu; svedčiaci o rojčení, snivý: r-á deva, r-é myšlienky;
r. pohľad;

rušivý príd. rušiaci (význ. 2, 3): r. vplyv;
r-é zvuky

slušivý príd. slušiaci (obyč. o oblečení): s-á uniforma, s. kostým;

snaživý príd. usilovný, príčinlivý: s. pracovník, s-á žiačka;

syčivý príd. podobný syčaniu, sipivý: s. zvuk;

ťaživý príd. ťažiaci, tiesnivý: ť-á atmosféra, ť-é dojmy;

uhrančivý príd. kt. má schopnosť uhranúť: u-é oči;

ústupčivý príd. kt. má sklon ustúpiť: ú. človek;
ú-á povaha;

vrtošivý príd. podliehajúci vrtochom, vrtkavý, rozmarný, nestály: v-á povaha;

všivácky príd.: všivák v. nadávka

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

záderčivý príd. zádrapčivý: z. človek;
z-á poznámka;

zádrapčivý príd. kt. sa rád zadrapuje (význ. 2); svedčiaci o tom, záderčivý: z. človek;
z-á poznámka;

zádumčivý príd.

1. uzavretý do seba s vážnymi, smutnými myšlienkami, trudnomyseľný; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á povaha uzavretá;
z-á nálada, z. výraz (tváre)

2. clivý, smutný: z-á pieseň;

záhaľčivý príd. rád sa oddávajúci záhaľke, lenivý: z. človek;
z. život naplnený záhaľkou;

zhovorčivý príd. kt. sa rád zhovára: z-á suseda;

zurčivý príd. kt. zurčí: z. potok;