Význam slova "žak" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zakotúľať -a dok. kotúľaním dopraviť (preč), zagúľať: z. sud do pivnice

// zakotúľať sa kotúľaním sa dostať niekam, zagúľať sa: minca sa z-la pod pult

zakotvenosť -i ž.: z. v národnej kultúre

zakotvený príd. pevne zrastený s istým prostredím, zakorenený;

zakotviť dok.

1. kotvou pripevniť: z. loď, s loďou (v prístave);
z-ený stĺp žeriava

2. (po spustení kotvy) ostať stáť: loď z-la v zálive

3. pevne, vsadiť, pevne uložiť, ukotviť, upevniť: z. stĺpy v zemi

4. hovor. na dlhší čas ostať, usadiť sa: nakoniec z-l v poľnohospodárstve, z. na dedine;

5. publ. zachytením potvrdiť: z. isté právo v zákone;
úlohy z-ené v pláne;

nedok. zakotvovať

nedok. zakrádať sa -a

zakradnúť sa -e -ú -dol dok. expr. potichu, nebadane sa priblížiť, prikradnúť sa: z-l sa poza humno;

nedok. zakrajovať

zakrákať -a dok. (opakovane) vydať zvuk krá: vrana z-la

zakrátko prísl. čoskoro, čochvíľa, onedlho, o chvíľu: dym z. zmizol, knihu už z. vydajú

zakrepčiť si dok. expr. zatancovať si: z. si čardáš;
do vôle si z.

zakresať -še -šú dok.

1. kresaním zúžiť, zaostriť ap.: z. kolík, tehlu

2. kresaním vyvolať iskrenie: z. kremeňmi

3. expr. zapreberať (význ. 1), zacifrovať: z. nohami (v tanci);

nedok. k 1, 2 zakresávať -a

zakresliť dok. nakreslením zaznačiť: z. terén na mapu, do mapy;
rast výroby z-ený na grafe;

nedok. zakresľovať

zakričať -í -ia dok. ku kričať (význ. 1 3), zavolať: z. z plného hrdla;
z. odpoveď, z. o pomoc;
z. na priateľa, z. na nezbedníka

zakríknuť -e -u -kol dok. ostrým slovom zaraziť (v reči, činnosti ap.), zahriaknuť: chcel odporovať, ale ho z-li

● nechcem to z., aby som to nez-l predčasnou radosťou nechcem privolať neúspech ap.

zakríknuto prísl.: z. mlčať;

zakríknutosť -i ž.

zakríknutý príd. kt. nemá sebavedomie, zahriaknutý, nesmelý, plachý: z-é dieťa;

zakrivenie -ia s. priebeh krivky: z. šošovky

zakriviť dok. ohnúť do tvaru krivky, oblúka: z. klin;
z. dráhu letu rakety;

nedok. zakrivovať

// zakriviť sa: chrbtica dieťaťa sa z-la;

nedok. zakrivovať sa

zakŕkať -a dok. (opakovane) vydať zvuk kŕ: žaby z-li

zakrochkať dok. (opakovane) vydať zvuk kroch, zachrochtať: diviak z-l, ošípaná z-la

zakročiť dok. vykonať akciu v (ne)prospech niekoho, niečoho, urobiť zákrok, zasiahnuť: bili ho, kým nez-l učiteľ;
chirurgicky z. uskutočniť operáciu;
z. proti demonštrantom;

nedok. zakročovať

zakrojiť -í -a dok. zarezať (význ. 2): z. (nožom, nôž) do chleba;

zákrok -u m. zakročenie: vojenský, policajný z.;
chirurgický z. operácia;
z. u nadriadeného intervencia;
tvrdý z. obrancu, z. brankára;
z. proti výtržníkom

□ urobiť z. zakročiť

zakrpatieť -ie -ejú dok. zaostať v raste, vo vývine: strom v tieni z-l;
duševné z-enie;

nedok. zakrpatievať -a

zákrpkový príd.: z. podpník, z. sad

zákrpok -pka m. nízkokmenný tvar ovoc. stromov: z. jabloní, hrušiek, tvarované z-y;

nedok. k 2 – 4 zakrúcať -a

// zakrútiť sa

1. začať al. krátky čas sa krútiť, zavrtieť sa, pokrútiť sa: z. sa v tanci;
z-la sa mu hlava dostal závrat i fraz. spyšnel

2. skrútiť sa (význ. 1), stočiť sa, zvinúť sa, zatočiť sa: had sa z-l do klbka;
z-ené vlasy kučeravé;

nedok. zakrúcať sa

zákruta -y -rut ž. zakrivený úsek cesty, dráhy ap., zatáčka: ostrá z.;
z. doliny;
vojsť do z-y

zakrútiť -i dok.

1. začať al. krátky čas krútiť, zavrtieť, pokrútiť: z. chvostom, z. valaškou nad hlavou;
z. hlavou (na znak nesúhlasu)

2. krútením zmeniť polohu, smer, otočiť, zatočiť, skrútiť, zvrtnúť: z. volantom doľava, z. kohútikom;
z. (autom) doprava zabočiť

3. skrútiť (význ. 1), stočiť, zvinúť, zatočiť: z. nakropenú bielizeň

4. zavinúť (význ. 2), zabaliť, zatočiť: z. dieťa do perinky, z. sa do deky

● expr. z. s niekým zakročiť proti niekomu;

zakrúžiť -i dok.

1. (opakovane) urobiť krúživý pohyb: jastrab z-l v povetrí;
z. v tanci

2. krúživo pohýbať: z. rukami (pri cvičení)

zakrúžkovať dok. označiť krúžkom: z. správne odpovede

zakrvácať -a dok.

1. zakrvaviť (význ. 1, 2), dokrvaviť: z. si šaty

2. začať krvácať: pren. srdce mu z-lo zažialil

zakrvaviť dok.

1. krvou pošpiniť, dokrvaviť, zakrvácať: z. vreckovku, z. si ruky

2. skrvaviť, dokrvaviť: z-ená hlava

// zakrvaviť sa:

1. z. sa pri sekaní mäsa

2. z. sa pri páde poraniť sa

zakryť -je -jú -kry! dok.

1. položiť na niečo, niekoho (obyč. na ochranu), prikryť: z. stôl obrusom zastrieť;
z. si ústa dlaňou;
z. sa perinou;
kraj z-tý snehom

2. polohou inej osoby, predmetu spôsobiť, že niekoho, niečo nevidieť, zastrieť: z. niekomu výhľad, mraky z-li slnko

3. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil, zamaskovať; skryť, utajiť, zastrieť: z. vinu;
z. si vrásky púdrom;
nevládal z. dojatie;

zákryt -u m.

1. tel. vyrovnaný rad ľudí, vecí stojacich za sebou: cvičenci stoja v z-e

2. astron. zakrytie (význ. 2): pozorovanie z-u hviezdy;

zákrytový príd.

nedok. zakrývať -a

zaktivizovať dok. k aktivizovať: z. mládež v boji proti drogám;
z. všetky sily

// zaktivizovať sa: z. sa v ochrane životného prostredia

zaktualizovať dok. k aktualizovať: z. minulosť v románe

zakuckať sa dok. expr. rozkašľať sa pri (hltavom) jedení, pití: pil, až sa z-l;

nedok. zakuckávať sa -a

zakudliť sa dok. expr. začať al. chvíľu sa kudliť: neos.: z-lo sa z komína, z-lo sa prachom

zakukať dok. vydať zvuk kuku: kukučka z-la

zakuklene prísl.;

zakuklenec -nca m. expr. skrytý nepriateľ: objaviť v niekom z-a

zakuklenosť -i ž.

zakuklený príd. expr. tajný (význ. 2), skrytý, utajený: z. nepriateľ, z. boj;

zakukliť sa dok. zmeniť sa na kuklu: húsenica sa z-la;
z-ená larva;

nedok. zakukľovať sa

zákulisie -ia s.

1. priestor za kulisami: z. divadla

2. čo má ostať skryté, utajené pred verejnosťou, pozadie: z. politiky, stáť v z-í (odboja), odhaliť z. vojny;

zákulisný príd.: z. život;
z. boj, z-é intrigy

zakúpiť -i dok. admin. získať kúpou (obyč. vo väčšom množstve ako vybavenie podniku ap.), kúpiť: z. stroje, zariadenie;

nedok. zakupovať

zakúriť -i dok.

1. rozložiť oheň, podkúriť: z. do sporáka, z. v peci

2. použiť ako palivo: z. uhlím

3. uviesť do činnosti zdroj tepla; tým ohriať vzduch: je tu zima, z-m;
z. v izbe (elektrickou pieckou);
je z-ené

4. hovor. expr. podkúriť (význ. 2): riadne mu z-l (u vedúceho);

nedok. zakurovať

nedok. i opak. zakúšať -a, zakusovať

zakúsiť -i dok. skúsiť (význ. 2), zažiť, prežiť: z. šťastie, z. mnoho biedy, príkoria;
kto to nez-l, nevie;

zákusok -ska m. jemné sladké pečivo obyč. plnené al. zdobené, dezert: šľahačkový, ovocný z.;
podávať po obede z-y

zákutie -ia s. kniž. zátišie (význ. 1), kút: hôrne z.;
z. mesta

zakutrať -e -ú dok. expr. zahrabať, zahriebsť: z. hlavu do vankúša;
z. sa do sena, do perín;

nedok. zakutrávať -a

zakuvikať dok. (opakovane) vydať zvuk kuví: kuvik z-l

zakvačiť dok. expr.

1. (zachytením o niečo) zavesiť (význ. 1): z. kabát na vešiak;
z. sa na lano

2. vsunutím do niečoho zachytiť (význ. 4): z. nohy do strmeňov, z. chvost medzi nohy;

zakvackať, zakväckať, zakvickať dok. expr. kvackaním zašpiniť, pokvackať: z. jedlom obrus

// zakvackať sa, zakväckať sa, zakvickať sa: dieťa sa celé z-lo

nedok. zakvačovať

// zakvačiť sa:

1. z-l sa na mňa, z. sa niekomu za plece

2. konár sa mu z-l do vlasov, z. sa o tŕň

zakvákať -a dok. (opakovane) vydať zvuk kvá: vrana, žaba z-la

zákvas -u m. odb.

1. zmes obsahujúca kvasinky použ. na podporu kvasenia, kvas: pekársky z.

2. krmivo získané kvasením

zakvasiť dok.

1. pridať (zá)kvas: z. víno, krmivo, cesto

2. kvasením spracovať: z. ovocie, kapustu, uhorky;

nedok. zakvasovať

zakvičať -í -ia, zakvíkať -a dok. vydať kvikot: prasa z-lo;

zakvíliť -i -ľ! dok. začať al. chvíľu kvíliť: plačlivo z., z. nad nešťastím;

nedok. zakvitať

zakvitnúť -e -ú -tol dok.

1. rozkvitnúť (význ. 1): stromy, kvety z-li;
z-tá lúka, úbočie z-té púpavou

2. rozvinúť sa (význ. 3), rozkvitnúť: umenie z-lo;

zakydať dok. expr. al. hrub.

1. zasypať, obsypať veľkým množstvom niečoho: stromy z-né snehom

2. veľmi zašpiniť: z. (si) kabát vápnom, blatom

// zakydať sa veľmi sa zašpiniť: z. sa polievkou

zakývať -e/-a -u/-ajú -aj! -uc/-ajúc dok.

1. niekoľkokrát kývnuť, pokývať: pes z-l chvostom;
z. hlavou na znak (ne)súhlasu, údivu ap.

2. kývaním dať znamenie: z. (rukou) na pozdrav;
priateľsky mu z-l;
z. na šoféra, na čašníka

// zakývať sa kývavo sa pohýbať, pokývať sa: záclona sa z-la vo vetre;
z. sa na stoličke

zakyvotať sa -ce -cú dok. zakývať sa: stavba sa z-la od nárazu;
zem sa pod ním z-la

ak

I. expr. i akže spoj. podraď. uvádza vetu

1. podmienkovú: ak sa nebudeš učiť, prepadneš;
ak by kúpele nepomohli, treba ho operovať;
v spájacích výrazoch → iba ak, ak len: asi nepríde, iba ak by zmenil program;
necestuj, ak len nechceš riskovať

2. nepravú vzťažnú (s priraď. vzťahom), kým: ak sa vlani zúčastnilo 100 súťažiacich, tento rok ich už bolo 300

II. čast. vyj. približnosť al. obmedzovanie: nebolo ich veľa, ak traja, štyria

akčnosť -i ž.

akčný príd.: a. výbor, a. program;
a. film vyznačujúci sa pôsobivými, napínavými, rýchlo sa striedajúcimi scénami s dôrazom na dej;
odb. a. rádius dosah, okruh činnosti;

akútne prísl.;

akútnosť -i ž.: a. výstavby mosta

akútny príd.

1. naliehavý, pálčivý: a. problém

2. lek. prudký, silný, op. chronický: a. zápal;

aký zám. opyt.

1. expr. i akýže vyj. otázku vzťahujúcu sa na vlastnosť, kvalitu al. ich stupeň: aké je to ovocie? aká hlboká je voda?

2. má citový ukaz. význ. (vo zvolacích vetách): aká hrôza! aká náhoda! aké strachy! netreba sa báť

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, prísudkovú, predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – taký, taký – a.): má taký plat, a. si zaslúži;
a. človek, taká reč;
nevie, a. bude výsledok

4. má význ. neurč. zám., nejaký: vezmi dosku, kde aká bude

5. i akýže v rečníckych otázkach má vymedzovací význ.: a. by to malo zmysel nijaký

aký-taký zám. neurč. nejaký, akýsi: mám ešte akú-takú nádej

akýkoľvek akéhokoľvek zám. neurč. hocijaký; každý: prijal by akúkoľvek prácu;
márna bola akákoľvek námaha;
šaty bez akejkoľvek ozdoby úplne bez ozdoby;
a. bol výsledok, nikdy nebol spokojný

akýsi zám. neurč.

1. vyj. zvýraznenú neurčitosť vlastnosti al. kvality; nejaký, voľajaký: a. neznámy človek; prišli ta akísi ľudia; je a. mrzutý

2. hovor. (za podst., obyč. v nadávkach) zosilňuje záporné hodnotenie, kadejaký, ledajaký, naničhodný: čudák a., pobehaj a., potvora akási

avšak spoj. priraď. kniž. ale, no: širší, a. výstižný termín;
usmieva sa, a. nesmelo

čakáreň -rne ž. miestnosť určená pre čakajúcich: č. pre cestujúcich, č. u lekára;

čakárenský príd.: č-é priestory

opak. čakávať -a

opak. ďakúvať -a

fľak -u m. hovor.

1. škvrna: mastný f., pes s čiernymi f-mi

2. expr. kus, kúsok: f. zeme, poľa;

kľak -u m. tel. pokľaknutie; poloha pri pokľaknutí

koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
vajcový k. likér so žĺtkami;

mliečňak -a mn. N a A -y m.

1. rybí samec

2. hovor. mliečny zub

neočakávane prísl.;

neočakávanosť -i ž.

neočakávaný príd. kt. nebol očakávaný, nečakaný, nepredvídaný: n-á návšteva, smrť, n. úspech;

nevďak -u m. zanedbanie vďačnosti, nevďačnosť: ľudský n.

● n. vládne svetom je častý

očakávanie -ia s. čo sa očakáva, predpoklad: splniť o. (rodičov);
výsledok bol podľa o-ia dobrý;
urobiť niečo nad o. lepšie, ako sa predpokladalo

očakávať -a nedok.

1. ostávať niekde, kým niekto príde al. sa niečo stane, čakať: o. priateľa, o. začiatok predstavenia

2. čakať, predpokladať, dúfať: o. pomoc od rodiny, o. úspech;
o-a, že sa mu želanie splní;
nemožno od neho nič o.

3. dávať pozor, čakať; vyčkávať: o-l, ako sa to skončí

4. iba v 3. os. byť nevyhnutným; byť prichystaný (pre niekoho); čakať: o-jú ho starosti, povinnosti;
o-a nás dlhá cesta

pokľak -u m. pokľaknutie na 1 koleno: strieľať z p-u

šišak -a m. v min. druh voj. (kovovej) prikrývky hlavy;

šľak¹ -u m. hovor. zastaráv. stopa (význ. 1)

● neostal po ňom ani š. zmizol bez stopy

šľak² -u m. hovor. expr. porážka (význ. 2), mŕtvica

● expr. š. ho trafil dostal porážku;
išiel ho š. trafiť veľmi sa zlostil;
nech ho (to), bodaj ho (to) š. trafí zahrešenie

šľak³ -a m. hovor. expr. čert, parom, diabol: š. ho vie;
bolí, páli ako š. veľmi

● expr. ber ho š., choď do š-a kliatby;
ký š., kýho, kieho š-a výrazy nespokojnosti

úľak -u m. zľaknutie, ľak: spamätať sa z ú-u

však

I. spoj. priraď. vyj.

1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram

2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!

2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!

všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?

opak. vybľakúvať -a

vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.