Význam slova "špa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

špásovne prísl.

špásovný príd. hovor. žartovný (význ. 1, 2): š. človek;

spásť spasie spasú dok.

1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;

2. pasením zbaviť porastu, vypásť: s. lúku;

spať spí spia nedok.

1. zotrvať v spánku: s. tvrdo, zle, s. na boku, dať deti s.;
dobre sa mi s-lo

2. počas spánku byť uložený: s. na gauči, s. pod holým nebom

3. expr. súložiť: s. s niekým;
s-li spolu

● expr.: s. ako zabitý, ako poleno tuho;
s. ako v oleji dobre;
s. ako myš (na vreci) čujno;
spí, akoby ho bol do vody hodil tvrdo;
s. spánkom spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;
chodiť s. so sliepkami včas;
kniž. s. na → vavrínoch;
expr. čert nikdy nespí treba rátať s nepríjemnosťami;
žart. keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemôže robiť zle;

späť prísl.

1. na pôv. miesto al. do pôv. stavu, naspäť, nazad, spiatky: položiť knihu s., ísť ta a s., cesta s.

2. do minulosti: vrátiť sa o rok s.

● to je krok s. návrat k horšiemu

špata -y špát ž. expr. špatný, škaredý človek, ohava

špatiť nedok. robiť špatným, hyzdiť, ohaviť: veľký nos ju š-í

spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce

// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l

spätkovať nedok. expr.

1. cúvať (význ. 1): s. pár krokov, s. na svoje miesto

2. zdráhať sa, váhať: s. pred rozhodnutím

špatne prísl.: š. sa pozrieť;

spätne prísl.: s. pôsobiť na diváka

špatnosť -i ž.

špatný príd. škaredý (význ. 1), mrzký: š-á tvár, š-é šaty;

spätný príd. smerujúci späť: s. pohyb;
vyplatiť dôchodok so s-ou platnosťou;
s. pohľad retrospektívny;
s-é zrkadlo v kt. vodič vidí za seba;
s-á väzba a) odb. spojenie prvkov nejakého systému, pri kt. tieto prvky vzájomne na seba pôsobia b) publ. vzájomne pôsobiaci opravný činiteľ;

späto prísl.;

spätosť -i ž.: s. školy so životom, s. jazyka s. myslením

spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou;
veda s-á s praxou;

nedok. spávať -a

● expr. duša chodí doňho s. je slabý, chorý

spavosť -i ž.

spavý príd. kt. rád (a veľa) spí; kt. sa prejavuje nadmerným spaním: s-é dieťa;
s-á choroba;

cápať -e -u nedok. expr.

1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť

3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

4. padať: guľky c-u do kaluže

5. tárať, trepať: c. hlúposti;

nedok. chápať² -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky;
ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce;
ch. sa velenia;

chápať¹ -e -u nedok.

1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.;
ch. význam slova;
nech-m, čo tým myslíš neviem;
ch-l to ako kritiku

2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti

nedok. chápať sa

chlípať -e -u nedok. expr. sŕkavo piť al. jesť tekuté jedlo, sŕkať, chleptať;
hrub. piť, jesť tekuté jedlo vôbec: ch. polievku, horúci čaj;
ch. víno;

chrápať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. vydávať chrapľavé zvuky pri spaní: hlasno ch.

2. expr. (tvrdo) spať: ch-l celý deň

● expr. ch-e, akoby drevo pílil veľmi

chrúpať -e -u -uc/-ajúc nedok.

1. chrúmať (význ. 1, 2): ch. cukríky;
nahlas ch.

2. chrapčať, prašťať, vržďať: jablko mu ch-lo v ústach;

dorýpať -e -u dok. (silno) rozrýpať, rozryť: vŕtačkou d. chodník

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

húpačka, správ. hojdačka

húpať -a nedok.

1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu

2. správ. hojdať, kolísať;

krúpa -y obyč. mn. krúpy krúp ž.

1. nahrubo zomleté zrno: jačmenné k-y

2. ľadovec: k-y padajú;

kúpa -y kúp ž. získanie (veci) za peniaze, kupovanie, op. predaj: výhodná k., k. domu, získať niečo k-ou;

kúpač -a m. kto chodí na veľkonočný pondelok oblievať, kúpať dievčence, ženy: mať veľa k-ov

kúpačka -y -čiek ž. hovor.

1. kúpanie: dobrá k. v rieke

2. oblievačka, polievačka: veľkonočná k.

kúpať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. ponorením do vody umývať: k. dieťa, k. psa

2. máčať v roztoku, v kúpeli: k. zapálené oči;
k. film

3. oblievať, polievať: k. dievčence (na Veľkú noc);

lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;

lúpačkový príd.: l-á radlica

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

nacápať -e -u dok. hovor. expr.

1. nahádzať, naklásť: n. jedlo na tanier, n. farbu na obraz

2. nabiť, zbiť, vyplieskať: n. dieťa, n. niekomu na chrbát

narozsýpať -a dok. rozsypať (na väčšom priestore); porozsýpať: n. múku pri pečení;
n. smetí po izbe

nedok. oblápať -a

nedok. obsýpať sa, obsypávať sa

odlúpať -e -u dok. lúpaním pooddeľovať, olúpať: o. kôru;

nedok. odsýpať, odsypávať -a

// odsypať sa sčasti sa vysypať: z vreca sa o-lo zrno

okúpať -e -u dok.

1. umyť ponorením do tekutiny (obyč. vody), vykúpať: o. dieťa;
o. si oči v harmančeku

2. obliať, poliať na Veľkonočný pondelok: o. dievča

// okúpať sa ponoriť sa do vody s cieľom osviežiť sa, zaplávať si ap.: o. sa v potoku

olúpať -e -u dok.

1. lúpaním zbaviť kôry, šupy ap., obieliť, očistiť, ošúpať: o. pomaranč, vajce;
o. fazuľu vylúpať

2. odlúpať: o. kôru stromu;

orýpať -e -u dok.

1. rýpaním odstrániť: o. omietku

2. rýpaním zbaviť (omietky): o. stenu

ošúpať -e -u dok.

1. zbaviť šúp, olúpať, obieliť: o. kukuričný klas

2. odstrániť (šupu ap.), olúpať, obieliť: o. kôru

// ošúpať sa olúpať sa (význ. 1, 2)

Pa zn. pascal

pačesy -ov m. mn.

1. odpadové vlákna pri česaní ľanu al. konopí

2. hovor. expr. vlasy, štica: vytrhám ti p. vyhrážka

● chytili sa za p. začali sa biť

pačmaga -y -mág ž. pejor. opovržlivá nadávka: ty p. jedna!

paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;

paša¹ -e ž. pastva (význ. 1 – 4): statok sa vrátil z p-e;
vyhnať ovce na p-u;
šťavnatá, žírna p.;
expr. p. pre oči, pre uši

paša² -u mn. -ovia m. hist. titul vys. hodnostára v osmanskej ríši: turecký p.;
expr. žiť (si) ako p. blahobytne

pašák -a mn. -ci m. hovor. expr. chlapík: to sú p-i!

pašalík -a m. hist. územie spravované pašom: Budínsky p.

pašeráčka -y -čok ž.;

pašerácky príd.: p-e chodníčky;

pašeráctvo -a s. činnosť pašerákov, pašovanie

pašerák -a mn. -ci m. kto pašuje: p-i zlata;

pašie -ií ž. pomn. text evanjelia o Kristovom umučení; jeho hud. spracovanie, prednes: spievať p.;

pašiový príd.: p-é spevy, p-á hra

paškál -u m. cirk. veľká veľkonočná kostolná sviečka

● expr. vziať niekoho na p. prísne ho vypočúvať al. karhať

paškvil -u m.

1. výsmešný, urážlivý spis

2. nepodarená napodobnenina niečoho

pašovať nedok. i dok.

1. protizákonne prepravovať, prepraviť cez hranice: p. zbrane, p-ný tovar

2. tajne dod(áv)ať niečo zakázané: p. listy do väzenia

paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;

paštétový príd.

paštrnák -a m. zelenina podobná petržlenu, bot. Pastinaca

paža -e ž. tel. ruka (význ. 1)

páža -aťa mn. -atá -žat s. vo feud. šľachtický mládenec vychovávaný u šľachtica ako os. služobník: kráľovské p.;

pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)

pažerák -a m. anat. časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom: pren. expr.: p. pece, p. smrti, noci;
vliezť nepriateľovi rovno do p-a natrafiť priamo naňho

● pejor. pchať niekomu niečo do p-a (nedobrovoľne) dávať nenásytnému koristníkovi;

pažerákový príd.

pažiť -e ž.

1. plocha s nižším trávnatým porastom: husi sa pasú na p-i, ležať na p-i

2. iba jedn. nižší trávnatý porast: hustá p.;

pažítka -y ž. cesnakovitá rastlina pestovaná pre chutnú vňať, bot. Allium Schoenoprasum: posekať p-u, zemiaky s p-ou;

pažítkový príd.

pažiťový, pažitný príd.

pažravec -vca m. pejor. pažravý človek: nenásytný p.;

pažravo prísl.: p. jesť;

pažravosť -i ž.

pažravý príd. pejor. nemierny v jedení, veľa jediaci, pahltný, nenásytný: p-é dieťa, p. vlk;

● p. ako vlk veľmi;

pípať -a nedok. vydávať slabý vysoký zvuk, čipčať: vtáča p-a;

nedok. podsýpať, podsypávať -a

porozsýpať -a dok. distrib. k rozsýpať: p. múku, cukor

// porozsýpať sa: klince sa mu p-li

poštípať -e -u -uc/-ajúc dok.

1. prstami ap. silno (bolestivo) stisnúť pokožku: p. niekoho na ruke, za líce

2. (obyč. o hmyze) bodnutím, pohryzením spôsobiť bolesť, poraniť, uštipnúť: včela, vretenica ho p-la;
p-li ho komáre

3. ošľahnúť chladom, mrazom: mráz mu p-l uši, trnky p-né mrazom

postúpať -a dok. pošliapať: p. po kvetoch, po nohách;
p-ný sneh udupaný

posýpač -a m. posýpacie vozidlo

potápač -a m. kto sa potápa (na prácu pod vodou, ako športovec);

potápačka -y -čiek ž.;

potápačský príd.: p. zvon, p-é okuliare;

potápačstvo -a s. potápačské zamestnanie; potápačský šport

nedok. potápať -a

// potopiť sa

1. klesnúť na dno: ponorka sa p-la

2. ponoriť sa pod hladinu vody: potápač sa p-l;

nedok. potápať sa

povsýpať -a dok. distrib. k vsýpať: p. zemiaky do vriec

povysýpať -a dok. distrib. k vysýpať: p. smeti;
p. chodník štrkom

pozasýpať -a dok. distrib. k zasýpať: p. jamy

nedok. preklápať -a, preklopovať

nedok. presýpať sa, presypávať sa

nedok. presýpať, presypávať -a

// presypať sa: piesok v presýpacích hodinách sa p-l;

dok. prilípať -a

nedok. prisýpať, prisypávať -a

rozrýpať -e -u dok. rýpaním porušiť, rozryť: r. pôdu;
expr. r. ulicu rozkopať

nedok. rozsypávať sa, rozsýpať sa

nedok. rozsypávať, rozsýpať -a

// rozsypať sa

1. sypaním sa rozptýliť, roztrúsiť: múka sa r-la

2. poškodením, roztvorením ap. sa vysypať: vrece so zemiakmi sa r-lo

3. stratiť pevnosť, rozpadnúť sa: vysušený sud sa r-l, čln sa nárazom r-l

● akoby sa s nimi bolo vrece r-lo je ich veľa;

nedok. roztápať -a

// roztopiť sa

1. pôsobením tepla sa stať tekutým, rozpustiť sa: ľad, syr sa r-l

2. rozplynúť sa v kvapaline, rozpustiť sa: cukor sa v čaji rýchlo r-l;

nedok. roztápať sa

rýpať -e -u -uc -uci nedok.

1. niečím zahroteným, ostrým vnikať do povrchu a tak porušovať: r. do steny, do nábytku;
diviaky r-u (zem)

2. expr. vrážať, drgať, strkať, štuchať: r. do spolužiaka lakťom

3. expr. zlomyseľne napádať, vŕtať, kritizovať: r. do všetkého;

nedok. sklápať -a

// sklopiť sa: operadlo sa s-lo;

nedok. sklápať sa -a

nedok. skrápať -a

škrípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. pri trení vydávať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: brzdy, kolesá š-u, pero š-e, piesok š-e pod nohami

2. spôsobovať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: š. zubami;
expr. š. na husliach prenikavo a falošne hrať

3. hovor. expr. byť v neporiadku, nedariť sa, viaznuť: niekde to š-e, v manželstve niečo š-e

nedok. stápať -a

// stopiť sa roztopiť sa (význ. 1, 2), rozpustiť sa: sneh sa s-l;

nedok. stápať sa

štípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. stláčať pokožku medzi prstami ap. a tým spôsobovať bolesť: š. dieťa na líci

2. (obyč. o hmyze) pichaním, hryzením spôsobovať bolesť: komáre, muchy š-u;
had š-e

3. spôsobovať pálčivú bolesť, pálčivý pocit, páliť: dym š-e v očiach, mráz, paprika š-e

4. pociťovať pálčivú bolesť, páliť: oči ma š-u, rana ho š-e;

nedok. stŕpať -a

stúpačka -y -čiek ž. hovor. stúpadlo (význ. 1 – 5);

stúpačkový príd.: s. ventil

stúpať -a nedok.

1. k stúpiť, stupiť: s. do blata

2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom

3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a;
jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel

4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie

5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a;
s-úce tendencie;
nálada s-a zlepšuje sa

● expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať;
s. niekomu na → päty;
s. niekomu do svedomia dohovárať;
s. po → spoločenskom rebríčku;
úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;