Význam slova "šme" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

smeč -a/-u m. šport. (vo volejbale, tenise ap.) prudké zrazenie lopty na stranu súpera: nahrať na s. i pren. dať príležitosť na vhodnú odpoveď, na úspech ap.

smečiar -a m. šport. hráč, kt. smečuje;

smečiarka -y -rok ž.;

smečiarsky príd. i prísl.

smečovať nedok. i dok. šport. d(áv)ať smeč

smejo, smejko -a mn. -ovia m. expr. často sa smejúci človek

šmelina -y -lín ž. hovor. pejor. nedovolený obchod s nedostatkovým al. nezákonne získaným tovarom: dať sa na š-u

šmelinár -a m. hovor. pejor. kto sa zaoberá šmelinou;

šmelináriť, šmelinárčiť -i nedok. hovor. pejor. zaoberať sa šmelinou: š. so šperkami, s cigaretami

šmelinárka -y -rok ž.;

šmelinársky príd. i prísl.;

šmelinárstvo -a s.

smelo prísl.: s. útočiť, postupovať;
môžeš to s. odmietnuť;

smelosť -i ž.

smelý príd.

1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti;
op. bojazlivý: s. bojovník, vodič;
s-á tvár, s. krok

2. prevyšujúci predpoklady, nezvyčajný: s. plán, s-á myšlienka, s-é požiadavky

3. opovážlivý, bezočivý: s. článok, s-é správanie;

smer -u m.

1. myslená čiara pohybu k istému miestu, objektu ap.: správny, neznámy s., s. toku, vetra;
postupovať rozličnými s-mi, sedieť v s-e jazdy

2. zacielenie, ráz, povaha: nový s. života, školy humanitného s-u

3. súhrn náhľadov, zásad ap. v umení, vo vede, v politike (obyč. v istom čase): umelecký, filozofický s.;

smernica -e -níc obyč. mn. ž. pokyny, zásady upravujúce istú činnosť, direktíva: vládna s., interná s.;
s. predsedu;
pridŕžať sa s-íc, plniť s-e

smerný príd. ekon. udávajúci smer vývoja: s. plán;
s-é číslo slúžiace ako podklad návrhu plánu

smerodajne prísl.;

smerodajnosť -i ž.

smerodajný príd. určujúci smer, závažný, rozhodujúci: s. názor;
to nie je s-é;

smerom na predl. s A, smerom do, smerom od predl. s G, smerom k predl. s D: s. na Žilinu, s. do Košíc, s. od jazera, s. k lesu;

smerovací príd. odb.: poštové s-ie číslo udávajúce cieľovú poštu zásielky;
s. ostrovček zabezpečujúci vedenie jazdných prúdov na križovatke

smerovať nedok.

1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu

2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;

3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku

4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu

5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom

6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať;
s. anténu zameriavať

smerovka -y -viek ž.

1. (svetelný) ukazovateľ smeru dopr. prostriedku: s. bliká doprava

2. smerové kormidlo lietadla;

smerovkový príd.

smerový príd.: poštové s-é číslo;
s-á anténa

smeť -i obyč. mn. ž. smeti drobný odpad spôsobujúci neporiadok: kôš na s-i, odpratať s-i

● expr. mať niečoho ako s-í veľa;
v → cudzom oku vidí s. a vo svojom brvno nevidí;

smetiak -a m. smetník: vysypať papiere do s-a

smetiar -a m. kto odváža smeti;

smetiarka -y -rok ž.;

smetiarsky príd.: s-e auto

smetisko -a -tísk s. miesto na smeti; hromada smetí

● dva kohúty na jednom s-u (sa neznesú) súperi na jednom mieste;

smetiskový príd.

smetiť nedok. trúsiť smeti: deti, nes-te tu!

smetník -a m. nádoba na smeti

smetný príd.: s. kôš na smeti;
s-á nádoba smetník;

čmeľ -a mn. N a A -e m. čmeliak, zool. Bombus: č. bzučí;

jačmeň -a m.

1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.

2. zrno tejto obilniny: vrece j-a

3. hovor. hnisavý zápal žliazky na očnom viečku;

jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
j-é krúpy

krémeš -a m. hovor. krémovník: francúzsky k.

meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.;
ostrý ako m.;

● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou);
vymrieť po m-i muž. potomkami;
bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie;

mečať -í -ia nedok. (obyč. o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;

mečbal, pôv. pís. match ball -u m. (angl.) šport. rozhodujúce podanie v tenise a vo volejbale

mečík -a m.

1. zdrob. malý meč

2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus

3. tech. druh pilníka

mečový príd.;

meľa -e, mela -y ž. hovor. expr. trma-vrma, zmätok, chaos, bitka: strhla sa m.

meňavo prísl.;

meňavosť -i ž.

meňavý príd. kt. mení farby, menistý: m. hodváb;

mešec -šca m.

1. vrecko, kt. sa zatvára stiahnutím šnúrky: plátenný, kožený m., m. na tabak

2. expr. peňaženka: načrieť do m-a;

mešita -y -šít ž. mohamedánska modlitebňa

meškať nedok.

1. oneskorene ísť, oneskorovať sa: vlaky, hodiny m-jú

2. robiť neskoro, oneskorovať sa, omeškávať sa: m. s výrobou;
už mesiac m-te

3. ostávať pozadu, zaostávať: práce m-jú

4. otáľať, odkladať, váhať: nem-aj a choď! m. s odpoveďou;

opak. meškávať -a

mešťan -a mn. -ia m. obyvateľ mesta; v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy;

meštek -a m. zdrob.

meštiačka -y -čok ž.;

meštiacky príd. i prísl.: m-e domy;
m-e spôsoby;
m. názor;

meštiactvo -a s.

1. hromad. k 1 meštiaci

2. pejor. malomeštiactvo

meštiak -a mn. -ci m.

1. v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy: zbohatnutí m-ci

2. pejor. kto napodobňuje spôsob života vyšších vrstiev, kto z prestížnych dôvodov chce mať viac ako iní ap., malomeštiak, obmedzenec;

meštianka -y -nok ž.

1. k mešťan

2. hovor. v min. meštianska škola

meštiansky príd. i prísl.: m-a rodina;
m-a škola v min. typ nižšej strednej školy;

meštianstvo -a s. hromad. mešťania