Význam slova "ľúba" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 109 výsledkov (1 strana)
-
ba
I. spoj. priraď. vyj. stupňovací vzťah, často vo výrazoch ba aj, ba až, ba priam, ba dokonca, ba ani: smutný, ba (až) zúfalý pohľad;
utekal, ba priam letelII. čast.
1. zdôrazňuje kladnú odpoveď: nevideli ste ho? – ba áno/hej
2. zdôrazňuje zápornú odpoveď: ba ešte čo, ba čerta, ba paroma
3. nadväzuje na kontext, situáciu a dodáva vete expr. ráz: ba či už kŕmil? ba netáraj!
-
bačkora -y -kôr obyč. mn. ž. expr. stará, zodratá obuv
-
bačovať nedok.
1. byť bačom
-
bačovka -y -viek ž.
1. k bača
2. hovor. bačova žena;
-
bačovský príd.: b-á koliba;
-
bačovstvo -a s. zamestnanie baču
-
baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov; -
baša -u mn. -ovia m. paša
-
bašovať nedok. expr. neobmedzene vládnuť, šafáriť: b-nie Turkov na Slovensku
-
bašta -y bášt ž.
1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku
-
baštrngovať nedok. hovor. expr. (nevhodne) chytať, nedať pokoj: b. s kosou, okolo televízora
-
baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty
-
bažant -a mn. N a A -y m.
-
bažantí príd. k 1: b-ie mäso
-
bažantnica -e -níc ž. záhrada, časť lesa na chovanie bažantov
-
bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím -
bohoslužba -y -žieb ž. náb. obrady;
-
chýbať -a nedok.
1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke
● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre; -
deľba -y ž. delenie, rozdeľovanie: spoločenská, medzinárodná d. práce, d. majetku
-
dlažba -y -žieb ž.
1. tvrdá pokrývka cesty, priestranstva ap., dláždenie: kamenná, betónová d.;
opraviť d-u2. zastaráv. dlážka, podlaha: drevená d. miestnosti
● publ. vyhodiť niekoho na d-u prepustiť z práce;
-
nedok. dorábať -a
-
dorúbať -e -u dok. rúbaním poraniť al. poškodiť, porúbať: sokovia sa d-li;
d. strom; -
dražba -y -žieb ž. ver. predaj, pri kt. sa majiteľom stáva ten, kto dá viac, licitácia: predať obraz na d-e;
holandská d. pri kt. sa kupuje za nižšiu ako vyvolávaciu cenu;
anglická d. pri kt. sa cena postupne zvyšuje; -
drobnomaľba -y -lieb ž. drobnokresba (význ. 1, 2)
-
družba1 -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u
družba2 -y -žieb ž.
1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u
2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom
□ mať d-u s niekým;
-
držba -y -žieb ž. práv. faktický stav využívania veci: d. lesov, pôdy
-
elektroliečba -y ž. liečenie elektr. prúdom
-
garderóba -y -rób ž. hovor. zastaráv.
1. šatňa: divadelná g.
-
hĺbať -a nedok. intenzívne premýšľať, zamýšľať sa, rozjímať, meditovať: h. o zmysle života, nad problémom
-
hŕba -y hŕb ž.
1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí;
hádzať veci na h-u2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí;
mať h-u roboty3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y
● expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene;
pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť;
→ malá h. pýta viac; -
hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami
2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím
3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami
-
liečba -y ž. liečenie: kúpeľná, domáca l.;
-
lukostreľba -y -lieb ž. strieľanie z luku (ako šport. disciplína): majstrovstvá v l-e
-
maľba -y -lieb ž.
1. iba jedn. maľovanie: technika m-y, m. štetcom
2. maľovaný obraz: portrétová, figurálna, nástenná m.;
výstava m-b -
modloslužba -y -žieb ž. uctievanie modiel, modlárstvo
-
nedok. nadrábať -a
-
nedok. nahýnať sa, nahýbať sa
-
nedok. nahýnať, nahýbať -a
// nahnúť sa trocha sa nakloniť, nachýliť sa: n. sa nad stôl;
-
narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi;
vedieť n. s ľuďmi;
n. perom, štetcom písať, maľovať -
narúbať -e -u dok. rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: n. dreva;
n. uhlie -
obrábač -a m. kto obrába (kovy): vyučiť sa za o-a;
-
obrábačka -y -čiek ž.
-
nedok. obrábať -a
-
obrúbať -e -u dok.
1. rúbaním odstrániť dookola, poodtínať, obťať: o. konáre
2. rúbaním zbaviť niečoho: o. strom;
-
nedok. odrábať, odrábať si -a
-
nedok. ohýbať sa, ohýnať sa
-
nedok. ohýbať, ohýnať -a
● o-aj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo vychovávať treba odmalička
// ohnúť sa: o. sa v kolenách;
-
olejomaľba -y -lieb ž. maľovanie olejovými farbami; obraz takto namaľovaný
-
paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;
-
pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)
-
pohýbať -e -u dok.
1. (viac ráz) pohnúť (význ. 1): p. rukou;
vietor p-l lístím2. narušiť pôv. usporiadanie, stav; dať podnet na zmenu: vidieť, že knihami (-y) ktosi p-l;
objavitelia p-li dejinami● p. rozumom porozmýšľať
// pohýbať sa
-
poprerábať -a dok. distrib. k prerábať: p-ný dom, p. nábytok
-
nedok. porábať -a
1. k 3
2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?
// porobiť sa
1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče
2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami
-
porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li -
pozahýbať -a, pozahýnať -a, pozahybovať dok. distrib. k zahýbať, zahýnať, zahybovať: p. rukávy, okraje plechu
-
predvoľba -y -lieb ž.
1. oznam. tech. pamäťové miesto umožňujúce uchovať údaj o frekvencii stanice v rozhlas. al. telev. prijímači; príslušný ovládací prvok: prijímač s p-ou
2. smerové číslo na medzimestský telef. styk: p. do Bratislavy je 02
-
nedok. prehýnať sa, prehýbať sa, prehybovať sa
-
nedok. prehýnať, prehýbať -a, prehybovať
// prehnúť sa: p. sa cez zábradlie;
p. sa v krížoch;
strecha sa pod ťarchou snehu p-la; -
premaľba -y -lieb ž. premaľovanie (význ. 1); obraz vzniknutý premaľovaním: nájsť pod p-ou pôvodný obraz;
fresky pokazené p-ou -
nedok. prerábať -a
-
prerúbať -e -u dok.
1. rúbaním rozdeliť, presekať: p. konár
2. rúbaním utvoriť, presekať: p. prieseky, cestu
-
nedok. prirábať -a
-
príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y
-
próba -y prób ž. zastaráv. skúška (význ. 1): ísť ku krajčírovi na p-u
-
protislužba -y -žieb ž. služba preukázaná za inú službu: urobiť niekomu p-u
-
rádioliečba -y ž. rádioterapia
-
róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.
-
rozhýbať -e -u dok. spôsobiť pohyb niečoho, uviesť do pohybu: vietor r-l koruny stromov;
r. nohy, telo; -
nedok. rozrábať -a
-
rozrúbať -e -u dok. rúbaním rozdeliť na časti, rozsekať: r. starý nábytok, r. strom
-
rúbačka -y -čiek ž. hovor.
1. rúbanie (význ. 1)
2. expr. bitka, ruvačka
-
rúbaň -e ž. rúbanisko;
-
rúbaňový príd.
-
rúbať -e -u nedok.
1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les
2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo
3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti
-
rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch
-
šaľba -y -lieb ž. kniž.
1. chvíľkové omámenie mysle, ošiaľ
-
samoliečba -y ž. liečenie bez lek. pomoci;
-
služba -y -žieb ž.
1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y
2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb
3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u
4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.;
spravodajská, tajná s.5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.;
s. vede, vlasti;
ponúkať svoju s-u;
s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.;
kňazská s.;
privolať, zobudiť s-u7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi
8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách
□ byť v s-e, mať s-u slúžiť
● vypovedať s-u prestať fungovať;
-
streľba -y -lieb ž. strieľanie: cvičná s., s. z pušky, s. do terča;
s. na bránu (vo futbale, v hokeji ap.) -
taxislužba -y ž. služba zabezpečujúca individuálnu prepravu osôb, príp. aj tovaru
-
ťažba -y -žieb ž.
1. dobývanie, ťaženie: ť. rudy, ropy, dreva
2. množstvo úžitkového nerastu vyťažené za urč. obdobie: denná, ročná ť.;
-
trúba -y trúb ž.
1. starý dychový hud. nástroj v podobe pravidelne sa rozširujúceho dutého valca;
hovor. názov niekt. plechových hud. nástrojov s hlbokým tónom (tuba, heligón ap.): pastierska t.;
trúbiť, hrať na t-e;2. nár. rúra (na pečenie)
-
tržba -y -žieb ž. príjem z predaja, utŕžené peniaze: denná t., hrubá, čistá t., odvádzať t-u
□ robiť t-u tŕžiť;
-
túžba -y -žob ž. silné, dychtivé želanie podopreté citom: t. za domovom, chorobná t. za majetkom, t. po vzdelaní, splnila sa mu dávna t., horieť t-ou
-
údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov
-
nedok. uhýnať si, uhýbať si
-
nedok. uhýnať, uhýnať sa, uhýbať, uhýbať sa -a
// uhnúť si expr. vypiť si: rád si u-e;
-
vodoliečba -y ž. liečenie (termálnou) vodou;
-
voľba -y -lieb ž.
1. rozhodovanie pre jednu z možností: v. povolania, (ne)mať možnosť v-y
2. často pomn. voľby oficiálny spôsob výberu osôb do funkcie (hlasovaním): v. predsedu, nového výboru;
prezidentské v-y, zvíťaziť vo v-ách; -
vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;
-
nedok. vyhýbať, vyhýbať sa, k 1 i vyhýnať -a
-
nedok. vyrábať -a
-
vyrúbať -e -u dok.
1. rúbaním odstrániť, vyťať: v. stromy, kríky
2. takto zbaviť porastu, vyťať: v. veľkú plochu
-
výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e -
výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou
-
zahĺbať sa -a dok. zamyslieť sa, zadumať sa: z. sa nad problémom;
sedel mĺkvy, z-ný; -
nedok. zahýnať sa, zahýbať sa
-
nedok. zahýnať, zahýbať -a
-
nedok. zarábať -a
-
zarúbať -e -u dok.
1. zaťať (význ. 1): z. sekerou do pňa
2. zatarasiť zoťatými stromami: z-ná cesta;
-
nedok. zohýbať sa, zohýnať sa
-
nedok. zohýbať, zohýnať -a
// zohnúť sa: drôt sa z-l;
z. sa k zemi, po kameň;
povala je nízka, treba sa z. prikrčiť; -
zrúbať -e -u dok.
1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek2. odťať: z. konár
3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa
4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca
// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa
-
zuboliečba -y ž. liečenie zubov;
-
zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;