Význam slova "ĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

l [i el], ĺ neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v zn.: l liter;
L rím. číslica 50

ľ [i eľ] neskl. s. spoluhláska a písmeno

la, lá, lala cit. vyj. radosť; v speve sa používa namiesto slov

ľa, ľaľa cit. vyj. upozornenie na niekoho, niečo, poukázanie na niekoho, niečo, aha, hľa: ľ., kto prišiel! ľ. ti ho! ľ. ju, ako sa vykrúca!

laba -y láb ž. spodná časť končatiny niekt. zvierat: psie l-y;

● expr. (holú) l-u lízať nemať, nedostať nič;

labanec -nca m. hist. cisársky vojak za povstania Tököliho, Rákociho a Bočkaja;

labanský príd.

labilita -y ž. labilnosť, nestálosť, vratkosť, op. stabilita: nervová l.

labilne prísl.;

labilnosť -i ž. labilita

labilný príd. nepevný, nestály, vratký, op. stabilný: l-á poloha, l-é nervy;

labka -y -biek ž. zdrob.: → medvedie l-y

laborant -a m. pracovník vykonávajúci laboratórne práce: lekárenský, zubný l.;

laborantka -y -tiek ž.;

laborantský príd.

laboratórium -ia D a L -iu s. miestnosť zariadená na ved. výskum, pokusy al. odb. tech. práce: chemické, fotografické, zubné l.;

laboratórne prísl.

laboratórny príd.: l-e vyšetrenie, l-a prax;

laborovať nedok. hovor. mať ťažkosti, trápiť sa s niečím: l. s nohou, l. na zranenie;
l. v matematike

labourista [lejbr-] -u m. člen al. stúpenec britskej rob. strany Labour Party;

labouristický príd.: l-á vláda;

labouristicky prísl.

labuť -e ž. vodný vták s dlhým prehnutým krkom, zool. Cygnus: biela, čierna l.

● biely ako l.;

labutí príd.: l-ie mláďa;

● kniž. l-ia pieseň posledný význačný čin, prejav pred zánikom

labutienka -y -nok ž.

1. chumáčik peria použ. na pudrovanie

2. text. pruhy z peria použ. na ozdobu šiat al. žen. domácej obuvi: papučky s l-ou

labužníčka -y -čok ž.;

labužnícky príd. i prísl.: l. vychutnávať niečo;

labužníctvo -a s. pôžitkárstvo

labužník -a mn. -ci m. milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov, pôžitkár;

labyrint -u m.

1. členité miesto, kde možno zablúdiť, bludisko;

2. anat. časť vnútorného ucha stavovcov;

labyrintový príd.

labzovať nedok. hovor. expr. túlať sa (význ. 2), tárať sa: l. po meste

lacnieť -ie -ejú nedok. stávať sa lacnejším, op. dražieť: tovar l-ie

lačnieť -ie -ejú nedok. kniž. túžiť za niečím, žiadať si niečo: l. po vedomostiach, za vzdelaním

lacno prísl.: l. kúpiť, predať;
l. prísť k niečomu i fraz. ľahko získať

● nedať sa l., nepredať l. svoju kožu nevzdať sa bez úsilia, odporu;

lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť;
l. striehnuť;

lacnosť -i ž.

lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom

lacnota -y ž.

1. stav relatívne nízkych cien, op. drahota

2. nízka hodnota, bezcennosť, lacnosť: l. efektov;

lačnota -y ž. hlad, lačnosť

lacný príd.

1. kt. stojí relatívne málo peňazí, op. drahý: l-é mäso, ubytovanie

2. ľahko získaný, pritom bezcenný, prázdny: l. úspech, efekt;
l-é sľuby

● kúpiť, predať za l. groš, peniaz, za l-é peniaze lacno;
byť z l-ého kraja chcieť získať niečo neprimerane lacno;
l-é mäso, riedka polievka;
čo je l-é, nie je vzácne;

lačný príd.

1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek;
na l. žalúdok pred jedením

2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze

● sýty l-ému neverí;

lad -u m. kniž. súlad, poriadok

● bez l-u (a skladu) neusporiadane

ľad -u m.

1. tuhé skupenstvo vody, voda v zamrznutom stave: prírodný, umelý ľ.;
suchý ľ.;
ľ. sa topí

2. hovor. šport. ľadová plocha, klzisko: boj mužstiev na ľ-e

● studený ako ľ. veľmi;
byť ako ľ. veľmi studený;
→ lámať ľ-y;
ľ., ľ-y sa láme (-u), ľ-y sa pohli napätie povolilo;
nechať niekoho na ľ-e, byť, ostať na ľ-e v zlej situácii;
tancovať na tenkom ľ-e;
Matej ľ-y láme okolo Mateja sa začína jar;

ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!

ladiareň -rne ž. miestnosť na ladenie hud. nástrojov: l. orchestra

ladič -a m. kto ladí hud. nástroje: l. klavírov;

ladička -y -čiek ž.

1. k ladič

2. pomôcka na ladenie tónov: udať l-ou tón

ľadík -a m. zdrob. expr.

ladiť nedok.

1. nastavovať na vydávanie správnych tónov: l. si hlas, l. hudobné nástroje;

2. nastavovať (rozhlasový, televízny) prijímač na želaný príjem, vylaďovať

3. dodávať istý ráz, uspôsobovať: l. román humorne

4. dávať do súladu, zlaďovať: vedieť l. farby

5. byť v súlade, harmonizovať: farby, vzorky l-ia

ladne, ladno prísl.: l. kráčať;

ľadnička -y -čiek ž. zastaráv. chladnička

ľadník -a m. vika;

ľadníkový príd.

ladnosť -i ž.

ladný príd. harmonicky, pôvabne pôsobiaci: l. tvar, pohyb, celok;

ľadoborec -rca m. loď uspôsobená na prerážanie ľadovej pokrývky: atómový ľ.

ľadochod -u m. oddelene sa plaviace bloky ľadu

ladom prísl. v spoj. ležať l. ležať prielohom, úhorom: peniaze ležia l.;
pôda, zem leží l. leží úhorom, prielohom

ládovať nedok. subšt. nakladať: l. tovar do vagónov;

ľadovatieť -ie -ejú nedok. meniť sa na ľad: sneh l-ie

ľadovcový príd.

ľadovec -vca m.

1. súvislá masa ľadu v moriach al. vo veľhorách: alpské ľ-e

2. kúsky ľadu padajúce ako zrážky, krúpy: ľ. padá, ľ. zničil úrodu

● publ. to je iba špička ľ-a to je iba viditeľná časť problému, kt. je v skutočnosti oveľa väčší;

ľadovica -e -víc ž. poľadovica: na cestách sa tvorí ľ.

ľadovka -y -viek obyč. mn. ž. tvrdé cukríky s priehľadným povrchom

ľadovňa -e ž. pôv. sklad ľadu;

● zima ako v ľ-i veľmi

ľadovo prísl.: ľ. studený vietor;
ľ. odmietnuť ponuku;

ľadový príd.

1. súvisiaci s ľadom: ľ-á plocha klzisko;
ľ. hokej;
ľ-é kryhy;
ľ-é kvety za mrazu na oknách;
ľ. medveď;
geol. ľ-á doba v štvrtohorách;
v geogr. názvoch Ľ-é more;
Dobšinská ľ-á jaskyňa

2. studený ako ľad: ľ-é ruky;

● (traja) ľ-í muži, svätí obyč. chladné dni okolo 12. – 14. mája;

ľadvina -y -vín ž.

1. oblička

2. hovor. podlhovastá taštička na peniaze, doklady ap. nosená na páse;

ľadvinka -y -niek ž.

1. zdrob.

2. hovor. ľadvina (význ. 2)

ľadvinový príd.;

lady [lejd-] neskl. ž. (angl.) šľachtický titul ženy (v Anglicku);

lafeta -y -fiet ž. časť (dela), na kt. spočíva hlaveň: viezť rakvu na delovej l-e na znak vys. pocty;

lafetový príd.

lagan -a m. expr. lapaj (význ. 1, 2); chlapčisko: l. akýsi! máme dvoch l-ov synov;

laganisko -a s. i m. zvel.

laganský príd.: lagan l.;

laganstvo -a -tiev s. lapajstvo (význ. 1, 2);

láger -gra L -i mn. -e m. (nem.) subšt.

1. tábor (význ. 2): zajatecký, trestanecký l.

2. koncentračný tábor; lágrový príd.

lagúna -y -gún ž. pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora: benátska l.;

lagúnový príd.

ľah -u m. odb. poloha ležiačky: ľ. na chrbát, na chrbte;
streľba v ľ-u

ľahčený príd. odb. s malou objemovou hmotnosťou: ľ. betón, ľ-á plastická látka

ľahko ľahšie prísl. k 1 – 7 i vetná prísl. k 1, 2: ľ. kráčať;
ľ. sa to povie;
ľ. sa môže stať, že ...;
s tebou je ľahšie dá sa dohodnúť

● je mu ľ. na srdci, pri srdci, okolo srdca je veselý, spokojný;

ľahkoatletický príd. týkajúci sa ľahkej atletiky: ľ-á disciplína, ľ-é preteky, ľ. štadión

ľahkomyseľne prísl.;

ľahkomyseľníčka -y -čok, ľahkomyseľnica -e -níc ž.

ľahkomyseľník -a mn. -ci m. ľahkomyseľný človek;

ľahkomyseľnosť -i ž.

ľahkomyseľný príd. nie dosť rozvážny a zodpovedný, ľahkovážny: ľ. človek, čin, život;

ľahkonohý príd. majúci ľahký, bystrý krok: ľ-é kone, ľ-í chlapci

ľahkosť -i ž.

ľahkovážne prísl.;

ľahkovážnosť -i ž.

ľahkovážny príd. nerozvážny, neuvážený, ľahkomyseľný: ľ. človek, sľub;

ľahkoverne prísl.;

ľahkovernosť -i ž.

ľahkoverný príd. kt. (všetkému) ľahko uverí: ľ-é dievča;

ľahký ľahší príd.

1. kt. má relatívne malú váhu, hmotnosť, op. ťažký: ľ. kufor;
ľ-á tkanina jemná;
ľ-á pôda pórovitá;
ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety;
ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje;
voj. ľ. guľomet s ľahkou hlavňou;
šport.: ľ-á atletika súhrn časti atletických disciplín (behy, skoky, chôdza, hody a vrhy)

2. nevyžadujúci veľkú námahu, op. ťažký: ľ-á úloha, ľ. zárobok

3. pokojný, bezstarostný: ľ. spánok, ľ-á smrť, ľ-á myseľ

4. (o oblečení) určený na teplejšie počasie, tenší: ľ-é šaty, ľ. kabát

5. bez ťažkostí stráviteľný, menej výdatný, op. ťažký: ľ-á strava, ľ. obed;
ľ-é víno s menším obsahom alkoholu

6. kt. má slabý účinok; mierny, slabý: ľ. mráz, ľ-é zranenie, ľ. trest;
ľ-é → drogy;
hud. ľ-á doba neprízvučná

7. lahodne pôsobiaci, svižný: ľ. krok;
ľ-á hudba určená na zábavu

8. majúci negatívne mravné kvality: ľ-é mravy;
ľ-á žena;
viesť ľ. život

● ľ. ako pierko veľmi;
byť ľahší o niečo (napr. o sto korún) prísť o niečo; minúť;
nech mu je zem ľ-á rozlúčka s mŕtvym;
mať ľahkú ruku zručne písať;
s ľ-ým srdcom bez zábran;
brať, vziať, zobrať niečo na ľ-ú váhu zľahčovať, podceňovať, zľahčiť, podceniť;
mať ľ-ú hlavu a) nemať starosti b) mať jasnú myseľ;

ľahnúť, ľahnúť si -e -ú -hol dok.

1. uložiť sa do vodorovnej polohy: ľ. (si) na zem, na bok, na chrbát;
ísť si ľ. ísť odpočívať al. spať

2. uložiť sa na lôžko (spať, odpočívať, pre chorobu ap.): ľ. si zavčasu;
ľ-l (si) a už nevstal neuzdravil sa

3. iba ľahnúť padnúť dolu, klesnúť: hmla ľ-la do dolín

● kniž. ľ. popolom zhorieť na popol;
ako si ustelieš, postelieš, tak si ľ-š ako si život zariadiš, tak budeš žiť;

lahoda -y ž. lahodnosť: l. zvukov

lahodiť nedok. spôsobovať príjemný pocit; byť príjemný: l. oku, uchu;
pochvala mu l-í

lahôdka -y -dok ž. pochúťka, maškrta: údenárske, cukrárske l-y;
predajňa l-ok;

lahôdkar -a m. kto pracuje pri výr. lahôdok;

lahôdkareň -rne ž. predajňa lahôdok, obchod s lahôdkami, lahôdkarstvo

lahôdkarka -y -riek ž.;

lahôdkarský príd.: l-á výrobňa, predajňa;

lahôdkarstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. výr. lahôdok

2. lahôdkareň

lahôdkový príd.: l-á bryndza

lahodne, lahodno prísl. i vetná prísl.: je mu l. na srdci;

lahodnosť -i ž.

lahodný príd.

1. lahodiaci, príjemný: l. spev, vetrík

2. chatrný, slabý: l-é oblečenie, l. obed;

ľahostajne prísl.: ľ. sa tváriť, konať;

ľahostajnieť -ie -ejú nedok. stávať sa ľahostajným: ľudia dnes ľ-jú

ľahostajnosť -i ž.

ľahostajný príd.

1. neprejavujúci záujem, nevšímavý; apatický: ľ. človek, pohľad, postoj;
ľ. k práci, k ľuďom, ľ. v učení

2. nehodný povšimnutia, pozornosti: všetko mu je ľ-é, žena mu je ľ-á;

ľahtikár -a m. expr. bezstarostne nezodpovedný, ľahkomyseľný a povrchný človek: stal sa z neho ľ.;

ľahtikárka -y -rok ž.;

ľahtikársky príd. i prísl.: ľ-a povaha, ľ. život;
ľ. žiť;

ľahtikárstvo -a s. nezodpovedný, ľahkomyseľný postoj k životu