Význam slova "člove" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

človečenský príd. kniž. ľudský: č-á povinnosť

človečenstvo -a s.

1. hromad. ľudstvo: história č-a

2. kniž. ľudské vlastnosti, ľudskosť: pravé č.;

človečí príd. expr. ľudský (často v rozprávkach): č. hlas, č-ia krv;
č. osud

človečina -y ž.

1. pach ľudského tela (najmä v rozprávkach): č. smrdí, zaňuchať č-u

2. expr. ľudské vlastnosti, slabosti ap.

človek -a D a L -ovi/-u V človeče mn. ľudia m.

1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: pracujúci č., čestný č., výchova č-a, vedy o č-u;
č. od pera spisovateľ;
zasahovanie č-a do prírody ľudí;
Syn č-a Kristus

2. muž. osoba, chlap: mladý, starší č., č. statnej postavy

3. D a L iba -u bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: č. nikdy nevie, č-u sa veriť nechce;
č. by sa zbláznil každý v takej situácii

4. č-če hovor. expr. v oslovení, zvolaní ap.: č-če, čo to robíš? daj(te) mi pokoj, č-če!

● žiť ako č. dôstojne;
ozval sa v ňom č. prejavili sa u neho ľudské city;
to je náš č. zmýšľa rovnako ako my;
expr. hriešny č. úbohý ľudský tvor;
šaty robia č-a;
vtáka poznáš po perí, č-a po reči;
→ chudobný č. hotová opica;