Význam slova "ól" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

olámať -e -u dok.

1. oblámať (význ. 1, 2): o. konáre, o. kukuricu;
o. strom

2. lámaním poškodiť: o. si nechty;

nedok. olamovať

oldomáš -a m. zapíjanie uzavretej kúpy, predaja ap.: zaplatiť, piť o.

oleander -dra L -i mn. -e m. cudzokrajný ozdobný ker pestovaný u nás pre stále zelené listy a bohaté kvety, bot. Nerium oleander;

oleandrový príd.

olej -a m.

1. viskózna mazľavá kvapalina nerastného, rastlinného al. živočíšneho pôvodu: zemný o., slnečnicový, olivový o., ružový o.;
→ panenský o.;
palivový o., mastiť, mazať o-om;
vymeniť o. v motore

2. hovor. olejová farba; obraz ňou namaľovaný: maľovať o-om;
výstava o-ov olejomalieb

● spať ako v o-i dobre;
liať, prilievať o. na oheň, do ohňa zhoršovať situáciu;

olejkár -a m. v min. podomový predavač liečivých olejov a mastí: turčianski o-i

olejnatý príd. obsahujúci olej: o-é rastliny, semená

olejnička -y -čiek ž. nádobka na ručné mastenie (strojov) olejom

olejnina -y -nín ž. olejnatá rastlina (napr. repka, horčica)

olejný príd. v bot. názvoch bližšie určuje druh: repka o-á

olejomaľba -y -lieb ž. maľovanie olejovými farbami; obraz takto namaľovaný

olejovať nedok. mastiť olejom: o. stroj

olejovitý príd. podobný oleju: o. vzhľad

olejový príd.: o-á lampa, o-é čerpadlo, potrubie;
o-á farba s primiešaním oleja;
o. náter;

olemovať dok. obrúbiť: o. golier;
cesta o-ná stromami

oligarchia -ie ž. polit. a hosp. vláda skupiny ľudí; takáto skupina: finančná o.

olistený príd. majúci listy: o. strom

oliva -y olív ž.

1. stredomorský strom so sivozelenými listami, bot. Olea

2. olejnatý plod tohto stromu;

olivovník -a m. oliva (význ. 1)

olivovo prísl.: o. sfarbený

olivovohnedý príd. hnedý ako zrelé olivy

olivovozelený príd. zelený ako nezrelé olivy

olivový príd.: o. háj;
o. olej;
o-á farba sivozelená so žltým odtieňom ako oliva;

olízať -že -žu dok. oblízať (význ. 1): o. si ruku, o. ranu;

oliznúť -e -ú -zol dok. obliznúť (význ. 1, 3): o. si pery;
o. med;

nedok. olizovať

olomoucký príd. k Olomouc: o-é tvarôžky, syrčeky aromatický syr z tvarohu

olovený príd.

1. vyrobený z olova al. obsahujúci olovo: o. drôt, o-á platňa

2. vlastnosťami pripomínajúci olovo: o. spánok, vzduch ťažký;
o. oblak sivý a ťažký

olovnatý príd. obsahujúci olovo: o-é sklo;
chem. označujúci zlúčeniny dvojmocného olova: kysličník o.

olovnica -e -níc ž. voľne zavesené závažie na určenie zvislého smeru

olovo -a s. mäkký ťažký kov sivej farby, chem. prvok, zn. Pb

● nohy, ruky (ťažké) ako o., ako z o-a olovené (význ. 2)

olovrant -u m. jedlo medzi obedom a večerou;

olovrantovať nedok. jesť (ako) olovrant: o. o štvrtej

olovrantový príd.

oltár -a L -i mn. -e m. miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: hlavný, drevený, gotický o.

● ísť pred o. mať sobáš;

oltárik -a m. zdrob.

oltárny príd.: o-a svieca;
cirk. O-a sviatosť pri kat. omši chlieb a víno premenené na Kristovo telo a krv, eucharistia;

oltárový príd.: o-á časť chrámu;

olúpať -e -u dok.

1. lúpaním zbaviť kôry, šupy ap., obieliť, očistiť, ošúpať: o. pomaranč, vajce;
o. fazuľu vylúpať

2. odlúpať: o. kôru stromu;

olúpiť -i dok. násilne okradnúť, obrať, orabovať: o. chodca;

nedok. olupovať¹

// olúpať sa

1. zbaviť sa vrchnej vrstvy, ošúpať sa: chrbát sa mu o-l

2. (o koži ap.) zísť (z povrchu), oddeliť sa: o-ný lak

nedok. olupovať²

oľutovať dok.

1. prejaviť ľútosť, nespokojnosť so svojím konaním, obanovať, oželieť: o. svoju chybu;
o. svoje slová;
o-l, že nešiel preč

2. hovor. oželieť (význ. 1): ten čas už pre mňa o-uj!

olympiáda -y -piád ž.

1. vrcholné medzinár. šport. preteky konané raz za 4 roky (podľa hier v starom Grécku), olympijské hry; pôv. obdobie medzi dvoma šport. hrami v starom Grécku: letná, zimná o., usporiadateľ o-y

2. súťaž: šachová o., matematická o.;
o. kvality;

olympijský príd.: o-é hry olympiáda;
o. víťaz, o-á medaila, o. štadión;
o. oheň kt. sa prináša z gréc. Olympie a horí počas olympiády

olympionička -y -čiek ž.

olympionik -a mn. -ci m. účastník olympijských šport. súťaží; pôv. víťaz na nich;

olympizmus -mu m. olympijská myšlienka, olympijské hnutie: rozvíjať tradície o-u

admirál -a m. veliteľ vojnového loďstva

aerosól [a-ero-] -u L -e mn. -y m. odb. tuhá al. kvapalná látka s vysokým stupňom rozptýlenia použ. na postrekovanie;

apríl -a L -i m. 4. mesiac v roku;

areál -u L -i mn. -y m.

1. vymedzená časť územia, pozemky so stavbami: a. výstaviska

2. oblasť výskytu (rastlín, živočíchov, spoloč. javu)

arzenál -u L -i mn. -y m. sklad zbraní, zbrojnica;

asociál -a m. hovor. asociálny človek; príživník

bengál -u L -i mn. -y m. hovor.

1. bengálsky oheň

2. expr. výtržnosť, hurhaj; poplach: to bude b.

□ robiť b. vyčíňať

bengálčina -y ž. bengálsky jazyk

ceremoniál -u L -i mn. -y m. súbor pravidiel a formalít pri slávnostných príležitostiach v istom spoloč. prostredí: otvárací, uvítací c., pohrebný c.

chorál -u L -i mn. -y m.

1. liturg., obyč. jednohlasný zborový spev v kresť. cirkvách

2. slávnostná zborová pieseň: smútočný ch.

3. inštrumentálna skladba v štýle chorálu: Bachove ch-y pre organ;

článkonožce -ov A -e m. mn. zool. kmeň nižších živočíchov s článkovanými nohami, Arthropoda

článkovaný príd.

1. členený na články: č-é telo, steblo

2. fon. artikulovaný: č-á reč

článok -nku m.

1. súčasť celku, časť, diel: č. reťaze ohnivo;
č-y prstov;
steblo sa skladá z č-ov;
základný č. nášho hospodárstva

2. oddiel dôležitého textu: č. stanov, zákona, zmluvy

3. podstatná časť náb. učenia: č. viery

4. kratší pís. lit. útvar s polit., odb., umel. a i. tematikou: úvodný, redakčný č.

5. predmet spotrebnej povahy al. určený na obchod, výmenu: spotrebné, priemyselné, potravinové č-y

6. fyz. zdroj elektr. napätia vyvolaného chem. al. elektromagnetickými procesmi: elektrický, galvanický č., suchý č.

cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e

● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha;

cólštok -a/-u m. hovor. drevený skladací meter

diferenciál -u L -i mn. -y m.

1. prevodný mechanizmus na vyrovnávanie rozlič. rýchlosti hnacích kolies

2. d. funkcie pojem mat. analýzy umožňujúci vyjadriť rozdiel funkcie približne lineárne;

dipól -u m. elektrotech. smerová anténa na prijímanie a vysielanie ultrakrátkych vĺn

došlý príd. admin. kt. došiel, dôjdený, prijatý: d-á pošta

duál -u L -i mn. -y m. gram. v niekt. jazykoch 1 z členov kategórie čísla na vyjadrenie 2 vecí (v protiklade k singuláru a plurálu), dvojné číslo: tvar dvoma je pozostatok starého d-u;

ementál -u L -i mn. -y m. hovor. ementálsky syr

feudál -a m. za feud. príslušník vládnucej triedy, vlastník léna

fiškál -a m. hovor. expr. právnik, advokát;

fiškálčina -y ž. hovor. expr. prefíkanosť, špekulantstvo

fotočlánok -nku m. fyz. fotoelektrický článok

futrál -a L -i mn. -y m. hovor. ochranný obal; puzdro: vložiť príbor do f-a;

gél -u m. odb. látka, v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že navzájom tvoria spojitú (sieťovú) štruktúru;

generál -a m. u nás príslušník skupiny najvyšších dôstojníkov: g-ov vymenúva prezident republiky

● byť, vystupovať ako g. byť energický al. panovačný;

globál -u L -e mn. -y m. admin. celkový súhrn položiek (napr. hosp. plánu): posudzovať veci v g-e

gól -u m. umiestnenie lopty al. puku do brány ap. pri niekt. šport. hrách: dať, dostať g.;
g. do → šatne

● to je g. to je niečo nečakané, prekvapujúce;
g. do vlastnej bránky vlastná ujma;

homosexuál -a m. homosexuálny človek, op. heterosexuál

ideál -u L -i mn. -y m.

1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y

2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža

3. predmet túžob: táto dievčina je jeho i-om

íl -u m. nepriepustná hornina zložená z jemných častíc;

inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);

integrál -u L -i mn. -y m. mat. jeden zo zákl. pojmov mat. analýzy

intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;

júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;

kanál -a/-u L -i mn. -y/-e m.

1. potrubie na odvádzanie odpadových al. iných vôd; zamrežovaný otvor doň: odpadový k. stoka;
pouličný k.

2. umelý vodný tok: zavlažovací k.

3. (umelá) vodná cesta spájajúca rieky al. moria: plavebný k.;
k. Dunaj-Mohan-Rýn

4. potrubie ap. na odvádzanie al. privádzanie plynov ap.; čo pripomína toto zariadenie: vzdušný, parný k.;
miechový k.

5. kmitočtové pásmo sprostredkujúce diaľkový prenos: televízny k.

6. sústava prostriedkov a prostredí na prenos signálu: informačný k.;

kanálik, kanálček -a m. zdrob.

kancionál -a L -i mn. -y m. zbierka duchovných piesní;

kapitál -u L -i mn. -y m.

1. všetky materiálne predpoklady výroby; súhrn celého majetkového a peňaž. bohatstva štátu: priemyselný, bankový, finančný, zahraničný k.

2. ekon. hodnota, kt. je schopná prinášať výnos

3. väčšie nazhromaždenie majetku al. peňaž. hotovosti, bohatstvo: mať odložený k.

● vytĺcť zo všetkého k. vedieť všetko využiť;

kaprál -a m. zastar. desiatnik: expr. rozkazuje ako k. prísne, panovačne;

kardinál -a m. vys. cirk. hodnostár, člen pápežského poradného zboru;

opak. kašlávať, kašliavať -a

kastról -a m. rajnica;

klerikál -a m. prívrženec klerikalizmu;

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

● expr.: je ako k. v plote sám, opustený;
ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

komunál -u L -e m. hovor. (prv) komunálny podnik: pracovať v k-e

kondicionál -u L -i mn. -y m. gram. podmieňovací spôsob slovesa (napr. bol by som to urobil, keby som to bol vedel);

kriminál -u/-a L -i mn. -y m. hovor. väzenie, väznica, žalár: sedieť v k-i

● expr. to smrdí k-om za to je väzenie

krokodíl -a mn. N a A -y m. jašter tropických veľriek príznačný dravosťou, zool. Crocodilus;

krokodílí príd.: k-ia koža

● roniť k-ie slzy predstierať úprimný plač, žiaľ ap.

kryštál -u L -i mn. -y m.

1. pevné teleso s pravidelnou štruktúrou: k-y soli

2. takéto teleso použ. v rádiotechnike ako polovodič

3. hovor. kryštálový cukor: kilo k-u;

kumbál -u L -i mn. -y m. subšt. malá (neútulná) miestnosť (obyč. na odkladanie vecí), kutica; kumbálik -a m. zdrob.

kvartál -u/-a L -i mn. -y m. štvrťrok: prvý k., koniec k-u;

kýl -u m. zákl. časť lodnej kostry (tvoriaca osovú výplň dna);

l [i el], ĺ neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v zn.: l liter;
L rím. číslica 50

ľ [i eľ] neskl. s. spoluhláska a písmeno

la, lá, lala cit. vyj. radosť; v speve sa používa namiesto slov

ládovať nedok. subšt. nakladať: l. tovar do vagónov;

láger -gra L -i mn. -e m. (nem.) subšt.

1. tábor (význ. 2): zajatecký, trestanecký l.

2. koncentračný tábor; lágrový príd.

lákadlo -a -diel s. čo láka, vábidlo: l-á veľkomesta, podľahnúť l-ám života

lákať -a nedok.

1. pútať pozornosť (rečami, pôsobivosťou ap.), priťahovať, vábiť: l. niekoho sľubmi;
kvety l-jú hmyz, voda l-a (kúpať sa), pokušenie l-a

2. usilovať sa dostať niečo, mámiť: l. peniaze, sľuby od niekoho

ľakať nedok. vzbudzovať strach, strašiť: deti ľ-á tma, ľ-á ho budúcnosť

// ľakať sa prežívať strach, báť sa, strachovať sa: ľ. sa ťažkostí, ničoho sa neľ-á, kone sa ľ-jú;

lákavo prísl.;

ľakavo prísl.;

lákavosť -i ž.

ľakavosť -i ž.

lákavý príd. kt. láka, vábiaci: l. tovar, úsmev, l-á príležitosť;

ľakavý príd. kt. sa ľahko ľaká, bojazlivý: ľ-é dieťa;