Význam slova "òk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

okabátiť -i dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošudiť: o-l ho o sto korún;
nedal sa o.

okadiť dok. ofúkať dymom: o. dobytok (podľa povery);
o. voňavými bylinkami;
o-ené steny zadymené;

okáľ -a obyč. mn. m. expr. (veľké) oko, oči: vyvaliť, vypleštiť o-e i fraz. čudovať sa;
gúľať o-mi;

okálisko -a s., v jedn. i m. zvel.

okáliť -i -ľ! nedok. expr. pozerať: čo tak na mňa o-š?

okamih -u m. veľmi krátky časový úsek, moment: o. počkať, prísť v poslednom o-u, na o. postáť;
v o-u (sa rozhodnúť) hneď;
o., prosím počkaj(te) chvíľu (zdvorilostná formula);

okamihový príd.

okamžik -u m. kniž. al. zastaráv. okamih: bol to iba o.

okamžite prísl. (i)hneď, zaraz

okamžitý príd. kt. nastáva hneď, rýchly, náhly: o. účinok, o-á smrť;
o-á platnosť bezprostredná;
o-á fotografia;

okáň -a m. expr. okatý človek (obyč. dieťa);

okáň -a mn. N a A -e m. motýľ s okami na krídlach, zool. Saturnia

okaňa -e ž.;

okarína -y -rín ž. (hlinená) flauta v podobe nádoby použ. v ľud. hudbe

okašlať, okašľať -e -ú dok.

1. kašľom ofŕkať: o-né jedlo

2. trocha hrub. pohrdnúť niekým, nestáť o niekoho: o. chlapca nechať

okato, okate prísl. k 2;

okatosť -i ž.

okatý príd.

1. majúci výrazné oči: o-é dieťa

2. expr. očividný, nápadný, zjavný: o. rozdiel;

okázalý príd. zastar.

1. veľkolepý, parádny, pompézny, honosný: o-á hostina, o-é prijatie

2. nápadný, vytŕčavý, vonkajškový: o-é frázy, o-é pohŕdanie

okefovať dok. očistiť kefou, vykefovať: o. si kabát

okenica -e -níc ž. obločnica (význ. 1, 2): zatvoriť o-e

okenný príd.: o. rám, o-á sieť, o-é sklo

oker okra L -i m. hnedožltá farba; hnedožlté farbivo;

nedok. okiadzať -a

1. k okadiť

2. expr. neúprimne chváliť, poklonkovať sa: o. básnika;
o-nie sa mu protiví

okienko -a -nok s.

1. zdrob. k okno: vetracie o.;
hovor. o. medzi prednáškami

2. niečo podobné okienku (funkciou, tvarom): o. fotoaparátu;
o. na obálke, číslicu dať do o-a;
pozorovacie o. (na dverách) priezor

3. pravidelný publ. útvar (v časopise, rozhlase): kultúrne, jazykové o.

oklamať -e -ú dok.

1. vedome povedať nepravdu, ocigániť, podviesť: o. otca;
o-l nás, že o tom nič nevie

2. uviesť do omylu, pomýliť: výsledok, inštinkt nás o-l, o. súpera

3. podviesť: o. zákazníka (na váhe);
o. manželku s niekým

// oklamať sa pomýliť sa, sklamať sa: o. sa v láske;
o. sa pri kúpe dostať sa

oklasifikovať dok. ku klasifikovať (význ. 2), oznámkovať: o. študenta, o. prácu

oklasok -ska m.

1. odzrnený kukuričný šúľok

2. neúplný kukuričný šúľok

oklebetiť dok. rozšíriť nepravdu o niekom, niečom, ohovoriť, očierniť, osočiť: o. rodinu

oklepať -e -ú dok.

1. klepaním odstrániť, striasť: o. popol (z cigarety), sneh z topánok

2. klepaním zbaviť (niečoho nežiaduceho): o. cigaretu, o. si čižmy, o. sa od snehu;

nedok. oklepávať -a

okliesniť -i dok. zbaviť konár(ik)ov, poobtínať, o(b)sekať: o. strom;
o-ený kmeň;

nedok. okliesňovať

oklieštiť -i -šť/-i! dok. kniž. obmedziť: o. právomoc, o. požiadavky niekoho;
o-ené mužstvo, možnosti neúplné;

nedok. okliešťovať

okľuka -y -ľúk ž.

1. nepriama cesta, zachádzka: vrátiť sa domov o-ou

2. nepriamy spôsob: o-ou povedať, vyriešiť niečo bez o-k

okmásať -še -šu dok. expr. o(b)trhať (význ. 1, 2), ošklbať: o. listy;
o-né kríky

okno -a okien s.

1. otvor so zaskleným rámom určený na osvetľovanie a vetranie uzavretého priestoru, oblok: jednokrídlové, dvojkrídlové, vyklápacie o., vykloniť sa z o-a, pozerať (von) o-m;
slepé o. výklenok

2. hovor. voľný časový úsek, prázdne miesto ap.: cez obed má o.;
v pamäti má o. nepamätá sa

3. inform. ohraničená oblasť zobrazujúca sa na prac. ploche používateľského rozhrania počítača: zväčšiť o., zatvoriť o.

● hľadieť, pozerať → pánubohu do okien;
vyhodiť, vyhadzovať peniaze o-m plytvať;

oko -a s.

1. mn. oči očí/ arch. očú -iam -iach -ami guľovitý orgán zraku uložený v hlave: sivé, čierne oči, kruhy pod o-mi, oči bolia, štípu, slzia;
otvárať oči i fraz. čudovať sa;
zatvárať oči pred niečím i fraz. vedome si nevšímať;
otvoriť oči i pren. zobudiť sa;
mať otvorené oči i fraz. byť vnímavý;
zatvoriť oči i pren. zaspať, zjemn. zomrieť;
ani o-m nemihnúť i fraz. nereagovať;
pred o-mi sa mu robia kruhy, iskrí mu v očiach

2. mn. oká ôk -ám -ách -ami čo je tvarom ap. podobné oku: o. na polievke;
morské o. horské jazero;
→ volské o.;
→ kurie o.;
o. siete, riečice;
klásť oká slučky na chytanie zveri

● oči ako trnky čierne;
oči ako päste, ako plánky veľké;
povedať do očí priamo;
smiať sa niekomu do očí vysmievať sa;
klamať do očí bezočivo;
nespustiť z očí niekoho, nespustiť oči z niekoho, niečoho a) sledovať b) uprene pozorovať;
pásť si na niečom oči so záujmom pozerať;
ísť si oči vyočiť, mať oči (ako) na stopkách, visieť o-mi na niekom, niečom napäto, sústredene pozerať;
skoro mu oči vyliezli z jamiek veľmi sa začudoval;
chrániť, opatrovať ako o. v hlave úzkostlivo;
kde podel oči? zle si vybral;
nevidieť pre oči čo je nablízku;
robí, čo mu na očiach vidí všetko;
expr.: → gúľať o-mi po niekom;
hodiť, šibnúť o-om po niekom, niečom letmo pozrieť;
→ padnúť niekomu do oka;
udrieť do očí upútať;
oči mu stáli stĺpkom meravo hľadel; nežil;
mať oči všade všetko vidieť;
mať klapky na o-ch byť zaslepený;
medzi štyrmi o-mi dôverne;
vidieť na vlastné oči sám;
mať → beľmo na o-ch;
vyhodiť niekomu niečo na oči vyčítať;
pozrieť sa smelo do očí nebáť sa;
je mu to → tŕňom v oku;
→ bije to do očí;
mať u niekoho (dobré) o. priazeň;
hľadieť na niekoho, niečo krivým o-m nežičlivo;
nič dobré mu z očí nehľadí;
urobiť niečo pre pekné oči zadarmo;
akoby mu bol z oka vypadol veľmi sa mu podobá;
dal by si o. vyklať za to veľmi to má rád: iba oči by mu jedli má dosť, ale sa mu žiada;
hľadieť → smrti do očí;
→ strach má veľké oči;
→ príde mu z očí/očú;
o. za oko, zub za zub odplácať rovné rovným;
→ vrana vrane o. nevykole;
čo oči nevidia, to srdce nebolí;
v → cudzom oku vidí smeť, a v svojom brvno nevidí;

okolie -ia s. oblasť, priestor okolo niečoho al. v blízkosti niečoho: o. školy, na o-í Nitry, bolesť v o-í ucha, prispôsobiť sa o-iu;
hláskové o.

okolík -a m. bot. strapcovité kvetenstvo, pri kt. kvetné stopky lúčovito vyrastajú z konca hlav. osi

okolitý príd. kt. sa vyskytuje v okolí niečoho: o-é vrchy, dediny, predmety, o. svet

okolkovať¹ nedok. robiť okolky, váhať, otáľať, zdráhať sa: dlho o-l, kým prišiel;
neo-uj toľko!

okolkovať² dok. dať na niečo kolok: o. tlačivo, o-ná žiadosť

okolky -ov m. pomn. váhavé konanie, rozpaky, otáľanie: hovoriť, spytovať sa bez o-ov

□ robiť o. (s niečím) okolkovať

okolnosť -i ž. jav, kt. sprevádza, podmieňuje, ovplyvňuje atď. iný jav, vonkajšia podmienka, situácia: poľahčujúca o., (ne)priaznivé, mimoriadne o-i, závisieť od o-í;
zhoda (-ou) o-í náhoda, náhodou;
podľa o-í

● za každých o-í vždy

okolo

I. prísl.

1. zo al. do všetkých strán, naokolo, dookola, (na)vôkol: o. boli samé skaly;
o. ležali ranení;
nechápavo hľadel o.

2. popri, pomimo, povedľa: prejsť o.

II. predl. s G vyj.

1. smerovanie al. polohu dookola, vôkol: chodiť, sedieť o. ohňa, o. stola, omotať šál o. krku;
záhrada o. domu;
krútiť sa o. svojej osi, o. Slnka

2. smerovanie al. polohu povedľa, pozdĺž niečoho: prejsť o. niekoho (bez pozdravu);
prechádzka o. rieky;
lúky o. potoka popri;
cesta o. staveniska pozdĺž

3. oblasť činnosti, záujmu ap.: robiť o. domu, o. obeda, pomáhať o. záhrady

4. väzbu pri slovesách a menách: krútiť sa, obšmietať sa o. ženy, mať sa o. niekoho;
rozhovor sa točil o. umenia

5. približnosť časového al. číselného údaja: o. jednej (hodiny), o. poludnia, o. Jána;
teplota o. nuly

III. čast. vyj. približnosť číselného údaja, asi, približne: výška o. tisíc metrov, teplota o. desať stupňov;
má o. päťdesiat (rokov)

okoloidúci

I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus

II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch

okolostojaci

I. príd. obyč. mn. ktorý stojí okolo: o-e dieťa, deti

II. okolostojaci m. iba mn. ľudia stojaci okolo: záujem o-ch

okomentovať dok. komentovaním zhodnotiť: o. futbalový zápas

okop -u m. voj. samostatná umelá terénna vyhĺbenina: pripraviť o. na streľbu

okopanina -y -nín obyč. mn. ž. poľnohosp. plodina vyžadujúca pri pestovaní okopávanie (napr. zemiaky, repa)

okopať -e -ú dok. kopaním skypriť pôdu okolo rastlín a zbaviť ju buriny: o. kukuricu, repu, o. hriadku;

okopávačka -y -čiek ž. hovor. okopávka: čas o-čiek

nedok. okopávať -a

1. k okopať

2. hovor. nohami kopať do niekoho, niečoho: o. súpera, o. sa pri futbale;
o. stoličku, topánky

okopávka -y -vok ž. poľná práca, pri kt. sa pôda kyprí a zbavuje buriny

okopcovať dok. nahrnúť zem na niečo al. okolo niečoho: o. medze;
o. zemiaky, kukuricu

okopírovať, správ. odkopírovať

okopnieť -ie -ejú dok. odkryť sa spod topiaceho sa snehu: keď vyšlo slnko, vrchy, polia, stráne o-li

okoreniť dok. pridať korenie: o. mäso, omáčku;

okostica -e -tíc ž. anat. blana na povrchu kosti: zápal o-e

okoštovať dok. hovor. ochutnať: o. víno, o. z torty;
dám ti o.

okotiť sa dok. (o niekt. cicavcoch) priviesť na svet mláďa, mláďatá

okovať -uje -ujú -koval -kovaný, okuť -je -jú okul okutý dok.

1. obiť kovom (na spevnenie, ozdobu ap.): o. sud, o-ná brána

2. podkovať: o-né čižmy

● expr. sto, tisíc striel o-ných! zahrešenie;

okovina -y obyč. mn. okoviny -vín ž. šupinky odpadávajúce z rozžeraveného kovu pri jeho spracúvaní

okovy okov ž. pomn. železné putá: mať na rukách o.;

okožovať dok. hovor. omietnuť, ovakovať: drevenica zvonku o-ná

okrádač -a m. kto okráda: bojovať proti o-om;

okrádačský príd.

nedok. okrádať -a

okradnúť -e -ú -dol dok. kradnutím pripraviť o majetok ap., obrať, olúpiť: o. príbuzných o dedičstvo, o-tý majiteľ auta;
o. o posledný groš o všetko;

okraj -a m.

1. miesto na začiatku, na konci al. na obvode niečoho, kraj: o. mesta, hory, cesty, o. kabáta, naplniť po o.;

2. úzky nepopísaný pás v knihe, zošite, na tlačive, mape ap., margo: úzky, široký o.;

okrajovo, okrajove prísl.: o. spomenúť iba zbežne;

okrajovosť -i ž.

okrajový príd.

1. k 1: o-é územie

2. vedľajší, podružný: o. prípad, význam;

okrasa -y -rás ž. čo okrášľuje, ozdoba: park je o-u mesta;
byť (iba) na o-u;

okrášliť -i dok. urobiť krajším, pekným, krásnym, skrášliť, ozdobiť: o. dom kvetmi, o. si život;

nedok. okrášľovať

okrasný príd.: o. strom

okrem

I. predl. s G vyj.

1. vylúčenie (z istého počtu), s výnimkou, vynímajúc: prišli všetci o. otca, o. jedného;
nikto o. mňa

2. jestvovanie, prítomnosť niekoho, niečoho povedľa niekoho, niečoho al. navyše, popri: o. detí sa stará aj o svojich rodičov;
zjesť o. obeda hodne syra;
o. toho, o. iného popritom

II. spoj. podraď. je súčasťou zlož. spoj. o. toho, že, kt. vyj. obmedzenie rozsahu, miery: o. toho, že to spomenul, neurobil nič

okres -u m.

1. územná administratívnosprávna jednotka ver. správy združujúca viac obcí

2. hovor. niektorá zo správnych inštitúcií tejto jednotky: ísť na o., podať žiadosť na o., robiť na o-e;

okresať -še -šú dok.

1. kresaním opracovať, otesať: o. drevo, kameň

2. expr. vycibriť, vycvičiť: chlap o-ný v horách;

nedok. okresávať -a

okresný príd.: o. súd, o. úrad životného prostredia;
O. úrad v Nitre

okriať -reje -rejú dok. znova nadobudnúť duš. al. teles. silu, vzpružiť sa, oživnúť: o. na dovolenke, o-l medzi deťmi, o-ty na duchu;

okrídlene prísl. k 2: o. hovoriť vzletne

okrídlený príd.

1. kt. má krídla: o. hmyz, o-á raketa;
rozpráv. o. tátoš;

2. obyč. v spoj. o-é výrazy, slová, frázy vzletné a všeobecne rozšírené;

okrídliť -i dok. kniž. dať rozlet: o. obrazotvornosť, fantáziu;

nedok. okrídľovať

nedok. okrievať -a

nedok. okríkať -a, okrikovať

okríknuť -e -u -kol dok. skríknutím napomenúť: o. deti, psa;
vydrž!, o-l ho;

okrivieť -ie -ejú dok. stať sa krivým: kôň o-l

okrový príd.

okrsok -sku m. admin. (v min.) správny celok, obvod; oddelenie

nedok. okrúcať -a

// okrútiť sa: had sa mu o-l okolo ruky;

nedok. okrúcať sa

okruch -a m. krajec, skyva: o. chleba;

okruh -u m.

1. priestor (približne) v podobe kruhu: bývať v o-u mesta;
vojenský o. admin. jednotka

2. kruhová, uzavretá dráha: cyklistický o.

3. úsek činnosti, oblasť, sféra, pole: tematický, myšlienkový o., o. záujmov, o. pôsobnosti

4. skupina ľudí rovnakých záujmov: o. spotrebiteľov, čitateľov;

okrúhlastý príd. mierne okrúhly: o. kameň

okruhliak -a m. okrúhly kameň

okrúhlo, okrúhle prísl.;

okrúhlosť -i ž.

okrúhlučký príd. expr. (príjemne) okrúhly: o-á tvár

okrúhly príd.

1. kt. má tvar kruhu, kruhovitý: o. peniaz, chlieb;
o. ako mesiac, ako tanier

2. oblúkovitý, zaokrúhlený: o. golier;

3. kt. má plné tvary, bucľatý, tučný: o-a žena, tvár, o-e líca, plecia

4. (o číslach, počte ap.) kt. sa končí na nulu: o-a suma, o-e jubileum

● o. stôl (ver.) diskusia s rovnoprávnym zastúpením zainteresovaných účastníkov (o témach širokého dosahu): konferencia pri o-om stole;
(zasadnúť) za o. stôl začať rokovať;

okruhový príd. k 2: o-é preteky;

okrušok -ška, okruštek -a m. zdrob.

okrútiť -i dok. ovinúť (význ. 1, 2), omotať, obkrútiť: o. vrkoč okolo hlavy;
o. sa šatkou, tvár o-ená uterákom

● o. si niekoho okolo prsta, malíčka ovládnuť niekoho;

okružie -ia s.

1. tvrdý (čipkový) golier na renesančnom odeve

2. anat. zriasený úpon čriev

okrúžiť -i dok. obkolesiť, obkľúčiť: dolina o-ená horami;

okrúžkovať dok. označiť krúžkom: o. stromy, vtáky

okružný príd.: o-á cesta, jazda, o-é vedenie, potrubie;
o-á píla kotúčová

nedok. okružovať

oktán -u m. chem. nasýtený uhľovodík známy ako zložka benzínu;

oktánový príd.: o-é číslo

oktáva -y -táv ž.

1. hud. 8. st. stupnice; interval medzi 1. a 8. st.

2. ôsma trieda osemročného gymnázia

3. cirk. 8 dní po (väčšom) sviatku;

oktaván -a m. žiak oktávy;

oktavánka -y -nok ž.

oktávový príd.

okteto -a -tet s. hud. súbor ôsmich hlasov al. nástrojov; skladba pre ne;