Význam slova "íde" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

idea -ey D a L -ei mn. -ey ž.

1. myslená predstava o niečom, myšlienka, nápad; úmysel, plán: to je dobrá i.;
→ fixná i.

2. výsledok myslenia ako odraz konkrétnej al. abstraktnej skutočnosti, pojem, predstava: i. dobra a zla, i. rovnosti;
národné, revolučné i-y;
filoz. celostný súbor pojmových obsahov: Hegelova absolútna i.

3. vedúci obsahový prvok diela, myšlienka (význ. 5): základná i. diela;

ideál -u L -i mn. -y m.

1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y

2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža

3. predmet túžob: táto dievčina je jeho i-om

idealista -u m.

1. stúpenec idealizmu

2. nadšenec, rojko;

idealistický príd.: i. svetonázor;

idealisticky prísl.

idealistka -y -tiek ž.;

idealizácia -ie ž.

1. idealizovanie: i. skutočnosti

2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;

idealizačný príd. k 1: i. pátos

idealizmus -mu m.

1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus

2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;

idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe

ideálne [-n-] s. filoz. oblasť ideí, op. materiálne

ideálne prísl.;

ideálnosť -i ž.

ideálny príd.

1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky

2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;

identickosť -i ž.

identický príd.: i-é javy;

identicky prísl.;

identifikácia -ie ž. identifikovanie: i. osôb;

identifikačný príd.: i-é číslo

identifikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť totožnosť: i. mŕtvolu

identita -y ž.

1. kniž. totožnosť, zhodnosť vo všetkých vlastnostiach, rovnakosť;
i. vecí;
zisťovať i-u zisťovať, o koho ide

2. filoz., psych. konkrétna, ničím nezameniteľná podstata, ktorou sa od seba odlišujú jednotlivci, pren. i spoločenstvá: národná i.;

ideológ -a mn. -ovia m. tvorca al. hlásateľ istej ideológie: i. revolúcie, i. marxizmu, národný i.;

ideológia -ie ž. sústava filoz., polit., náb., práv. ap. názorov, ideí prispôsobených záujmom istých skupín, strán ap.: komunistická i., štátna i.;

ideologickosť -i ž.

ideologický príd.: i. boj;

ideologicky prísl.;

ideologizovať nedok. vnášať ideológiu (i nevhodne): prílišné i-nie literatúry

ideovo, ideove prísl.;

ideovo-estetický príd. ideový a estetický: i. rozbor diela

ideovosť -i ž.: i. umenia

ideový príd. k 2, 3: i-é prúdy;
i-á náplň románu;

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

de facto [-kt-] kniž.

I. prísl. v skutočnosti, reálne: uznávať istý štát de f., op. de iure

II. čast. fakticky, vlastne: tak je to de f. jednoduchšie

de iure [jú-] prísl. kniž. podľa práva: uznať istý štát de i., op. de facto

dečka -y -čiek ž. zdrob.: háčkovaná d.

déčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom d, D: chodiť do d-y

deľba -y ž. delenie, rozdeľovanie: spoločenská, medzinárodná d. práce, d. majetku

deň dňa L dni mn. dni dní m.

1. časová jednotka 24 hodín: týždeň má 7 dní;
d. narodenia;
prežiť (ťažký) d.;
pracovný, sviatočný d.;
Štedrý d. 24. december;
D. matiek

2. čas od rána do večera, op. noc: slnečný, teplý d.;
vo dne za svetla;
dobrý d.! pozdrav

3. obyč. mn. časy, obdobie: vojnové dni;
naše dni súčasnosť;
je to úloha dňa veľmi aktuálna

● za bieleho dňa cez deň;
vo dne v noci stále;
nemať dňa ani noci nemať nikdy pokoj;
byť celý d. na nohách;
d. čo d. a) stále b) čoraz (väčšmi);
zo dňa na d. a) zrazu b) čoraz (väčšmi);
→ žiť zo dňa na d.;
aj → zajtra je d.;
→ nechváľ d. pred večerom;
(u)robiť si z niekoho, z niečoho dobrý d. (u)robiť si posmech, žart(y);
jeho dni sú spočítané umrie;
expr.: (až) do → súdneho dňa;
ani do súdneho dňa nikdy;
je tam (hotový) súdny d., ako súdny d., ako na súdnom dni zmätok;

deň-noc prísl. bez prestania, ustavične, neprestajne, stále: pracovať d.

dešifrovať dok. rozlúštiť (niečo zašifrované, tajné písmo ap.), rozšifrovať: d. rozkaz;

dešpekt -u m. pohŕdanie, opovrhovanie, opovrhnutie: odhodiť knihu s d-om

deštrukcia -ie ž. rozvrat, rozklad, skaza: hospodárska d.;
d. osobnosti;

deštrukčne, deštruktívne prísl.;

deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.

deštrukčný, deštruktívny príd.: d-čný postup;
d-ívna kritika, op. konštruktívna;

deťúrence -niec s. mn. expr. deti: mať okolo seba kŕdeľ d-iec

dežma [ď-] -y -žiem ž. hist. desiatok: vymáhať d-u

krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

kŕdeľ -dľa m. väčšia skupina vtákov al. niekt. zvierat: k. husí;
k. oviec črieda;
expr. k. detí;

kúdeľ -e ž. vyčesané vlákna ľanu al. konopí pripravené na pradenie

● vlasy ako k. svetlé a a) husté b) strapaté;

kúdeľový príd.: k. povraz

mládež -e ž. hromad. mladí ľudia: dospievajúca, študujúca m., vychovávať m.;
kluby m-e

● m. i stárež všetci;

mládežníčka -y -čok ž.;

mládežnícky príd.: m. parlament, m-e aktivity

mládežnícky príd.: m. kolektív, m-e hnutie

mládežník -a mn. -ci m. príslušník mládeže, mladého pokolenia al. hnutia mládeže;

stredtýždeň -dňa m.

1. dni v strede týždňa (streda, štvrtok)

2. dni medzi dvoma nedeľami; všedné dni týždňa: múzeum navštevujú aj v s-i

svätokrádež -e ž. náb. znesvätenie al. zneuctenie sviatostí al. osôb, predmetov, miest zasvätených Bohu: dopustiť sa s-e;

svätokrádežne prísl.

svätokrádežný príd.: s. čin;

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe;