Význam slova "éta" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

etablovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť do platnosti, zariaďovať, zariadiť; budovať, vybudovať: e. nový úrad

// etablovať sa budovať si, vybudovať si dobrú pozíciu, spoľahlivý chod, dobrú úroveň: štát sa e-l; e-ná firma

etamín -u m. druh tenkej polopriesvitnej tkaniny;

etamínový príd.: e-á blúzka

etán -u m. chem. nasýtený plynný uhľovodík

etapa -y etáp ž. časť, úsek; štádium vývinu, fáza: e. života;
vývinová e.;
šport. (prvá) e. pretekov;

etapovito, etapovite prísl.

etapovitý príd. uskutočňujúci sa po etapách, rozdelený na etapy: e. vývin, e-é plánovanie;

etapový príd.

etážový príd.: e-é kúrenie, vykurovanie ústredné vykurovanie jedného podlažia al. bytu

askéta -u m. kto sa venuje askéze;

bašta -y bášt ž.

1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku

2. publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja

bukréta -y -rét ž. zastaráv. kytica

chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní

chmátať -ce/-ta -cu/-tajú -ác/-taj! nedok. expr.

1. (prudko) siahať za niečím, chytať: ch-la rukami v tme

2. náhlivo brať: ch-u si knihy z rúk;
ch-e, čo mu príde pod ruku;

chvátať -ce/-ta -cu/-tajú chvác/chvátaj! nedok. expr. v rýchlosti brať, chmátať, schytávať: vietor ch-e, ch-a smeti;

čítačka -y -čiek ž.

1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.

2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)

3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)

čítať -a nedok.

1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov

2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári

3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze

● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;

dáta dát s. mn.

1. údaje: životopisné d.

2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

dočítať -a dok. skončiť čítanie; prestať čítať: d. román, správu;
keď d-š, uvidíš;

dopočítať -a dok. dokončiť počítanie, prestať počítať, dorátať: d. rovnicu;

dopýtať sa -a dok. pýtaním sa dozvedieť: d. sa, kde niekto býva, d. sa niekoho na cestu;

dorátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-ác! -tajúc/-cuc dok. dopočítať: d. všetky príklady;
d-l a zapol rádio

// dorátať sa: nemohol sa d. konca

dosýta prísl. do nasýtenia, do sýtosti: najesť sa d., napočúvať sa hudby d. do vôle

dovŕtať -a dok.

1. na viacerých miestach, silne ap. prevŕtať, prederaviť: d. dosku, stenu

2. skončiť vŕtanie, prestať vŕtať: musíme diery, otvory d.

// dovŕtať sa vŕtaním dosiahnuť: d. sa vody

erráta [erá-] errát s. mn. typ. súpis tlačových chýb

hrkútať -a nedok. vydávať zvuk hrkú;

hútať -a nedok. expr. premýšľať, uvažovať, dumať: h. nad problémom;
stále iba h-l (, ako to urobiť);

kantáta -y -tát ž. hud. skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester;

katechéta -u m. učiteľ náboženstva;

kométa -y -mét ž. nebeské teleso s plynným chvostom

● zažiariť ako k. dosiahnuť jednorazový úspech

kóta -y kót ž.

1. nadmorská výška bodu na zemskom povrchu; jej číselný údaj na mape: vyznačiť k-u

2. takýto bod v teréne: dobyť k-u

kvóta -y kvót ž. pomerná časť, podiel: plánovaná, finančná k., vyčerpať k-u

látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.

1. plátať: l. košeľu;
l. diery i fraz. núdzovo si vypomáhať

2. expr. biť, ťať: l. nezbedníka remeňom

lišta -y líšt ž. odb. rozlične upravená úzka latka: dlážková, kovová l.;

líšťa -aťa mn. -atá/-ence -ťat/-teniec s. mláďa líšky

margaréta -y -rét ž. lúčna i pestovaná bylina s bielymi kvetmi so žltým stredom, králik, bot. Leucanthemum;

maštaľ -e ž. stajňa: družstevná m., vyčistiť m.;
expr. je tam ako v m-i špinavo;

maštaľka -y -liek ž. zdrob.

maštaľný príd.: m. hnoj;

mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;

mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.

1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;

2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka

● expr. v hlave mu m-a je pomätený

méta -y mét ž. kniž. cieľ: klásť si, dosiahnuť vysoké m-y

minúta -y -nút ž.

1. šesťdesiatina hodiny, 60 sekúnd, skr. min.: o päť minút dvanásť i pren. v poslednej chvíli

2. hovor. chvíľa, okamih: počkaj m-u!

3. geom. šesťdesiatina uhlového stupňa

● prísť (presne) na m-u presne;
z m-y na m-u (sa meniť) a) rýchlo b) stále;
každá m. je drahá treba sa ponáhľať;

napočítať -a dok.

1. vymenovať čísla za sebou, narátať: n. do sto

2. počítaním zistiť, určiť počet, narátať: n-li sto kusov, účastníkov

● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.

narátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. napočítať: n. do sto;
n-li sto účastníkov

● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.

navŕtať -a dok.

1. trocha vyvŕtať, nie celkom prevŕtať: n. dosku

2. vŕtaním vytvoriť: n. otvor, n. diery, viac dier

3. vŕtaním uvoľniť, sprístupniť: n. ložisko nafty, liečivý prameň;

nôta -y nôt ž. melódia, nápev: smutná n., zapamätať si n-u (piesne);
hovor. chytiť n-u

● začať spievať inú n-u inak hovoriť ako predtým;
trafiť niekomu (na) n-u, do n-y vystihnúť jeho vôľu

odčítať -a dok.

1. z istého množstva odobrať nejakú časť, odpočítať, odrátať: od sto o-ajte desať;
z celkovej sumy o. výdavky na stravu

2. počítaním odmerať, spočítať, zrátať: o. desať úderov, kusov

3. prečítať na prístroji: o. na elektromere;

odpočítať -a dok.

1. odčítať, odrátať: z príjmov o. výdavky;
ten deň vám o-m z dovolenky

2. spočítať, zrátať, odrátať, odčítať: o. peniaze na ruku;

odpútať -a dok.

1. odviazať, op. pripútať: o. čln;
o-jte sa! (v lietadle)

2. odtrhnúť, odvrátiť: o. pozornosť, pohľad od niečoho;

odrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.

1. od(po)čítať: o. zo sumy výdavky na stravu

2. spočítať, zrátať, od(po)čítať (po jednom): o. drobné;

opýtať sa -a dok. spýtať sa: o. sa priateľa (na rodičov, na zdravie);
urobil to bez o-nia;
ďakujem za o-nie zdvorilostná formula;

pamätať nedok.

1. (čo) i pamätať sa (na koho, na čo, bezpredm.) i pamätať si (čo) uchovávať v pamäti: taký suchý rok nep-m;
dobre, zreteľne, hmlisto sa na niekoho, niečo p.;
ak (sa, si) dobre p-m ... asi, pravdepodobne;
dobre si p. tváre

2. i pamätať si mať na zreteli, na pamäti, myslieť na niekoho, na niečo: p. na budúcnosť, na zdravie;
p-aj (si), zle pochodíš! na takýto prípad sme nep-li nerátali sme s ním

3. trocha expr. existovať súčasne s niečím v minulosti: ten dub p-á rok 1848

● čo svet p-á odjakživa;
p. na zadné kolesá, dvierka myslieť na budúcnosť, na možnosť ústupu

paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;

päta -y piat ž.

1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u

2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch

3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu

● expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho;
šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho;
visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho;
lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa;
→ lízať p-y niekomu;
vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť;
ukázať niekomu p-y ujsť;
nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať;
→ smola sa mu lepí na p-y;
od hlavy po p-y (byť nejaký) celý;
nemá to → hlavy ani p-y;
hrub. otrčiť p-y zomrieť;
Achillova p. slabé miesto;

pilóta -y -lót ž. stav. kôl, stĺp vpravený do zeme: drevené p-y, betónové mostné p-y;

piškóta -y -kót ž. múčnik al. pekársky výrobok z ľahkého vajcového cesta: detské p-y;

planéta -y -nét ž.

1. nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka, obežnica: Zem je p-ou Slnka

2. (v min.) lístok s veštbou predávaný na jarmokoch, púťach

● → narodiť sa pod šťastnou p-ou;

plátať -a nedok. zašívať, prišívať záplaty: p. roztrhané nohavice, p. deravé topánky;
p. diery zašívať i pren. expr. naprávať chyby;

počítač -a m.

1. stroj na spracovanie informácií: samočinný p., analógový p.;
osobný, personálny p., zn. PC (z angl. personal computer);
prenosný p.

2. prístroj na zaznamenávanie počtu, počítadlo: p. kilometrov;

počítačovo prísl.: p. ovládaný systém

počítačový príd.: p-é spracovanie údajov pomocou počítača;
p-á sieť prepojenie počítačov na oznamovanie programov, informácií ap.;
p-á gramotnosť schopnosť človeka komunikovať s počítačom;
p-á veda informatika;
p-á hra počítačový program s graf. znázornením situácií so zábavným cieľom;

počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;

pomátať -a dok. expr. zmiasť, pobalamutiť: p. hlavu niekomu pomútiť

poplátať -a dok. plátaním zašiť, opraviť: p. šaty, p-né topánky

popýtať -a dok. poprosiť, požiadať: p. o pomoc, pomôcť;
p. dievča do tanca, o ruku

popýtať sa -a dok. spýtať sa, povypytovať sa: p. sa (priateľa) na zdravie (rodičov)

porátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, zrátať; prepočítať: p. peniaze, p. (si) výdavky

● kto by to p-l je toho veľa;
na prstoch (jednej ruky) to možno p. je toho veľmi málo;
expr. p. niekomu rebrá zbiť ho;
kniž. jeho dni, hodiny sú p-né skoro umrie

// porátať sa

1. urobiť vyúčtovanie, vyrovnať sa: musíme sa p., aby sme si nezostali nič dlžní

2. hovor. poradiť si, zvládnuť, vyrovnať sa, zhostiť sa: p. sa s úlohami

3. expr. zúčtovať s niekým, pomstiť sa: veď sa ja s ním raz p-m!

pošta -y pôšt ž.

1. inštitúcia starajúca sa o dopravu zásielok, peňazí, správ; jej budova: poslať list, balík, peniaze p-ou;
letecká p. dopravujúca zásielky lietadlom;
hlavná p.;
elektronická p. e-mail, mail

2. súhrn pošt. zásielok: redakčná p., roznášať p-u;
čakať p-u od niekoho list;

pozvŕtať -a dok.

1. istý čas zvŕtať, poobracať: p. habarku v ruke

2. expr. vytancovať: na svadbe p-l všetky dievčence

3. expr. popreháňať v práci: majster p-l učňa

// pozvŕtať sa expr. pousilovať sa: p. sa pri príprave obeda

prečítať -a dok. čítaním absolvovať: p. list, knihu, noviny

predčítať -a dok. i nedok. (pre)čítať nahlas niekomu: p. deťom rozprávku

nedok. prehĺtať, prehltávať -a

prepočítať -a dok.

1. znova spočítať, vypočítať; prerátať: p. peniaze, tržbu;
p. náklady na stavbu

2. číselne previesť na iné hodnoty: p. marky na koruny;

prerátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-rác! -tajúc dok. prepočítať (význ. 1): p. peniaze;

prevŕtať -a dok.

1. vŕtaním urobiť otvor: p. plech, dosku

2. vŕtaním utvoriť, vyvŕtať: p. dieru, otvor;

pričítať -a dok. i nedok. označiť, označovať za pôvodcu, príčinu; prisúdiť, prisudzovať, pripísať, pripisovať: p. niekomu vinu za haváriu, za neúspech;

pripamätať dok. oživiť v pamäti, pripomenúť: p. si príhodu z detstva;

pripočítať -a dok. počítaním pridať, pripojiť, prirátať: p. úroky ku vkladu, p. odmenu k platu;

pripútať -a dok.

1. pripevniť putami, priviazať, priputnať: p. zajatca k stĺpu;
p-te sa! (v lietadle)

2. kniž. pridržať natrvalo na istom mieste, v blízkosti niekoho, vo vzťahu k niekomu: byť p-ný k pôde, k domovu;
žena ho p-la k sebe;
p. niečiu pozornosť získať;

prirátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-rác! dok. pripočítať: p. k cene dopravu;
p. niekomu niečo k dobru;

privítať -a dok.

1. slovami al. inými zdvorilosťami uctiť, pozdraviť prichádzajúceho, uvítať: p. hosťa, priateľov

2. prijať niečí príchod istým spôsobom, uvítať: diváci p-li hráčov potleskom;
p. dieťa otázkou;

3. prijať s uspokojením: kritici p-li novú zbierku básní

pútač -a m. reklamný, agitačný prostriedok, kt. má upútať pozornosť: panelový p.

pútať -a nedok.

1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a;
výstava p-a pozornosť

2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu

3. odb. viazať (význ. 8): pôda p-a vodu

pýtať -a nedok.

1. žiadať, požadovať: pýtať (si) od rodičov peniaze;
p. si jesť;
p. (si) v obchode mlieko

2. zastaráv. prosiť (význ. 1): p. o prepáčenie, o odpustenie

3. zastaráv. žobrať (význ. 1): chodiť po p-ní

4. hovor. požadovať istú sumu za niečo, chcieť: koľko (čo) za to p-š?

● → malá hŕba p-a viac

pýtať sa -a nedok.

1. klásť otázku, spytovať sa, opytovať sa: čí si – p-l sa;
p-l sa, prečo odchádzajú

2. zaujímať sa, prezvedať sa, spytovať sa: p. sa niekoho na jeho názor;
p. sa na cenu tovaru;
p-l sa na brata

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť: dieťa sa p-a na ruky;
p-l sa z nemocnice domov

rátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! nedok.

1. počítať (význ. 1 – 7): r. peniaze, r. výrobky, r. hodiny;
učiť sa v škole r., r. rovnicu;
r-me s vašou pomocou;
ner-l som, že prídeš;
r-la ho k svojim priateľom, r-l sa medzi dobrých pracovníkov;
čo za to r-te? r-a/-e sa za šťastného človeka

2. prisudzovať, pripisovať: nik by jej ner-l 40 rokov;

rozčítať -a dok. začať čítať, ale nedočítať: mať r-ný román

rozpamätať sa dok. vybaviť si v pamäti, rozpomenúť sa: r. sa na domov, na priateľov;

rozpočítať -a dok.

1. počítaním rozdeliť, rozvrhnúť, rozrátať: r. si plat na dva týždne, r. výdavky medzi účastníkov

2. urobiť rozpočet, kalkuláciu, vopred vypočítať: r. investičné náklady;

rozpútať -a dok. kniž. začať (negatívnu činnosť), vyvolať: r. vojnu, teror, krviprelievanie;

rozrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-rác! dok. rozpočítať (význ. 1): r. prácu na hodiny, r. si plat

rozvŕtať -a dok.

1. vŕtaním na viacerých miestach prederaviť: červotočou r-ný nábytok

2. expr. rozryť, rozkopať: r-né ulice;

sčítať -a dok. spočítať: s. čísla, hodnoty;

sonáta -y -nát ž. hud. skladba pre 1 al. viac nástrojov (obyč. v 3 al. 4 častiach): klavírna s.;
s. pre husle a klavír;

spamätať sa dok.

1. uvedomiť si situáciu, zbadať sa: kým sa s-l, bolo neskoro

2. opätovne sa vzchopiť: s. sa z prehry, finančne sa s.

3. prísť k sebe, prebrať sa (z citového vzrušenia ap.): s. sa z ľaku, o chvíľu sa s-l;

spočítať -a dok. počítaním zistiť súčet, sčítať, zrátať: s. drobné, s. prítomných;
s. (si) na prstoch i pren. ľahko zistiť

● to by sa dalo na → prstoch (jednej ruky) s.;
expr. s. niekomu rebrá zbiť ho;
jeho dni sú s-né skoro zomrie;

spútať -a, sputnať -á dok.

1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;

2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom

3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;

spýtať sa -a dok. dať otázku, opýtať sa: s-l sa ho na zdravie;
s-l sa, ako sa má;
čí si? s-l sa;

štikútať -a nedok. čkať: dieťa š-a

// štikútať sa neos.: stále sa jej š-a

ta zám. ukaz. príslov. ukazuje na smer od podávateľa k cieľu, na to miesto, tam (význ. 2), op. sem: poďme ta, čosi ho ta priťahovalo, cesta ta a späť;
→ sem a ta;
ani → sem, ani ta;
ta sa! choď(te)

taľafatka -y -tiek obyč. mn. ž. expr.

1. nevážne, bezobsažné reči, táranie, pletky, povedačky: netreba počúvať také t-y

2. bezvýznamná vec, haraburda, daromnica: vyhadzovať peniaze za t-y

taška -y -šiek ž.

1. vak s držadlami na prenášanie vecí, kabela, kapsa: kožená, plátenná t., nákupná, cestovná t., dať, vložiť, zbaliť veci do t-y

2. puzdro na peniaze: náprsná t.;

taštička -y -čiek ž. zdrob.

tra-ta-ta cit. napodobňuje výrazné zvuky bubna, strelných zbraní ap.

upútať -a dok. vzbudiť záujem, zaujať: u. pozornosť, myseľ niekoho;
film u-l zaujímavou zápletkou;

uvítať -a dok. privítať (význ. 1 – 3): u. hostí, oficiálne u-nie;
u-li ho potleskom;
u. dobrú správu

vítať -a nedok.

1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou;
srdečne sa v-li;
pekne v-m! pozdrav

2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním

3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu

● v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;

vráta vrát s. pomn. brána (do hosp. priestorov ap.): v. na stodole, otvoriť, zahasprovať v.;
v. plavebnej komory veľký uzatvárací mechanizmus (podobný dverám)

● expr.: ústa ako v. veľké;
hľadieť, pozerať ako teľa na nové v. vyjavene;

vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce

vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v.

vŕtať -a nedok.

1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a

2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu

3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu

4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve

5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu

6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch

7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a

● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;

vyčítať¹ -a dok.

1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

● v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

vyčítať² -a nedok. i dok., vyčitovať² nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť;
kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností;
do smrti si to bude v.

vyhútať -a dok. hovor. vymyslieť (význ. 1): v. novoty;

vylátať -ce/-ta -cu/-tajú -ác/-taj! dok. expr. zbiť (význ. 3), vybiť: mám chuť poriadne ťa v.!

vypočítať -a dok.

1. počítaním zistiť (výsledok), vyrátať: v. plochu štvorca;
v. príklad

2. vopred odhadnúť, určiť, vyrátať: v-l si, čo by ho to stálo;
to je v-né na efekt zamerané

3. vymenovať (význ. 1), vyrátať: v-l mu všetky chyby;

vypýtať -a dok.

1. pýtaním získať, vyžiadať: v. si účet, potvrdenku, v. si nazad požičanú vec

2. požiadať (o ruku ap.), popýtať: v. dievča (za ženu, do tanca)

3. požiadať o uvoľnenie: v. dieťa zo školy;
v. sa z práce

vyrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.

1. vypočítať: v. príklad;
v-l si, koľko zarobí

2. vymenovať (význ. 1): v-l mu celý zoznam mien;

vyvŕtať -a dok.

1. vŕtaním urobiť, vyhĺbiť: v. otvor, v. dieru v stene

2. takto zasiahnuť, upraviť: v. zub;