Význam slova "ã ter" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

amfiteáter -tra L -i mn. -e m.

1. kruhovitá div. stavba so stupňovitým hľadiskom obyč. vo voľnej prírode (pôv. u starých Grékov a Rimanov): prírodný a.

2. miestnosť so stupňovite rozloženými radmi sedadiel

éter -u L -i m.

1. chem. prchavá kvapalina použ. ako rozpúšťadlo a pri narkóze

2. v star. chápaní látka vypĺňajúca vesmír; vesmírny priestor: na vlnách é-u;
vysielať do é-u;

fráter -tra m. rehoľník, kt. nie je kňazom ani diakonom, rehoľný brat;

jašter -a mn. N a A -y m. štvornohý šupinatý plaz s dlhým chvostom;
zool. jaštery Sauria: praveké j-y;

jašterí príd.

katéter -tra L -i mn. -e m. lek. tenká rúrka zavádzaná do dutých orgánov, cievka

kráter -u/-a L -i mn. -y m.

1. ústie sopky: vulkanický k.

2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

náter -u m.

1. odb. natieranie (farbou ap.): robiť n. rámov

2. materiál na natieranie (farba ap.); jeho vrstva na predmetoch: n. na drevo, ochranný, lakový n.

3. hovor. vonkajší ráz, zdanie: dať niečomu slávnostný n.;

páter -tra m. titul rehoľného kňaza;

skúter -tra L -i mn. -e m. jednostopové motor. vozidlo s malými kolesami a s karosériou: malý s.;
vodný s. vozidlo podobné skútru slúžiace na pohyb po vode;

teáter -tra/-tru L -i mn. -e m. zastar. divadlo

● expr. robiť t. nápadne sa správať; vyčíňať

terárium -ia s. priestor upravený na chov obojživelníkov a plazov

terč -a m.

1. predmet, obyč. kruhový obrazec, použ. ako cieľ pri streľbe: strieľať do t-a, pohyblivý t.;
→ živý t.;

2. predmet podobný terču: žel. návestný t. signalizačné zariadenie;

terčík -a m. zdrob.

terén -u m.

1. prirodzený tvar zemského povrchu: kopcovitý t., členitosť t-u;
lyžiarsky t.;
voj. bojový t.

2. pracovisko, prac. oblasť mimo mesta, v prírode ap.: ísť do t-u, výskum v t-e;
poznať t. i pren. príslušnú problematiku;

terénny príd.: t. beh;
t. prieskum

veľjašter -a mn. N a A -y m. dinosaurus

výter -u m.

1. vytretie (význ. 3, 4), vytieranie: v. hrdla;
v. rýb

2. vzorka takto získaná: dať v. pod mikroskop