Význam slova "ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã i" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zarojčiť, zarojčiť si dok. zasnívať (si): z. si o budúcnosti

zaručiť dok. zabezpečiť (význ. 2), zaistiť: z. národom mier, demokracia z-ená ústavou;

zašantročiť dok. hovor. expr.

1. zapatrošiť, zapotrošiť: z. kdesi kľúče

2. premárniť (význ. 1): toľko peňazí z-l!

zašiť -je -jú dok.

1. šitím opraviť, zaplátať: z. sveter

2. šitím sceliť, zošiť: z. dieru, z. ranu

3. uložiť v zošitom priestore (s cieľom ukryť): z. peniaze do rukáva;
subšt. z. niekoho zavrieť;

zaskočiť dok.

1. skokom sa niekam dostať, skočiť: rýchlo z-l za strom

2. zapadnúť (význ. 4): zámka z-la, kolík z-l do otvoru

3. zabehnúť (význ. 5): z-la mu čerešňa

4. hovor. zájsť (význ. 4), zabehnúť, odskočiť: z. do mesta, z. po syna do škôlky, z. si na pivo

5. hovor. na krátky čas zastúpiť: z. za chýbajúceho, neprítomného

6. priviesť do pomykova, prekvapiť: cítiť sa z-ený otázkou;

zaslúžiť, zaslúžiť si -i dok. stať sa hodný, ukázať predpoklady dostať: z. si pochvalu, úctu, trest;
z. si väčší plat, z. si lepší osud, z-l si byť šťastný, aby bol šťastný;

zasmažiť dok. zapražiť: z. omáčku, z-ená polievka;

zasnežiť dok.

1. neos. pokryť snehom: celý dvor nám z-lo;
z-ený kraj

2. pokryť umelým snehom: z. svah, lyžiarsku dráhu;

zastrašiť dok.

1. nastrašiť, postrašiť: z. nepriateľa streľbou

2. nastrašením odradiť od istého úmyslu, odstrašiť: netreba sa dať z. prekážkami;

zastrčiť dok.

1. (úplne) strčiť, zasunúť, zastoknúť: z. ruky do vrecák, z. si sekeru za opasok;
meč z-ený v pošve;
hovor. expr. kdesi som to z-l zapotrošil

2. zasunúť (kvôli uzavretiu): z-č závoru! z. dvere (na závoru);

zastrešiť dok.

1. pokryť strechou: z. stavbu;
dom z-ený plechom;
drevené z-enie

2. zahrnúť (význ. 5), obsiahnuť, pojať (podriadené zložky ap.): niektoré organizácie z-í ministerstvo;

zaťažiť dok.

1. pôsobiť na niečo zaťažením, záťažou: z. lyžu, vozidlo;
papiere z-ené závažím

2. vystaviť zaťaženiu (význ. 2): rovnomerne z. motor;
z. vedúceho prácou

3. dať, uviesť ap. v nežiadane veľkej miere, preťažiť: z. dielo opismi;

4. postihnúť (fin., hmotným) záväzkom: z. pozemky hypotékou;
finančné z-enie dedičstva;

zatlačiť dok.

1. tlačením umiestniť, zatisnúť, vtlačiť: z. auto do dvora, z. si klobúk na oči;
z. cigaretu do popolníka zahasiť ju

2. vyvinúť tlak na niečo, potlačiť: prstom z. gombík, z. (na) páku;

3. prinútiť na ústup: z. nepriateľa (do zázemia) zahnať;

zatočiť dok. zakrútiť (význ. 1 – 5): z. bičom;

zatúžiť -i dok. pocítiť túžbu: z. po vlasti, po rodičoch, z. za cestovaním, z-l vidieť ženu

zaučiť dok. učením zacvičiť, zaškoliť: z. syna do krajčírstva;
z-l ho narábať so zbraňou;

zaútočiť dok. začať útok, napadnúť: lev z-l;
z. na nepriateľa, z. proti presile

zavážiť -i dok. mať váhu, zaúčinkovať, zapôsobiť: jeho slovo z-i najviac

zavďačiť sa dok.

1. odvďačiť sa, odmeniť sa: čím sa ti z-ím za pomoc?

2. získať si priazeň: z. sa divákom dobrou hrou;

zavláčiť -i dok. hovor. expr. zašpiniť: z. dlážku blatom

// zavláčiť sa: nohavice sa z-li pri práci

zavlažiť dok. dodať vlahu: z. pôdu, polia;

zavŕšiť -i dok. zakončiť (význ. 1), skončiť: z. porážku nepriateľa;
z. reč, robotu;

zažiť -je -jú dok.

1. stať sa účastníkom niečoho, prežiť, skúsiť, zakúsiť: z. veselú príhodu, z. veľa pekného, z. (si) príkoria, biedy užiť

2. byť svedkom niečoho: mesto z-lo škandál;
ty si ho už nez-l nepoznal;

zaznačiť dok.

1. zapísať (význ. 1), zaznamenať, poznačiť: z. (si) potrebné údaje

2. označiť (význ. 1), poznačiť: z-l si v knihe, pokiaľ prečítal;
bod z-ený v pláne;

zbedačiť dok.

1. priviesť na mizinu, ožobráčiť: vojna z-la milióny ľudí

2. expr. utrápiť, vyčerpať: z-ený človek;

zblížiť -i dok.

1. spojiť vzájomným porozumením, spoluprácou ap.: spoločné záujmy ich z-li

2. uviesť do súladu: z. umenie so životom;

zbuntošiť dok. expr. k buntošiť, zburcovať, vyburcovať: z. celý dom

zdĺžiť -i dok. predĺžiť (význ. 1): z. sukňu;

zdražiť dok. urobiť drahším: z. potraviny;

združiť dok. spojiť (význ. 1), zoskupiť, zlúčiť: z. menšie podniky do veľkého;
z-ené poistenie;
šport. z-ené preteky v behu a skoku na lyžiach;
lit. z-ený rým v kt. nasledujú za sebou rovnaké rýmy;
lingv. z-ené pomenovanie viacslovné;

žgrlošiť nedok. expr. prepiato sporiť; byť skúpy, lakomý: celý život ž-l;
ž-l na každom kroku

zháčiť sa -i dok.

1. zaraziť sa (význ. 1), zmiasť sa: keď ju zazrel, z-l sa;
z. sa nad presilou

2. zaraziť sa (význ. 2), zaseknúť sa: chcel čosi povedať, ale sa z-l

zhoršiť dok. urobiť horším, pohoršiť: z. žiakovi známku, z. hospodársku situáciu;

zhrčiť sa dok. zbehnúť sa (význ. 1), zhŕknuť sa: ľudia sa z-li okolo raneného, ovce sa z-li dokopy

zhrešiť dok. dopustiť sa hriechu, previnenia, previniť sa: veľmi z., z. proti tradíciám, nez. ani pomyslením

opak. žičievať -a

žičiť nedok.

1. byť priaznivo naklonený, priať: šťastie, počasie im ž-í, osud mu než-í;
mali by si navzájom ž.

2. želať (význ. 1, 2), priať: ž. šťastie, dobré počasie;
ž. priateľovi úspech;
ž. si víťazstvo;
ž-m vám, aby ste sa šťastne vrátili;
ž-enie pevného zdravia

žičlivec -vca m. žičlivý človek

žičlivo prísl.: ž. sa správať;

žičlivosť -i ž.

žičlivý príd.

1. žičiaci druhému, (dobro)prajný; svedčiaci o tom: ž. človek;
ž. úsmev, pohľad

2. vyhovujúci, priaznivý, vhodný: ž-é pomery, prostredie

□ byť ž. žičiť;

židovčička -y -čiek ž. zdrob. expr.

žiť -je -jú nedok.

1. byť živý, pri živote: ž. dlho, krátko, 70 rokov;
ranený ešte ž-e

2. tráviť život istým spôsobom, v istých podmienkach: ž. dobre, skromne, bezstarostne, kultúrne

3. byť v nejakom duš. stave: ž. v presvedčení, v nádeji, v strachu

4. nachádzať sa v istých zväzkoch, spoloč. vzťahoch: ž. so ženou, ž. spolu 20 rokov

5. udržiavať svoju existenciu, živiť sa: ž. z vlastnej práce, ž. za cudzie peniaze

6. bývať, sídliť: ž. v meste, na dedine;
Slováci ž-ú v strednej Európe

7. zacieľovať svoje úsilie, konanie: ž. pre deti, pre svoj národ, svojej práci

8. prežívať (význ. 1): ž. ťažké časy

9. byť zaujatý niečím: mesto ž-lo hudbou

10. byť, jestvovať (najmä v rozprávkach): žil (raz) jeden kráľ

11. neprestávať jestvovať, nezanikať, pretrvávať: jeho odkaz ž-e

● nech ž-e! vyj. kladný, oslavný postoj;
ž. na vlastnej nohe samostatne;
ž. na cudzom chlebe a) byť odkázaný na cudzích b) expr. priživovať sa;
ž. na veľkej, na vysokej nohe neprimerane svojim možnostiam, v prepychu;
ž. z ruky do úst biedne;
ž. o chlebe a vode biedne;
ž. na suchom chlebe biedne;
ž. zo dňa na deň veľmi skromne al. v neistote;
ž-me len raz život treba využiť;
je mu → sveta ž.;
ž. ako pes s mačkou v škriepkach;
(je mu) ani ž., ani mrieť je v bezvýchodiskovej situácii

žiža -e ž. det. názov svetla, jeho zdroja ap.: tam je ž.

žižiavka -y -vok ž. malý kôrovec žijúci na vlhkých tmavých miestach, zool. Oniscus

zjašiť sa dok.

1. (o zvierati) splašiť sa, pojašiť sa: kôň sa z-l

2. expr. (o človeku) stratiť rozvahu, pojašiť sa, spochabiť sa, zblázniť sa: od strachu sa išiel z.

3. expr. veľmi si obľúbiť; zamilovať sa, pojašiť sa: z. sa za športom;
z-l sa za spolužiačkou

zjednodušiť dok. urobiť jednoduchším, jednoduchým: z. distribúciu, predpisy;

zježiť dok. vzpriamiť do kolmej polohy, naježiť: z. srsť, chlpy

// zježiť sa

1. vzpriamiť sa do kolmej polohy, naježiť sa: fúzy sa mu z-li, z-ené vlasy

2. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa: otec sa z-l

zľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
z. (si) úlohu zjednodušiť

2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

zlajdáčiť sa -i dok. hovor. stať sa lajdáckym, neporiadnym: deti sa bez dozoru z-li

zlepšiť dok. urobiť lepším: z. výrobnú metódu, životné prostredie, zásobovanie;
z. výkon, svetový rekord;

zlorečiť nedok.

1. kniž. vyslovovať kliatbu nad niekým, niečím, preklínať: potomkovia nám budú z.

2. kliať, preklínať: celý čas z-l ako pohan

zložiť dok.

1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť

2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov

3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky

4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku

5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov

6. úderom zraziť na zem: z. súpera;
z. zver zastreliť

7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru

8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu

9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu

10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad;
z. zbraň kapitulovať

● z. ruky do lona prestať robiť;
nemať kde → hlavu z.;
z. kosti zomrieť;
expr. úplne ho to z-lo premohlo;

zlúčiť -i dok.

1. spojiť dovedna: z. polia, podniky, z. niekoľko prvkov

2. chem. postupom pripraviť z jednoduchších látok zložitejšiu;

zlumpáčiť sa -i dok. hovor. expr. zlumpovať sa: syn sa mu z-l

zmäkčiť dok. urobiť mäkším, mäkkým: z. čokoládu, vodu, kaučuk;

zmenšiť -nš/-i! dok. urobiť menším, op. zväčšiť: z. plochu, z. počet chýb, z. rozdiel medzi výkonmi, z. snímku;

zmnožiť dok. kniž. rozmnožiť (význ. 1, 2), znásobiť: z. vedomosti, majetok

// zmnožiť sa: možnosti úniku sa z-li

zmočiť dok. premočiť (význ. 1, 2): dážď jej z-l vlasy, kabát bol celý z-ený

zmrzačiť dok.

1. telesne zdeformovať, skaličiť, znetvoriť: z. človeka, z-ená noha, ruka;

2. expr. morálne, charakterovo pokriviť, skaziť: duševne z-l dieťa;

zmyšiť sa dok. hovor. expr. zblázniť sa (význ. 2), spochabiť sa: ide sa z. od radosti

značiť nedok.

1. dávať na niečo značku, označovať, značkovať: z. výrobky značkou podniku, z. turistické cesty, dopravné z-enie

2. byť znamením niečoho, znamenať: kvety vo sne z-ia radosť;
ochorel, to z-í, že nepôjde s nami

3. mať hodnotu, cenu, znamenať, predstavovať: rodina z-í pre ňu veľa;
prísna kritika nez-í ešte odsúdenie

4. zapisovať (význ. 1), zaznačovať, zaznamenávať: z. si niečo do kalendára, z. výkony

znepáčiť sa -i dok. prestať sa páčiť, zneľúbiť sa, znevidieť sa: z-la sa mu neúprimnosť kolegov

zneužiť -je -jú dok. využiť na zlé, nečestné ciele: z. mladistvých na donášanie, z. (úradnú) moc, z. priateľstvo, dôveru;
práv. pohlavné z-tie (osoby pod 15 rokov);

znevážiť -i dok. zbaviť vážnosti, zneuctiť, zhanobiť: z. nevinného, z. meno, česť rodiny;
z. výsledky práce;

zničiť dok.

1. zbaviť existencie (v pôv. podobe), spôsobiť skazu; veľmi poškodiť, znivočiť: z. baktérie varom, ľadovec z-l úrodu, z. si oblek;
z. si zdravie

2. expr. utrápiť, umoriť, usužovať: tá neistota ho z-í

znivočiť dok. zničiť (význ. 1, 2): vojna z-la všetko spustošila;
expr. človek z-ený chorobou, trápením

znížiť -i dok.

1. urobiť (priestorovo) nižším, nízkym, op. zvýšiť: z. múr, z. hladinu (v nádrži)

2. urobiť nižším, hlbším: z. hlas, tón z-ený o poltón

3. ubrať, zmenšiť (čo sa týka množstva, intenzity ap.), op. zvýšiť: z. ceny, z-ený prídel;
z. náskok;
z. teplotu, rýchlosť

4. zhoršiť, op. zvýšiť: z. životnú úroveň;

znožiť dok. tel. pripojiť roznožené nohy k sebe;

zoči-voči

I. prísl. priamo, bezprostredne naproti, oproti: zastali si z.;
povedali si všetko z. do očí

II. predl. s D vyj. smer al. miesto priamo oproti, v bezprostrednej blízkosti: ísť z. nástrahám;
stáť z. súperovi

zočiť dok. zazrieť (význ. 1), zbadať, spozorovať: len čo ho z-l, zutekal

zocvičiť dok. cvičením zladiť: z. skupinu (cvičencov);

zoskočiť dok. skočiť smerom dolu: z. zo stromu, z. (padákom) z lietadla;
z. z bicykla zosadnúť;

zosobášiť -i dok. spojiť sobášom: z. snúbencov

// zosobášiť sa uzavrieť manželstvo: civilne, cirkevne sa z., nie sú z-ení

zosušiť sa dok. zoschnúť (sa) (význ. 1): ovocie sa časom z-í;
z-ené koryto rozsušené

zotročiť dok.

1. zbaviť slobody, uvrhnúť do otroctva, podmaniť: z. cudziu krajinu

2. urobiť celkom závislým od niekoho: z-ená žena;

zračiť sa nedok. prejavovať sa (význ. 1), javiť sa: na tvári sa z-í radosť, napätie

zrušiť dok.

1. urobiť neplatným, odvolať: z. sľub, dohodu, slovo, z. zákaz, rozsudok

2. odstrániť (význ. 2), zlikvidovať, porušiť: z. hranice, z. továreň, výrobu;
z. krok! povel na zmenu rytmického kroku na voľný;

zúbožiť dok. telesne i duševne zničiť, zbedačiť: choroba ho z-la

zúročiť dok.

1. zvýšiť o úroky, zúrokovať: z. vklad, pôžičku

2. uplatniť vo svoj prospech, využiť: z. (svoje) vedomosti, skúsenosti;

zúžiť -i dok.

1. urobiť užším, úzkym: z. chodník, nohavice, sukňu

2. zmenšiť v rozsahu, počte: z. problematiku výskumu, z. výber;

zväčšiť dok. urobiť väčším, op. zmenšiť: z. rozmery, rozlohu, snímku, z. majetok, schopnosti, z. žiaľ, rýchlosť, z. mikroskopom;

zvážiť -i dok.

1. odvážiť (význ. 1): z. tovar, náklad

2. porovnávaním zhodnotiť, uvážiť, posúdiť: z. (svoje) možnosti, situáciu, (všetky) okolnosti, z. pomer síl

3. hmotnosťou, silou spôsobiť nachýlenie smerom dolu, nahnúť, nakloniť: posunutý náklad z-l bok lode;

zveličiť dok. neprimerane zväčšiť význam, vážnosť niečoho, prehnať, preexponovať: z. zásluhy, správu;
rád všetko z-í;

zvláčiť -i dok.

1. vláčením, nosením dopraviť zhora nadol: z. seno z horských lúk

2. vláčením zhromaždiť: z. drevo na kopu;

zvlažiť dok. vodou al. inou tekutinou osviežiť, ovlažiť, občerstviť: z. ústa vodou, z. (si) čelo, pery, z. sa v potoku;
expr. z. (si) hrdlo vypiť (si);

zvlčiť -č/-i! dok. expr. urobiť divým, zverským, hrubým: z. vzťahy medzi ľuďmi

// zvlčiť sa zdivieť (sa): vo vojne sa ľudia z-ia

zvlhčiť -hč/-i! dok. urobiť vlhkým, navlhčiť: z. si vlasy;
vzduch z-ený dažďom;

zvýšiť¹ -i dok.

1. urobiť (priestorovo) vyšším, op. znížiť: z. ohradu, hrádzu

2. zväčšiť, vystupňovať, zintenzívniť, op. znížiť: z. pozornosť, výrobu, plat, rýchlosť

3. zlepšiť, op. znížiť: z. životnú úroveň, z. náladu

4. urobiť vyšším, dôraznejším, op. znížiť: z. hlas, tón;

zvýšiť², zvýšiť sa² -i dok. ostať nazvyš, zostať: z nákupu (sa) mu z-lo 5 korún;
neos. z obeda (sa) im z-lo;
ak (sa) ti z-i, daj aj druhému;

zžiť sa -je -jú dok. dlhším spolužitím sa prispôsobiť, zrásť: z. sa s prostredím, s pracovným kolektívom;