Význam slova "ãƒæ ã â uka" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

fňukať nedok. expr. prerývane plakať, vzlykať, fikať: dieťa f-á;

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

náuka -y -uk ž.

1. vedný odbor, vedná disciplína: n. o slovnej zásobe lexikológia;
hudobná n.

2. súhrn názorov, učenie; teória: scholastická n.;

okľuka -y -ľúk ž.

1. nepriama cesta, zachádzka: vrátiť sa domov o-ou

2. nepriamy spôsob: o-ou povedať, vyriešiť niečo bez o-k

oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;

rozfňukať sa dok. expr. začať fňukať: dievčatko sa r-lo

šťukať nedok.

1. pri nárazoch tvrdého predmetu vydávať krátke tupé zvuky, cvakať: nožnice š-jú, zámka š-á

2. spôsobovať takéto zvuky: š. kľučkou, záverom pušky;

ťukať nedok. expr.

1. vydávať jemné zvuky, klepkať: ť-nie prístroja

2. spôsobovať takéto zvuky, klepkať: ť. na oblok;
ť. na stroji;

vyťukať dok. expr. vyklep(k)ať, vyklop(k)ať: v. rytmus piesne;

zafňukať dok. expr. zavzlykať, zafikať: z. v spánku

zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou

zaťukať dok. zaklepkať, zaklopkať: v hore z-l ďateľ