Význam slova "ãƒâ av" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

avízo -a avíz s. oznámenie, správa: dostať, poslať a.

□ d(áv)ať a. avizovať: dať a. o svojom príchode

avšak spoj. priraď. kniž. ale, no: širší, a. výstižný termín;
usmieva sa, a. nesmelo

blyšťavý príd. blyštiaci sa, ligotavý, blýskavý: b-á rosa, b-é zrkadlo

boľavý príd. spôsobujúci teles. bolesť, bolestivý: b-á rana, mať b-é údy;
b-é miesto i pren. vec, kt. trápi;
b. problém pálčivý, nepríjemný;

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

chorľavý príd. kt. má slabé zdravie, chudorľavý, neduživý: ch-é dieťa, ch-é telo;
ch. strom;
je ch. od narodenia;

chrapľavý príd. (o zvuku) znejúci nejasne, s pazvukmi, drsný, chripľavý, zachrípnutý: ch. hlas, smiech, ch-é dýchanie;

chrchlavý, chrchľavý príd.

1. chrapľavý, chripľavý: ch. hlas

2. kt. chrchle, vykašlávajúci, odkašlávajúci: ch. človek;

chripľavý príd. zachrípnutý, chrapľavý: ch. hlas, zvuk;

chudorľavý príd. expr. neduživý, slabý; chorľavý: ch-é dieťa, ch-á tvár;

chytľavý príd.

1. ľahko zápalný, horľavý: záclony sú ch-é, linoleum je ch-é

2. ľahko sa šíriaci, nákazlivý: ch-á choroba, smiech je ch.;

cintľavý príd. expr. slabý, krehký, dengľavý: c-é dieťa;
c-á, bledá dievčina

dengľavý príd. expr. slabý, neduživý, chudorľavý: tenké, d-é dievčatko;
d-é ruky;

drapľavý príd.

1. kt. má drsný povrch, op. hladký: d-á doska, látka

2. chrapľavý: d. hlas;

grambľavý príd. expr.

1. skrehnutý, stŕpnutý, zmeravený: ruky g-é od zimy

2. nešikovný, ťarbavý: g. človek;

horľavý príd. ľahko zápalný: h-é látky;
benzín je h.;

hrčavý príd. hrčovitý: h-á doska, h. strom;

huhňavý príd. expr. fufnavý: h. hlas;

jačavý príd. (o zvuku) nepríjemne vysoký, prenikavý;

kašlavý, kašľavý príd. podobný kašľu: k. zvuk;

kľavý príd.

1. neohybný (od choroby, chladu), meravý: k-é ruky

2. expr. neobratný, nešikovný: do roboty je k.;

krikľavý príd.

1. podobný kriku, prenikavý: k. hlas

2. do očí bijúci, nápadný: k-é farby;
k-é rozpory;

ľavák -a mn. -ci m. kto uprednostňuje ľavú ruku al. nohu, op. pravák;

ľavý príd.

1. nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce, op. pravý: ľ. bok, ľ-á strana, ruka, noha;
ľ. breh Váhu;
ľ-á (- pravá)! povel na zjednotenie kroku;
šport. ľ-é krídlo

2. radikálne orientovaný (v politike, kultúre); politicky orientovaný na strany socialistického a komunistického typu, op. pravý: ľ-é krídlo politickej strany

● robiť, odbaviť niečo ľ-ou rukou a) nedbanlivo, povrchne b) hravo, bez námahy;
mať obidve ruky ľ-é byť nešikovný;
byť na niečo ľ. byť nešikovný;
vstať (z postele) ľ-ou nohou mať od rána zlú náladu

mazľavý príd. kt. sa rozmazáva, lepkavý: m-é mydlo, m-á hlina, pôda;
m. chlieb;

meňavý príd. kt. mení farby, menistý: m. hodváb;

okúňavý príd. kt. sa okúňa, ostýchavý, hanblivý: o. chlapec;

otáčavý príd.

1. kt. prebieha v kruhu: o. pohyb

2. zariadený na otáčanie, otočný, otáčací: o-é koleso, kreslo, o-é javisko

pichľavý príd.

1. majúci pichliače, ostne, tŕne, ostnatý: p. drôt, p. kaktus, p-é strnisko;

2. pichajúci, prudký, ostrý, bodavý: p-á bolesť, p. vietor, p-é svetlo;

piskľavý príd.

1. i pískavý prenikavý, ostrý, hvízdavý: p. hlas, zvuk

2. vydávajúci vys. prenikavý zvuk, pištiaci: p-é vtáča;

poúčavý príd. kt. poúča: p. tón reči;

ryšavý príd. majúci farbu hrdze, hrdzavý: r-é vlasy, r. pes;

sipľavý príd. sipivý: s. zvuk;

škrabľavý príd.

1. kt. má drsný povrch, drapľavý, škrabavý, op. hladký: š-á bielizeň, š-é ruky

2. expr. (o hlase) zachrípnutý, chrapľavý, drsný: š. smiech

3. spôsobujúci (v hrdle) nepríjemný bolestivý pocit, škrabavý: š-á chuť, š. liek;

škrekľavý príd.

1. prenikavo znejúci, škriekavý, jačavý: š. hlas, zvuk

2. vydávajúci prenikavé zvuky, škriekavý: š-é vtáky, vrany;

škripľavý príd. škrípavý;

škuľavý príd. krivo, krížom hľadiaci, škúliaci: š. človek, š-é oko;

smradľavý príd. prenikavo zapáchajúci: s. potok, s-é vajce, mäso;

šmykľavý príd.

1. na ktorom sa dá šmýkať, klzký: š. ľad, sneh, š-á cesta

2. expr. dvojzmyselný (význ. 2), vulgárny, hrubý: š-é slová, žarty;

sopľavý príd.

1. trocha hrub. znečistený nosovým hlienom: s. nos, s-á vreckovka, byť ustavične s.

2. pejor. mladý (význ. 1), neskúsený: sopliak s., správať sa ako s. chlapec;

štipľavý príd.

1. kt. spôsobuje ostrý, pálčivý pocit: š. dym, mráz;
š-á paprika tuhá;
š-á chuť

2. posmešný, posmievačný, uštipačný, ironický: š-á poznámka;

stredoľavý príd. politol. stredoľavicový: s-á strana

šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

svišťavý, svištivý príd. svištiaci, hvízdavý: s. vietor, zvuk;

svrbľavý príd. kt. svrbí, svrbiaci: s-á vyrážka;

ťaví príd.: ť-ia srsť

trasľavý príd. trasúci sa; neistý: t-é ruky, t. hlas, t-é písmo;

veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán

veľavýznamne prísl.: v. sa usmievať

veľavýznamný príd.

1. veľmi významný, mnohovýznamný: v-á udalosť

2. mnohoznačný: v. pohľad;

voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch;
v-é látky, korenie aromatické

zadúšavý príd. spôsobujúci zadúšanie sa: z-á vôňa, z. plač;

zaliečavý príd. kt. sa zalieča, lichotivý, líškavý: z. hlas, z-á reč;

zrážavý príd. kt. má schopnosť zrážať sa: z. roztok;