Pravopis slova "duš" v Slovníku pravidiel slovenského pravopisu

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • duša ‑e ‑í ž.; duševný; dušev­ne prísl.; dušička ‑y ‑čiek ž.
    Dušan ‑a mn. ‑ovia m.
    Dušanbe neskl. s. (hl. mesto); Dušanbečan ‑a mn. ‑ia m.; Dušanbečanka ‑y ‑niek ž.; dušanbeský
    dusený; dusene, duseno prísl.
    dusičitý
    dusičnan ‑u m.; dusičnanový
    dusičný
    dusievať ‑a ‑ajú nedok.; dusievať sa
    dusík ‑a m.; dusíkový
    dusikáreň ‑rne ‑í ž.
    dusíkatý
    dušinka ‑y ‑niek ž.
    dusiť ‑í ‑ia nedok.; dusiť sa
    dušiť sa ‑í ‑ia nedok.
    dusivý; dusivo prísl.; dusivosť ‑i ž.
    dúška ‑y ‑šok ž.; materina dúška
    dúškom prísl.
    dusný; dusno vetná prísl. i ‑a s.
    dúšok ‑ška, dúštek ‑a m.
    dušovať sa ‑uje ‑ujú nedok.
    duál ‑u L ‑i mn. ‑y m.; duálový
    duálny; duálne prísl.; duálnosť ‑i ž.
    dučať ‑í ‑ia nedok.
    duť ‑je ‑jú nedok.; duť sa
    dužieť, dužnieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.
    dužina ‑y ‑žín, dužnina ‑y ‑nín ž.
    dužinatý, dužnatý; dužinatosť, dužnatosť ‑i ž.
    dužnatieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.
    každučký, každučičký zám.
    odušu, o dušu prísl.
    zádušný

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV