Synonymá slova "žrať" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 657 výsledkov (6 strán)
-
hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie
hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu
3. p. škrabať 4 4. p. trápiť
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete
2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením
požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyz • zožierať: húsenice zožierajú lístie • rozožierať • rozkladať • rozleptávať • ničiť • hubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivo • pohlcovať • míňať • spotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu
škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách
2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou
3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie
4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie
5. p. čarbať 6. p. brať 1
štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)
2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)
3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
žrať 1. p. jesť 1 2. p. požierať 3. p. štípať 1, hrýzť 2 4. p. hnevať 5. p. trápiť
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa
vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)
žrať sa p. vadiť sa, hádať sa
spočítať počítaním zistiť súčet • sčítať • zrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetky • porátať (obyč. postupne): porátať prítomných • posčitovať • pozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolom • odpočítať • odčítať • odrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovať • prepočítať • prerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniaze • účt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovať • zosumírovať (určiť sumu): zosumovať položky • zúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali
zrátať p. spočítať
zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovať • zrátať • spočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatíme • vyrovnať sa • vyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?
2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcami • vyrovnať sa • vyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťou • skoncovať • skončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcami • zanechať • opustiť: zanechať, opustiť hnevy
zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániť • hovor.: ratovať • zaratovať • zratovať • oratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhorším • kniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasí • uchrániť • ochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmi • pomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachráni • vyslobodiť • hovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia
zratovať p. zachrániť, pomôcť 1
absolutizmus forma vlády, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc • samovláda: zvrhnúť absolutizmus, samovládu • despotizmus (neobmedzené násilné vládnutie) • krutovláda • hrôzovláda • tyrania • tyranstvo • tyranizmus • diktatúra (neobmedzená moc jednotlivca al. skupiny) • kniž. samoderžavie (absolútna vláda v cárskom Rusku)
diktatúra p. absolutizmus
advokácia advokátske povolanie • advokátstvo • zastaráv. advokatúra • hovor. expr. fiškálstvo • zastar. pravotárstvo
advokátstvo, advokatúra p. advokácia
aféra p. príhoda
príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!
agentúra p. zastupiteľstvo
zastupiteľstvo zastupiteľský úrad • zastúpenie: mať obchodné zastupiteľstvo, zastúpenie v inom štáte • reprezentácia: zriadiť svoju reprezentáciu v cudzine • agentúra: hospodárska agentúra • vyslanectvo (zastupiteľstvo vedené vyslancom) • veľvyslanectvo (zastupiteľstvo vedené veľvyslancom) • konzulát (zastupiteľstvo vedené konzulom) • hovor. ambasáda
agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)
verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencov • najímať: najímanie dobrovoľníkov
2. naliehavo získavať agitáciou • nahovárať • navádzať • lákať • vábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavby • hovor. expr. lanáriť • slang. náborovať
vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegov • účinkovať • mať účinok • pôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človeka • nahovárať • navádzať • nabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
agrikultúra p. poľnohospodárstvo
poľnohospodárstvo odvetvie hospodárstva zahŕňajúce obrábanie pôdy, pestovanie rastlín a chov zvierat • roľníctvo: zaoberať sa poľnohospodárstvom, roľníctvom • kniž. agrikultúra
aktivizovať uvádzať do (väčšej) činnosti • mobilizovať • podnecovať • povzbudzovať: aktivizoval, podnecoval mládež, aby športovala • zried. aktivovať: aktivovanie trhu • stimulovať (dávať k činnosti prvý podnet): stimulovať, aktivizovať tvorivosť ľudí • burcovať (s veľkou intenzitou) • motivovať (dávať popud na niečo): úspech ich motivoval na vyššie výkony • kniž. provokovať: provokovať záujem o podnikanie • pobádať • expr.: badúriť • badurkať • podúrať: zvedavosť badúrila, badurkala mysle; podúrať do roboty
vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojná • nabádať • pobádať • povzbudzovať • ponúkať • podnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do reči • mať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátil • expr. burcovať: burcovať na odpor • aktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojne • expr.: badúriť • badurkať • duriť • podúrať
2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiť • provokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokuje • podnecovať • povzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu
apretúra p. úprava 2
úprava 1. prispôsobenie istým požiadavkám, istému cieľu: úprava kancelárií na byty • adaptácia: adaptácia budovy • aranžmán: aranžmán piesne, hudobnej skladby
2. uvedenie do žiadaného stavu, zlepšenie z vonkajšej i vnútornej stránky: úprava cesty, trate, úprava platov, úprava látky • regulácia: regulácia potoka • reforma (zásadnejšia úprava): reforma pravopisu • apretúra • apretácia (konečná úprava): apretúra, apretácia rukopisu, textu • novelizácia (úprava právnou normou): novelizácia zákona • štylizácia (úprava na iný štýl): štylizácia piesne • kniž. modifikácia: vývinové modifikácie • kniž. adjustácia (vystrojenie všetkým potrebným): adjustácia tovaru, výrobkov
3. p. vzhľad 4. p. smernica
architektúra p. staviteľstvo
staviteľstvo technický odbor zaoberajúci sa stavaním: študovať staviteľstvo na vysokej škole • architektúra (stavebné umenie): ľudová architektúra • hovor. stavárčina • subšt. stavarina
armatúra 1. p. výstroj 1 2. p. výstuž
výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadla • výzbroj: požiarnická výzbroj • výbava: kompletná výbava na stanovanie • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)
2. p. výbava 1
výstuž materiály a konštrukcia vystužujúca niečo: banská výstuž • stav. armatúra: armatúra betónu • stuženie: pozdĺžne stuženie lešenia • zried. výstuha
výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbroje • kniž. zbroj: vojaci v plnej zbroji • zastar. vyzbrojenie (Jégé)
2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbroj • výstroj: poľovnícky výstroj • výbava: športová výbava • vybavenie: moderné vybavenie bicykla • armatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubia • kniž. vystrojenie (Hviezdoslav)
atmosféra 1. p. vzduch 2. p. situácia 1, prostredie 1, nálada 3, duch 6
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma • ovzdušie: kamarátske ovzdušie • pomery: politické pomery • okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti • situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať • atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra • pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie • okolie: vplývať na svoje okolie • kniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieu • zried. okružie (Rázus) • odb. médium: kvapalné médium
2. p. okolie 1
situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti
2. p. poloha
vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch • povetrie: nadýchať sa zdravého povetria • atmosféra • ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie • hovor. expr. luft: čerstvý luft • odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
kára 1. p. vozík 2. p. automobil
vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík • kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru • taliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači • fúrik • táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach • kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík • rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)
avantúra p. dobrodružstvo
dobrodružstvo zaujímavá, vzrušujúca príhoda skrývajúca nebezpečenstvo; neobyčajný, často neuvážený čin: dobrodružstvá lovcov divých zvierat • zastar. avantúra: ľúbostná avantúra • romantika: zbojnícka romantika
babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu
2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa
3. p. zaoberať sa
čičrať sa p. babrať sa 1
bajadéra p. tanečnica 1
tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje • baletka (tanečnica v balete) • balerína (sólová baletka) • primabalerína (prvá tanečnica v balete) • bajadéra (orientálna tanečnica) • gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch)
2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom • hovor. špička
bárať p. rúcať
rúcať meniť na zrúcaniny • búrať • boriť • zried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulice • demolovať • váľať: demolovať, váľať domy • ničiť • pustošiť • ruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinu • expr.: runcovať • runtovať • runtľovať • kniž. rumiť
bárať sa p. boriť sa 2
boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sa • rúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajú • váľať sa • prevaľovať sa • prekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľuje • zosúvať sa: breh sa zosúva • prepadávať sa • prepadúvať sa • prepadať sa • prebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebára • kniž. rumiť sa: dom sa rumí
2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sa • húpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehu • zried. bárať sa • zapadať • prebárať sa • prepadať sa • prepadávať sa • prepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blata • nár. hriaznuť (boriť sa do snehu)
3. p. bojovať 2
bariéra p. ohrada 1, zábradlie
ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenie • plot • oplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenie • lesa • lesica • lesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesina • bariéra: preliezť bariéru • zábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiska • balustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtok • oplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)
2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradenia • košiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara
prekážka vec, ktorá stojí v ceste; okolnosť, ktorá je na ťarchu: beh cez prekážky, naraziť na prekážku; stretnúť sa s prekážkami • bariéra: na rieke sa tvoria ľadové bariéry; bariéra predsudkov • zábrana: koľajová zábrana; spoločenské zábrany • úskalie: prekonávať úskalie; vyhýbať sa úskaliu života • zátarasa: protitankové zátarasy • barikáda (obranný val pri pouličných bojoch): stavať barikády • hrádza: pretrhnúť hrádze zdržanlivosti • obštrukcia (zámerná prekážka, hatenie niečoho): robiť obštrukcie v parlamente • hovor. háčik (skrytá prekážka): má to jeden háčik • zastar. zápreka (Dobšinský) • odb. inhibícia: inhibícia klíčenia
zábradlie zabezpečovacie zariadenie zabraňujúce pádu z výšky al. oddeľujúce nejaký priestor: drevené, kovové zábradlie, oprieť sa o zábradlie • bariéra: preliezť bariéru • balustráda (stĺpikovité zábradlie) • ohrada (ohraničenie istého priestoru plotom, múrom a pod.): železná ohrada
besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovať • zhovárať sa • konverzovať • hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme • expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete? • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať
p. aj diskutovať
diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať
rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod. • zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate? • dovrávať sa • konverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku • viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci • hovor.: vyprávať sa • diškurovať • diškurovať sa • zastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovali • expr. baviť sa: bavili sa o deťoch • besedovať • debatovať • diskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúre • rokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte
zhovárať sa p. rozprávať sa, besedovať
bibliografia súpis bibliografických údajov • literatúra: k štúdii chýba bibliografia, literatúra • zastar. zried. knihopis
literatúra 1. súhrn slovesných prác • slovesnosť: literatúra, slovesnosť stredoveku • kniž.: písomníctvo • spisba: vedecká spisba
2. p. bibliografia
bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava • expr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští • lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo • páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu • det. bibieť: bibí ma to
2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak • súžiť • sužovať • umárať • krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú • páliť • mrzieť: páli, mrzí ho neúspech
p. aj trápiť
umárať p. trápiť, moriť1
bordúra p. obruba 1
obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri
2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme
búrať sa p. boriť sa 1
prebárať sa p. boriť sa 1, 2
zabárať sa p. boriť sa 2
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho • bravúrnosť • brilantnosť • majstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miesto • umenie • zručnosť • obratnosť (najmä manuálna) • hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľné • virtuozita • virtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby
2. p. odvaha
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umenia • hovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštu • zastar. umelectvo (Hviezdoslav) • kniž. zastar. umenstvo (Kukučín)
2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umenie • zručnosť: remeselnícka zručnosť • obratnosť: obratnosť futbalového brankára • majstrovstvo: rečnícke majstrovstvo • bravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúra • hovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť
brožúra p. kniha 1
kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižka • publikácia: náboženské publikácie • brožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematiky • cvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíri • pren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládeže • hovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)
2. p. zväzok 2
brúsiť 1. robiť ostrým • ostriť • naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice • kovať • kuť: kovať, kuť kosu • hovor. zastaráv. šlajfovať
2. hladením opracúvať • obrusovať • vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty • pilovať (pilníkom): pilovať hrany • rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku • pejor.: midlikovať • pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)
3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1
rašpľovať p. brúsiť 2
búračka p. zrážka 1
búrať p. rúcať
bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvor • stvorenie • existencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencie • expr.: stvor • stvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvora • obyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry
2. p. človek 1
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
kreatúra p. bytosť 1, človek 1
cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestu • púť: dlhá púť nehostinnou krajinou • túra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túru • turné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné
2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskej • hovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostráda • diaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)
3. p. metóda
túra p. cesta 1
cezúra odb. prestávka vo verši spôsobená nezhodou hraníc slova a stopy • odb. prerývka: verš bez cezúry, prerývky
prestávka krátke prerušenie v činnosti • pauza: päťminútová prestávka, pauza; urobiť v reči prestávku, pauzu • polčas (prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času): ísť si cez polčas zajesť • odmlka • kniž. zámlka (prestávka v reči) • metr.: prerývka • cezúra (prestávka uprostred verša deliaca verš na dva polverše)
cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)
2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky
račkovať p. cúvať 1
čarbať neúhľadne, nečitateľne, nedbanlivo písať al. kresliť • expr.: čmárať • čmarigať • expr. zried. čarbikať • hovor. expr.: škriabať • škrabať: deti čarbali, čmárali po lavici; žiak čarbe, škr(i)abe ako kocúr • čiarať • čiarkať (o písaní): čarbe, čiara, čiarka do písanky nezrozumiteľné vety • hovor. expr. machliť (rozmazano písať, zle maľovať): žiak čosi machlí
písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu • expr.: škrabať • škriabať • čmárať • čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list • expr.: čiarať • čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa • expr.: machliť • machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier • expr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú • fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla
2. umelecky tvoriť • skladať • komponovať: písať, skladať báseň, operu
čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase • doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba • obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie • etapa: etapa života • fáza • štádium: fáza, štádium, čas dozrievania • éra: kresťanská éra • epocha: nová historická epocha • vek (obdobie niečím typické): atómový vek • kapitola: kapitola dejín života • lehota (určený čas): čakacia lehota • termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín • hodina: hodina odchodu • zastar. zrok: blíži sa zrok voľby
2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias • pomery: pominuli ťažké pomery • okolnosti: mimoriadne okolnosti • situácia: životná situácia • rok: študentské roky • deň: vojnové dni
3. p. počasie
epocha 1. ohraničený dlhší časový úsek: nová historická epocha • éra: predkresťanská éra • obdobie: volebné obdobie • etapa: vývinová etapa • doba: v našej dobe prevláda technika
2. p. časť
éra 1. p. epocha 1, čas 1 2. p. letopočet
letopočet sústava počítania rokov od istého časového rozhrania • éra: na začiatku kresťanského letopočtu, kresťanskej éry • zastar. časomiera
obdobie vymedzený časový úsek, ktorý sa obyč. pravidelne opakuje • fáza • štádium • perióda: rastlina je vo vegetačnom období, štádiu; nasledovala fáza hospodárskeho rozkvetu; dlhé obdobie, dlhá perióda sucha • etapa: vývinová etapa • doba • epocha • éra (dlhé obdobie): bronzová doba, kresťanská epocha, éra • kniž. údobie (Zúbek) • sezóna (obdobie viažuce sa na časti roka): turistická sezóna, sezóna žatvy • vek (obdobie niečím typické): vek počítačov • kapitola (kratšie obdobie): bola to ťažká kapitola v mojom živote
čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)
2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia
3. p. hranica 1
kontúra p. čiara 1, obrys 1
obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy • kontúra • línia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzore • čiara: v diaľke sa črtá čiara pohoria • silueta • profil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy
2. p. náčrt 1
čmára p. čiara 1
čmárať, čmarigať p. čarbať