Synonymá slova "ždi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

zďaleka z veľkej vzdialenosti (op. zblízka) • odďaleka • z diaľky: už zďaleka, odďaleka bolo počuť krik; dom bolo vidieť z diaľky • poet. zdiali (Hviezdoslav) • zastar.: pozďaleka • pozďaleky (Dobšinský, Štúr)

zdiali p. zďaleka

stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo

zdiať sa p. stať sa

úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokov • expr.: dráč • zderca • zdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetko • expr.: vydriduch • vydrigroš (Figuli) • hovor. pejor. keťas

zdierač p. úžerník

úžera požičiavanie peňazí na vysoké úroky • úžerníctvo: žije z úžery, z úžerníctva • expr.: zderstvo • zdieračstvo (oberanie niekoho o peniaze): zbohatol zo zderstva, zdieračstva • expr. vydridušstvo

zdieračstvo p. úžera

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch

drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodierať • opotrebúvať • ničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu

2. zbavovať zvieratá kože • odierať • zdierať • sťahovať: dral, sťahoval králika

3. p. biť 2 4. p. drancovať

kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili

lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete

vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)

zdierať p. vykorisťovať

štipkať 1. po štipke z niečoho odlamovať, odtrhávať • štibrať • expr. ždipkať: štipká, ždipká z chleba mäkkú striedku; poriadne neje, z koláča iba štibre • odštipovať • odštipkávať • odštibrávať • uštipovať: z papiera odštipuje, odštipkáva okraje; odštibráva, uštipuje z jedla • obštipkávať (dookola al. zvrchu): obštipkáva strapce na obruse

2. p. podpichávať

ždipkať p. štipkať 1

zdiskreditovať p. zneuctiť 1

zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strmina • planý • nekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastliny • nešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlý • nepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruže • nedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachý • neskrotený • nár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statok • nedotknutý • necivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajina • pren. expr. panenský: panenská príroda

2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká sila • živelný • neskrotný • bujný • neovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudy • nespútaný • expr.: besný • rozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človek • zdivený • zdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvanca • expr.: rozdivený • rozdivočený: je rozdivený ako býk • prudký • zúrivý • kniž. ľúty • expr.: šialený • diabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempo • expr. zurvalský • nár. durný: durný cval

3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1

splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašený • pojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepky • poplašený • obyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašená • divý • divoký • zdivený • zdivočený • zdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkom • vystrašený • vyľakaný • vyplašený • expr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubov • naľakaný • nastrašený • expr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasom • hovor. expr.: zmyšený • zmítorený • nár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)

zdivený p. divý 2, zúrivý 1, splašený

zúrivý 1. ktorý zúri; svedčiaci o veľkej zlosti • rozzúrený • zúriaci: zúrivý, rozzúrený lev; zúriaci človek; rozzúrený pohľad • šialený • nepríčetný • expr. besný (s poruchou ovládania): kričal ako šialený, besný • divý • zdivený: divý, zdivený výraz tváre • expr.: • zbesnený • rozbesnený • rozdivený • rozdivočený • zdivočený • kniž. zastaráv. zbesilý: zdivočená zberba • kniž.: rozľútený • ľúty

2. p. silný 2 3. p. vášnivý 1

splašiť sa stať sa od ľaku zdiveným (o zvieratách) • zjašiť sa • pojašiť sa • poplašiť sa: kone sa zľakli a splašili, poplašili, zjašili; ovce sa pri zvuku lietadla splašili, pojašili • zduriť sa: žrebce sa zdurili • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa: kone cválajú, ako keby boli zdiveli, zdivočeli • nár. expr. rozbadzgať sa (Švantner) • hovor. expr.: zmyšiť sa • zmítoriť sa: celý sa zmyšil, zmítoril od strachu

zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť • zošalieť (sa) • zísť z rozumu • pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume • stratiť rozum • prísť o rozum • pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum? • pomiasť sa • pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa • expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel • expr.: poblázniť sa • zjašiť sa • spochabiť sa • zbesnieť sa • zjančiť sa • zmyšiť sa • pošinúť sa • zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa • zošalieť (sa) • pojašiť sa • zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania • expr.: spochabiť sa • spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat • hovor. expr.: buchnúť sa • tresnúť sa • rachnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený

zdivieť stať sa divým, zúrivým, nepríčetným, neskrotným • zdivočieť • zdivočiť sa: od alkoholu načisto zdivel, zdivočil sa; pes zdivel • expr. zvlčiť sa (stať sa zverským, dravým): morálka sa zvlčila • zbesnieť (sa): kôň sa zbesnel

p. aj zblázniť sa

zhrubnúť 1. stať sa hrubým, drsným, drapľavým • zhrubieť • zdrsnieť • zdrapľavieť: kôra stromu zhrubla, zdrsnela; ruky jej od ťažkej roboty zdrsneli, zdrapľaveli (op. zjemneli) • zried. zdrsnatieť

2. stať sa hrubým, bezohľadným, surovým (v správaní), bezcitným (vo vzťahu k ľuďom a pod.; op. zjemnieť) • zdrsnieť: v poslednom čase jeho vzťah k rodine zhrubol, zdrsnel • zosurovieť • zdivieť: od alkoholu celý zosurovel, zdivel • zbezcitnieť • zbrutálnieť: na vojne chlapec zbezcitnel, zbrutálnel • zvulgárnieť (stať sa hrubým, vulgárnym)

3. p. stučnieť

splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať al. konať, obyč. od ľaku al. strachu • bezhlavo • zmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnosti • zdivočene: kone zdivočene behali po dvore • strečkom • strečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa

porov. aj splašený

2. porov. naľakaný

zdivočene p. splašene 1

zdivočený p. divý 2, zúrivý 1, splašený

zdivočieť, zdivočiť sa p. zdivieť, zblázniť sa 1

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby

blúdiť 1. meniť smer (pohľadu, myšlienok a pod.) • behať • pobiehať • kniž. zastar. tekať: oči mu blúdili, behali; myseľ blúdi, behá; spomienky blúdili, pobiehali • tápať (byť v neistote): blúdiť, tápať v pochybnostiach

2. p. túlať sa 1 3. p. mýliť sa

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítaní • robiť omyly • byť na omyle • dopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omyle • pliesť sa • expr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiach • blúdiť • expr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnal • fraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarát • subšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách

tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tme • expr. šmátrať sa: šmátra sa potme

2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

besedovať neoficiálne, nenútene sa rozprávať (obyč. v širšom kruhu) • debatovať • zhovárať sa • konverzovať • hovor. diškurovať (sa): besedovali, debatovali, zhovárali sa, diškurovali (sa) o novom filme • expr. baviť sa (nezáväzne): O čom sa bavíte, besedujete? • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

p. aj diskutovať

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

diškurovať (sa) p. besedovať, diskutovať

dišputovať p. besedovať, diskutovať

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

brieždiť sa p. svitať

svitať neos. al. iba 3. os. postupne prichádzať, postupne nastávať (o dennom svetle; o začínajúcom sa dni) • brieždiť sa: vonku už svitá, brieždi sa • rozvidnievať sa • rozodnievať sa: na východe sa začalo rozvidnievať • jasniť sa • rozjasnievať sa (stávať sa jasným, jasnejším): už sa jasnilo, rozjasnievalo, keď sme vstali; obloha sa jasní • zried.: vidnieť sa • vidniť sa • dniť sa • zoriť sa

cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami

krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovať • okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom • zdobiť • ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania • prikrášľovať • prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi • parádiť • cifrovať • strojiť • expr.: fintiť • frndiť • frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou • kniž. ornamentalizovať

parádiť p. cifrovať 1, krášliť

cúdiť p. osievať, previevať 2

osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievať • presievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivo • cúdiť • viať • previevať • čistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, mak • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať (na vejačke)

previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovať • predúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánok • ovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánok • prevetrávať: prievan prevetrával izbu

2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viať • cúdiť: veje, previeva, cúdi mak • preosievať • presievať • osievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osieva • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať

diár zápisník s kalendárom na denné záznamy • denník: viesť si diár, denník • diárium • kniž. itinerár (cestovný denník)

p. aj zápisník

zápisník zväzok listov papiera na zapisovanie poznámok: poznačiť si adresu do zápisníka • záznamník • notes: zapísať niečo do notesa • blok: poznámkový blok • karisblok (zápisník s dierovanými listami upevnenými v kovovom chrbte): vybrať list z karisbloku • denník • diár • kniž. diárium (zápisník s kalendárom na denné záznamy): viesť si denník

diárium p. diár, zápisník

diétny p. ľahký 4

ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný

diskutér kto diskutuje • diskutujúci: zaujímavé príspevky diskutérov, diskutujúcich • debatér • besedník • zastar. dišputant

dišputant p. diskutér

diškrécia p. obslužné

obslužné dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu • prepitné: dávať vysoké obslužné, prepitné • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dostať za ochotu nejakú diškréciu • zastar. oročka: mať z niečoho oročku • subšt.: tringelt • bakšiš

odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiu • mzda • plat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný plat • funkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorár • provízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná provízia • obslužné • prepitné • subšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciu • služné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš

diškurz p. rozhovor

rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)

dišputa, dišputácia p. rozhovor

dištanc, dištancia p. odstup 1

dištancovať sa vedome sa nezúčastniť na istej činnosti, nemať spoluúčasť pri niečom • zachovať odstup: dištancovať sa, zachovať odstup od politiky • odtiahnuť sa • odpútať sa: odtiahol sa, odpútal sa od pochybnej spoločnosti

zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúť • zamietnuť • odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu • zapudiť • odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu • odsúdiť • dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho • expr. odhodiť: odhodiť predsudky • poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúť • odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia • expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili • zastar. zapovrhnúť • expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo • odstrčiť: odstrčili ma od seba • prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu

dištinkcia p. rozdiel

rozdiel súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dve al. viaceré osoby, javy, veci • diferencia: tepelné, klimatické rozdiely, diferencie; spoločenské rozdiely; matka nikdy nerobila rozdiel medzi deťmi • rozdielnosť • odlišnosť • odchylnosť: rozdielnosť, odlišnosť, odchylnosť v hodnotení situácie • kniž. dištinkcia: to je závažná dištinkcia • nezhoda (nedostatok zhody): záujmové nezhody • nesúlad (nedostatok súladu): nesúlad medzi ponukou a dopytom • nerovnosť: sociálna nerovnosť • pren. disharmónia: disharmónia v rodine • priepasť (veľký rozdiel): názorová priepasť

dištinktívny p. rozlišovací

rozlišovací schopný rozlišovať, určený na rozlišovanie • gram. diakritický: rozlišovacie, diakritické znamienka • kniž. dištinktívny: dištinktívne vlastnosti, schopnosti; dištinktívna platnosť hlásky

dištrikt p. obvod 2

obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕs • veľkosť: odmerať si veľkosť hlavy

2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsok • rajón: policajný obvod, okrsok, rajón • revír: lesný obvod, revír • zastar. dištrikt

3. p. okraj 1

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť

drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť • roztĺkať • rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce • trieštiť (na kusy): trieštiť ľad • rozmieľať • mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie • šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo • pučiť • rozpúčať • mliaždiť • dláviť • gniaviť • expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt • nár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

mliaždiť p. drviť 1, dláviť 1

tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať

domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať

dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)

podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)

pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil

rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájať • rozrezávať • rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na polovice • odrezávať • odkrajovať • ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaniny • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninu • hovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámu • expr.: pidlikať • pidlikovať • pihlikať • pižlikať • midlikovať • rezikať • rezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sa • zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do kože • vrezávať sa • vrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi oči • hovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdle • expr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2

vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojná • nabádať • pobádať • povzbudzovať • ponúkať • podnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do reči • mať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátil • expr. burcovať: burcovať na odpor • aktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojne • expr.: badúriť • badurkať • duriť • podúrať

2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiť • provokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokuje • podnecovať • povzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

domliaždiť p. rozmliaždiť

rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačov • zavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvo • pranierovať (verejne): pranierovanie administratívy • fraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na pranier • súdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdi • expr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných! • vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosť • expr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabosti • pren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerov • hovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadle • pejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať • odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach • súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný • mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec • pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval • rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama • rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy

súdiť 1. p. kritizovať 2. p. zmýšľať 1, myslieť 4 3. p. domnievať sa

zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) • mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci? • cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky • kniž.: súdiť • usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní • uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod • mať v úmysle • pomýšľať • zastar. obmýšľať • chystať sa • strojiť (sa) • hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť? • uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

3. p. vymýšľať

doobliekať sa pejor. nevkusne sa obliecť • expr.: dogabať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa: Tá sa ale doobliekala, dogabala, dorichtovala! • domódiť sa (s úsilím obliecť sa podľa módy): na promócie sa celá domódila

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos

kolovať pohybovať sa v okruhu, v kruhu • obiehať • cirkulovať: tlačivo koluje, obieha po všetkých redakciách; v tele koluje, cirkuluje krv • byť v obehu (o peniazoch): v obehu sú falošné bankovky • prúdiť (o krvi): prúdi v ňom slovenská krv

prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík

tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mesta • uberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťou • valiť sa • expr.: hrnúť sa • sypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kina • expr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestím • prúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

2. p. sťahovať sa² 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2

tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať

viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať

vytekať 1. tečením sa dostávať odniekiaľ von • tiecť • vymokať (v menšom množstve): zo stromu vyteká, vymoká živica; kdesi tu vyteká, tečie, vymoká olej • presakovať (prenikať cez niečo): cez stenu presakuje voda; z rany presakuje krv • prúdiť (vytekať, tiecť prúdom): z jazera prúdi voda do rieky

2. vychádzať zo zeme al. iného prírodného zdroja • prameniť • vyvierať: neďaleko vyteká, pramení, vyviera minerálna voda • kniž. prýštiť

grieždiť p. miešať 1

miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumom • mixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťa • vymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do torty • miesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cesto • trieť: trieť maslo s cukrom • tech. hniesť: remeselník hnetie hlinu • kuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepku • primiešavať • vmiešavať • zamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do malty • trepať • šľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukrom • nár. grieždiť: grieždili sneh so zemou • nár. expr. trbúľať

2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3

hrždiť p. húžvať

húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť • krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty • nár. krcmať (Kálal) • expr.: žvachľať • miagať • nár.: mäčkať • madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu • mraštiť • mŕštiť • vraštiť • nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár • mädliť • mrviť • žmoliť • expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku • šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier • expr. chalbať

hrždiť sa p. krčiť sa 1