Synonymá slova "žat" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 415 výsledkov (4 strán)

  • potiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú hranicu v priestore, po to miesto, až k tomu miestu • potadepotadiaľ: potiaľ, potade, potadiaľ sa dostali bez ťažkostídotade: dotade môžu prísťpotiaľtopotadetopotadiaľto (po toto miesto, až k tomuto miestu): ryhu musíš vykopať potiaľto, potadeto, potadiaľtodotadetodotiaľtodotadiaľto: dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto posadíme zemiaky

    2. odkazuje na koncovú hranicu v čase, do istého času • dotiaľdovtedy: potiaľ, dotiaľ, dovtedy robil na stavbe, kým mu neponúkli lepšie miestozatiaľ: zatiaľ sa mu darilo, kým mu pomáhali rodičia

    3. ukazuje al. odkazuje na istú mieru, do tej miery • dotiaľnatoľko: môžeš ho podporovať len potiaľ, dotiaľ, pokiaľ ti stačí peňaženka; usiloval sa iba natoľko, nakoľko bolo trebapotiaľto: potiaľ, potiaľto je vec v poriadku


    teraz 1. v tejto chvíli, v tomto čase, v súčasnosti; v tomto prípade (op. potom) • nateraz: teraz, nateraz si musíme pomôcť samimomentálnezastar. momentánne: momentálne sa mu daríhneďihneďokamžite: dohodu musia podpísať hneď, ihneď, okamžitedneshovor. dneska: dnes, dneska by sa už také niečo nemalo stávaťzatiaľ: teraz, zatiaľ som tu ešte ja pánomtentoraz: tentoraz sa pomýlilnár.: včuľ (F. Hečko)včulekyfraz. hneď a zaraz

    2. vyjadruje okamžité nastúpenie deja • : Keď zakričím, vybehneš! – Teraz! Už!

    3. p. práve 1


    zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľposiaľdoposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilodoterazdodnespodnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadkukniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav)nespis. prezatým

    2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľdovtedypotiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane

    3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitýmmedzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospaťza ten časzried. medzičím

    4. v tomto čase, do istého času • naterazteraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokojidočasnenačasprechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe


    ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

    2. p. ale 1


    stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

    p. aj stíšiť sa

    2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


    zatíchnuť p. zmĺknuť


    zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuťumĺknuťstíchnuťzatíchnuťutíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchliodmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčalaexpr.: onemieťznemieťzanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzyzried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín)fraz. expr.: zahryznúť si do jazykazahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať sporstratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti


    prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

    2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra


    zatieniť 1. urobiť niečomu tôňu, clonu • zacloniťzatôniť: zatieniť, zacloniť si oči pred silnou žiarou; zatônená strana domuzastrieťzakryť (tienidlom): výhľad mu zastrel, zakryl stromstemniťzatemniťzatmiť (urobiť temným, tmavým): roletami stemniť, zatemniť izbu; miestnosť treba zatmiťpoet. stieniťzried. zatmaviť (Gabaj): zlosť mu zatmavila tvár

    2. dosiahnuť oveľa väčší výkon v niečom v porovnaní s iným • zatôniťprevýšiťpredstihnúťprekonať: hereckým majstrovstvom zatienil, zatônil, prevýšil, predstihol, prekonal ostatnýchpredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúť: v skoku do výšky (pre)tromfol všetkýchzahanbiť: nedať sa zahanbiť inými


    cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňaťpricláňaťzatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si očizakrývaťzastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľadtieniťtôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia domhádzať/vrhať tieň


    zásek 1. výrez spôsobený seknutím: označiť stromy zásekmizárubzátinzátinok: urobiť sekerou zátin, zátinokzried. záštep (Jesenská)

    2. p. zátarasa 3. p. priekopa


    zátin, zátinok p. zásek 1


    sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťaťzatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do drevarúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polenástav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory

    2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kockyroztínať (väčším nástrojom): roztína kostiodsekávaťodsekúvaťodsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slováodtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa

    3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    zátišie tiché, obyč. odľahlé miesto: idylické horské zátišiezákutie: čarovné zákutie parkutíšina: lesné tíšinyzátoň (Horov)zátônie (Žáry)zried.: zátišina (Švantner)zátuľa (Ondrejov)zátulie (Skalka)


    závetrie miesto chránené pred vetrom: závetrie medzi skalamizried. záchyľa (Švantner)zákutiezátišie (tiché, obyč. odľahlé miesto): čarovné zákutie parku


    zátišina p. zátišie


    zatisnúť p. zatlačiť 1, 2


    zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť • zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garážezasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stenezaprieťzaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvnovtlačiťvtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopypozatláčaťpozatískať (postupne zatlačiť) • zahnaťzapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľaodraziťexpr. odprášiť

    p. aj zahnať

    2. vyvinúť tlak na niečo • stlačiťpotlačiťpotisnúťstisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahuoprieť sazaprieť saoboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverízatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku


    zátka predmet valčekovitého tvaru na uzavieranie otvorov fliaš al. nádob naplnených istým obsahom: zapchať zátkou fľašu vína; fľaštička so sklenou zátkouhovor. špunt: vytiahnuť zo suda špunthovor.: štopeľštupeľ: korkový štopeľ, štupeľčap (drevená zátka do suda): vyraziť čap


    vtkať, votkať tkaním vložiť niečo do tkaniva, do vlasov a pod. • zatkať: v(o)tkať do plátna obraz; vtkať, zatkať do vrkoča mašľupritkať (pridať niečo pri tkaní): do obrusu pritkala ľudový vzor


    zatkať p. vtkať


    zazátkovať zatvoriť zátkou • hovor.: zaštopľovaťzaštupľovaťzašpuntovať: fľašu zazátkoval, zaštupľoval, zašpuntoval, aby vôňa nevyprchalahovor. zatkať


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

    2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

    3. p. uloviť


    vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho • zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zemevbodnúťvpichnúťpichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do drevavotknúťkniž. vtasiťzried. vpárať: vtasil jej nôž do srdcavbiťvtĺcťzatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hlinypovrážaťpovtĺkaťpozarážať (postupne)

    2. prudko vsunúť • vstrčiťstrčiťzatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše

    3. p. vylepiť 2 4. p. vojsť 1 5. porov. vkladať 3


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    zaistiť 1. úradne vziať do vyšetrovacej väzby • zatknúť: zlodeja už zaistili, zatklizadržať (chytiť pre trestný čin): vraha zadržali na útekuzobraťvziať (násilím odviesť): zobrali, vzali ho priamo na uliciinternovať (obmedziť slobodu pohybu): internovať niekoho na nútený pobytsubšt. zbaliť: polícia ho zbalila

    porov. aj uväzniť

    2. p. zabezpečiť 1, 2


    zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziťzatĺcťvtĺcťzabiťvbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do drevazatknúťvotknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáruzaťaťzarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do klátavtlačiťvtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zemevpraviť (vôbec niečo niekam dostať)

    2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvodostať do pomykova: správa ho dostala do pomykovaprekvapiťudiviťzadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatieexpr.: hrknúťmyknúťhegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesťkniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťouexpr.: ohromiťohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detízmiasťpomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy

    3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1


    zatknúť p. zaistiť 1


    opierať sa 1. používať niečo ako oporu • podopierať sapodpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatuexpr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa!

    2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo • zapierať satlačiťzatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na pákuzried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot

    3. p. spoliehať sa


    potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k oblokuposunúťpošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličkupomknúťpomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čelapošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebepostrčiťposotiťzried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičkupopotískaťpopotláčaťpoposúvaťpopomkýnaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúťstlačiťpotlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbranizatlačiť: zatlačiť páčku

    3. p. zvaliť 3


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


    zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

    2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu


    nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do stenyvtĺcťnatĺcťzatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zemepovbíjaťponabíjaťpovtĺkaťpozatĺkaťnavtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov

    2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zadebniť uzavrieť doskami, latami • zalatovaťolatovaťolatkovať: nepoužívaný oblok zadebnili, zalatovali, olatovalizadoskovať (zakryť doskami) • obiť (pokryť pribíjaním): chatu obiť plechom, doskamislang. zašalovať (obložiť doskami) • zatĺcťzabiť (uzavrieť vbíjaním klincov do dosák): zatĺcť, zabiť vedľajší vchodzabarikádovať (zatarasiť barikádou): zabarikádovať obloky, dverezaplombovať (opatriť plombou): zaplombovať vagón


    zatĺcť tlčením niečo niekam vpraviť; vpravením niečoho uzatvoriť al. upevniť niečo • zabiť: zatĺcť, zabiť klin do dreva; zatĺcť, zabiť rakvuzahlobiť: zahlobiť klince do steny; zahlobiť obloky doskamizaklincovaťzakliniť (upevniť klincami, klinmi): zaklincovať, zakliniť hraduodb. zabaraniť (zatĺcť pomocou baranidla) • zadebniť (pevne zatĺcť doskami) • zapustiť (vložením pevne vsadiť): zapustiť stĺp do zemevtĺcťvbiťzaraziťvraziť (tlčením, nárazom vpraviť): vtĺcť, zaraziť, vraziť koly okolo pozemkuzried. zarúbiť (Tajovský)potĺcťpozatĺkaťpovtĺkaťpozabíjaťpovbíjaťpozarážaťpovrážať (postupne, viacero vecí al. na viacerých miestach)


    hlobiť 1. tlčením vrážať do niečoho • zatĺkaťvtĺkaťzabíjaťvbíjať: hlobiť, zatĺkať, vbíjať kôl do zeme, klin do steny

    2. zatĺkaním klincov spájať a tak zhotovovať • stĺkaťzbíjať: hlobí, stĺka, zbíja z dosák búdu


    tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkaťvtĺkaťvbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážaťvrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

    2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviťroztĺkaťrozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskaťtrepaťdrúzgať: v hneve všetko trieska

    3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    zatĺkať sa p. chodiť 1, túlať sa 1


    zatmaviť p. zatieniť 1


    zatmeliť vyplniť tmelom (a obyč. tým upevniť) • zagitovaťvygitovať: zatmeliť, zagitovať všetky obloky; vygitovať škáry, trhliny voskom


    zatmiť p. zatieniť 1


    zatemniť sa stať sa temným, tmavým • stemnieťstmavieť: obloha sa zrazu zatemnila, zrazu stemnela, stmavelazatmiť saotmavieť: miestnosť sa zatmila, otmavelazried.: otemnieťochmúrnieť: zrak mu od zlosti ochmúrniezatiahnuť sazamračiť sazaoblačiť sa (zatemniť sa mračnami): nebo sa zatiahlo, zamračilo, zaoblačilopotemnieť (sčasti): zore potemneli, líca jej potemneli tmavou červeňou


    zatmiť sa p. zatemniť sa


    zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúťzaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skalynár. zatnúťzarúbaťzarubnúťrubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromuhovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohyzaraziť: prudko zarazil rýľ do zemezarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôryzakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudziehopozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu

    2. silno, pevne dať k sebe • stisnúťzovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť pästezaseknúťzaklenúťzakleniťzakliesniťzaklesnúťzakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zubypozatínať (postupne): pozatínať päste

    3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť


    zatnúť p. zaťať 1


    stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdolstuhnúťzatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuholzatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdolzrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie

    2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sazatvrdnúťznecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebezaťať sazatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce

    3. p. spevnieť


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


    zaťať sa 1. stať sa tvrdohlavým, neústupným • zatvrdiť sazatvrdnúť: zaťal sa, zatvrdil sa a už nepovedal ani slovozatnúť sakniž. uvziať sahovor. expr.: zalomiť sazasekeriť sa: keď sa zalomí, zasekerí, niet s ňou rečifraz. postaviť si hlavu: postavil si hlavu a proti vôli všetkých to urobilstvrdnúť (stať sa tvrdým, citovo neprístupným): stvrdol voči nám

    2. p. zaseknúť sa 1, 2, zarezať sa


    zatnúť sa p. zaťať sa 1


    preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korúnnato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volaťfraz. na ten(to) cieľ

    2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a pretozatoa zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa báltedaa tedataka tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovorilnužnuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol


    zato p. preto 1, 2


    záliv výbežok mora, jazera do pevniny: v zálive leží prístavzátokazátočina (malý záliv): mŕtva zátoka, kúpať sa v zátočineboka: Kotorská bokafjord (hlboko do pevniny siahajúci morský záliv): nórske fjordygolf (široký morský záliv)


    zátočina p. záliv


    skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papierzvinúťzviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôtzakrútiťzatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočilazrolovaťzošúľať (do šúľka): zrolovať deku, novinyzvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývkuzmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzupokrútiťpostáčaťposkrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôtyušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť dekuposúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

    2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiťskrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľavapokrútiť: pokrútiť kľukouzvrtnúťotočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeruvykrútiťvytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driekvyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu


    zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papierazaobaliťobaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novínzakrútiť: zakrútil si desiatu do servítkyzbaliťhovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov!pobaliťhovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

    2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiťzavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do dekyokrútiťzatočiťzamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uterákaexpr.: zababušiťzababúliťzababoliťzahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinkyexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatkyexpr. zabundať: hlava zabundaná v ručníkupozabaľovaťpoobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)


    zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškouskrútnuťstočiťskrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľavazavrtieťzvrtnúťotočiťpotočiťpokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesomzakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom

    2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúťpoviťzaviťukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavuzabaliťexpr.: zababušiťzababúliťzabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uterákazamotaťexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcaťpozavíjaťpozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálomzried. zaokrútiť

    3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiťskrútiťstočiťzvinúťzavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrkyzmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlnyzrolovať (do šúľka) • postáčaťposkrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nitíexpr.: zašúľaťzošúľaťušúľať (cigaretu)


    zatočiť p. zakrútiť 1, 3


    zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviťskrútiťstočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť kobereczrolovať: spisy zroluje a odložízmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadzazvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavuzakrútiťzatočiťzavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závinapozvíjaťposkrúcaťpostáčaťposkladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbkazbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odnieslinavinúťnaviťnamotaťnakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka


    odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

    2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


    zatočiť sa p. odbočiť 1


    zátoka p. záliv


    toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí al. na kvantitu pozorovaného deja • toľkototak veľatak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebudetak veľmihovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíšzastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehutoľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala

    2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas • tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol?toľkotohovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára?zastaráv. zatoľko (Timrava)


    zatoľko p. toľko 1, 2


    zátoň p. zátišie


    zátônie p. zátišie


    zatôniť p. zatieniť 1, 2


    povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy • záplavapotopazátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavouhovor. veľká voda


    zátopa p. povodeň


    utopiť ponorením do vody usmrtiť; pren. expr. nechať niekoho prepadnúť pri skúške: tlačil chlapcovi hlavu do vody, chcel ho utopiťpotopiť (postupne): potopil všetky štence; učiteľ ho na skúške utopil, potopilzatopiť: chlapci zatopili mača


    zaliať naliať na niečo tekutinu (obyč. v množstve): zaliať šalát majonézoupoliaťobliať (po povrchu): poliať kvety; obliať stôl vínomzaplaviť (väčšiu plochu): voda zaplavila polia, pren.: zaliala, zaplavila ho radosť; slnko zalialo, zaplavilo krajinuzatopiť (celkom zaliať): povodeň zatopila domypodliať (pod niečo): podliať mäso vínom


    zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdyzaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhradyvytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicupodplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplaviliodb. inundovať: inundovaná oblasť

    2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavcizahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťouzaplniťobsadiť: deti zaplnili, obsadili domobliaťzaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť


    zatopiť 1. p. zaplaviť 1 2. p. utopiť


    potopiť sa 1. klesnúť na dno, ponorením do vody sa zničiť, znehodnotiť • zatopiť sautopiť sa: náklad lode sa potopil, utopil, zatopil

    2. dostať sa pod hladinu vody • ponoriť sapohrúžiť sa: potápač sa potopil, ponoril, pohrúžil zo desať ráz za sebouvnoriť savhrúžiť sa (pod hladinu tekutiny)


    utopiť sa ponorením do vody prísť o život • kniž. utonúť: zlyhalo mu srdce, utopil sa; loď utonulazried. zatopiť sa: deti, dávajte pozor, voda je hlboká, zatopíte sapotopiť sa (klesnúť na dno): čln sa potopil


    zatopiť sa p. potopiť sa 1, utopiť sa


    odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko al. bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky) • vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom miestezapadnutýzastrčenýzatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený krajstratenýzabudnutýexpr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinkapejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný)

    2. p. okrajový 1, vedľajší 3


    prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach) • kniž. zlorečenýpoet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty!zatratenýzavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté detiexpr.: naničhodnýčertovskýdiabolskýhromskýpotvorskýsprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robotaexpr. paskudný: paskuda paskudnáhovor. expr.: paromskýparomovský: parom(ov)ské peniazesubšt. sakramentský: sakramentský chlapíkniž. hovor. poondiatypoondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima!hrub.: posranýposratýskurvený


    zatratený 1. p. prekliaty 2. p. odľahlý 1


    zatratiť p. zavrhnúť 2


    zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúťzamietnuťodmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácuzapudiťodpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbuodsúdiťdištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od nehoexpr. odhodiť: odhodiť predsudkypoodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

    2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúťodvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátiaexpr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratilizastar. zapovrhnúťexpr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoploodstrčiť: odstrčili ma od sebaprekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu


    stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiťzapotrošiťzašantročiťodšantročiťodpásťodpeľaťodpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiťpostrácaťporoztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiťpodieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

    2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlaťprekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

    p. aj premárniť


    zatrátoriť p. stratiť 1


    trávnatý porastený trávou • zatrávnenýzatrávnatený: trávnaté, zatrávnené ihriskopren. zelený: trávnatý, zelený koberec


    zatrávnatený, zatrávnený p. trávnatý


    rozžiariť sa začať žiariť • rozsvietiť sarozjasniť sa: hviezdy sa rozžiarili, rozjasnili; tvár sa mu rozžiarilazažiariťzasvietiťzaskvieť sa: v rannom svetle zažiarila, zaskvela sa hladina moraexpr.: rozblesknúť sarozblysnúť sa (náhle sa rozžiariť): slnečné lúče sa rozblesklirozjagať saroztrblietať sarozligotať sarozblýskať sarozjagotať saexpr. roziskriť sa (rozžiariť sa prerušovaným svetlom): oči sa jej rozblýskali, roziskrilizaiskriť sazatrblietať sazaligotať sa (rozžiariť sa na krátky čas): pomedzi stromy sa zatrblietal potôčikexpr.: rozsršať sarozžeraviť sa (intenzívne sa rozžiariť): slnko sa rozžeravilokniž.: rozsvitnúť sarozoskvieť sazried.: rozjasať sarozzrkadliť sa


    zablysknúť sa, zablysnúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť • zablesknúť sazablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sablysnúť sablysknúť sakniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slzablesknúťblesnúťmihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôžzablýskať sazablyšťať saexpr.: zablyskotať sazblyskotaťzblyšťať (sa) (začať sa blýskať al. nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôžkniž.: zblysnúťzblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiachzalesknúť sazaligotať sazasvietiťzažiariťzajagať sazatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastímzaiskriť sakniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnkazakmitnúť sa: obloha sa zakmitla (Rázus)


    zatrblietať sa p. rozžiariť sa, zablysknúť sa


    kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývaťpokývnuťzakývaťzried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdravexpr. zakyvkaťmávnuť: ustato mávol rukoupohodiťhodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecomexpr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukouexpr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepaťzamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanietrocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmiexpr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukamikniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpiliprikývaťprikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol


    zamiešať 1. miešaním uviesť do pohybu, miešaním spracovať al. zmeniť poradie • pomiešať: zamiešať, pomiešať karty, žrebypoprehadzovaťpomotaťpozamieňať: poprehadzoval na poličke všetky fľašky, pomotal spisyhovor. expr. strepať: strepal všetko na kopupremiešať (miešaním spracovať): zmes, cesto dobre premiešaťzatrepať (trepaním v nádobe): liek treba zatrepať

    p. aj zapliesť 3

    2. miešaním pridať • primiešať: zamiešal, primiešal do jedla korenievmiešať (do niečoho): vmiešať do roztoku prísaduvsunúťexpr. vpliesť: vsunúť, vpliesť do reči ostré slovo


    zapražiť 1. dať do pripravovaného jedla zápražku • zasmažiť: zapražiť, zasmažiť polievkuzahustiťzapraviťzatrepať (dokončiť úpravu jedla nejakou prísadou, obyč. múkou): zapraviť, zatrepať omáčkuzaprášiť (šťavu múkou)

    2. p. zakúriť 2


    zatrepať 1. p. zatriasť, zamiešať 1 2. p. zapražiť 1


    zatriasť trocha, krátky čas triasť • potriasťstriasť: zatriasť, potriasť hlavou; kôň striasol hrivou; neos. zatriaslo, striaslo hozatrepaťpotrepať: liek treba najskôr zatrepať, potrepaťzatrepotať: zatrepotať rukami, krídlamizalomcovaťzlomcovať (silno zatriasť): vietor z(a)lomcoval korunou stromuzamykaťpomykaťnár. posepkaťexpr.: podrmaťpotrmaťzadrmaťzadrmancovaťzatrmaťzašklbaťpokmásať: pomykal, podrmal spiaceho, aby sa zobudil; dieťa zadrmalo matku za sukňu; zašklbať niekoho za rukávzachvieť (spôsobiť chvenie): zachvela ním zimazmrviťzdrviť: chlad ho zmrvil, zdrvil


    zabuchnúť s hrmotom, buchnutím zatvoriť • expr.: zacapiťzačapiťzacapnúťzačapnúť: zabuchnúť, zacapiť za sebou dvere; zacapol, začapol vrchnák truhlyhovor. expr.: zachlopiťzaklopiťzachlopnúťzaklapnúť (s chlopnutím, klapnutím zatvoriť) • expr. sklapnúť (prudko zatvoriť): kufor rýchlo sklapolexpr.: zatresnúťzatresknúťzatrepnúťzaplesnúťzaplesknúťzapleštiť (prudko, s pleskotom, s treskotom zavrieť): vietor zatres(k)ol, zaples(k)ol oblokexpr. zasotiť (sotením zabuchnúť) • pribuchnúťpriraziťexpr.: pricapiťpricapnúťpričapiťpričapnúťprichlopiťpriklopiťprichlopnúťpriplesnúťpriplesknúťpripľaštiť (s buchotom, ale zľahka, čiastočne al. úplne zavrieť): pribuchnúť, priraziť vráta; pričapiť, prichlopiť, priples(k)núť bránuzacvaknúť (zabuchnúť s cvakotom)


    zatrepnúť p. zabuchnúť


    zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieťuzatvoriťuzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaňzamknúťuzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvkyzahasprovaťzahaspriťhovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vrátazaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnicezried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovalaexpr.: zaplesnúťzaplesknúťzapleštiťzatresnúťzatresknúťzacapiťzačapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere)hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmyklazabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosomzacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožíkhovor. zaklopiťhovor. expr.: zachlopiťzachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brányexpr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnousklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písankusklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnikprivrieťpriprieťpribuchnúťhovor. expr.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiťpriplesnúťpriplesknúťpricapiťpričapiťpriraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnákpozatváraťpozavieraťpouzavieraťpouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

    2. dať do väzenia • uväzniťzavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva rokyhovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzliexpr.: chlopnúťčapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatváraťpozavieraťpozatýkať (postupne, viacero osôb)

    3. p. skryť 1 4. p. zrušiť


    zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnociskryť saukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

    2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť saprikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehomzapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehomzaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášilipripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

    3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehuponoriť savnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahnavhupnúťhupnúťvbŕdnuťnár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahnazaryť savryť sa: strela sa zaryla, vryla do zemeuviaznuťzaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blatepreboriť saprelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

    4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sauzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sahovor. expr.: zaklopiť sazachlopiť sazabuchnúť sazaklopnúť sazachlopnúť sazacapiť sazačapiť sazatresnúť sazatresknúť sazaplesnúť sazaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosomzacvaknúť (s cvakotom): putá zacvaklisklapnúťzaklapnúťzaskočiťsklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

    5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2


    zatresnúť, zatresknúť p. zabuchnúť


Pozri výraz ŽAT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: bm, agfa, hap, por, cvf, kct, hpt, aze, pl, eld, minas, cd, tmt, ume, zaä
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV