Synonymá slova "ž" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 13561 výsledkov (114 strán)
-
blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieť • uzatvoriť • zavrieť • zatvoriť • zablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestu • zabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovali • prehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnom • obkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územie • obsadiť: telefónne linky boli obsadené • pren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu
blondína žena al. dievča s plavými vlasmi • blondínka • plavovláska • svetlovláska: nie je prirodzená plavovláska, blondína • bielovláska • expr. zlatovláska
bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávať • pokukovať • poškuľovať • škúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčence • mrkať • žmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekoho • fľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očami • iskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami
blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou
p. aj hrať 3
2. p. chváliť sa
bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohou • klať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do boka • štuchať: štuchať, pichať palicou do pahreby • štípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajú • hovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do boka • nár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)
2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očí • klať: neos. kole ho v boku
3. p. podpichávať
boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanec • ustrašenec • uľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramot • opatrník • opatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatne • zbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelec • expr.: bojko • strachopud • straško • strachoš • trasorítka • pejor. baba • hrub.: posran • posranec • zasran • sraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou
bojisko miesto boja • front: správy z bojiska, z frontu • zápasisko (miesto zápasu)
p. aj zápasisko
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá rana • kniž. bôľny • trpký • horký • smutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmev • kniž.: strastiplný • strastný • zried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychy • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekanie • kniž.: srdcervúci • srdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plač • expr., často pejor.: bolestínsky • trpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvári • zraňujúci • kniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvo • kniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútok • poet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav) • sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra) • expr. prebolestný: prebolestná matka • pren.: tŕnitý • tŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta
2. p. nepríjemný
bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava • expr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští • lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo • páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu • det. bibieť: bibí ma to
2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak • súžiť • sužovať • umárať • krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú • páliť • mrzieť: páli, mrzí ho neúspech
p. aj trápiť
bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektný • ohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózy • frázovitý • frázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivosti • zveličený • pren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správy • pejor. veľkohubý: veľkohubé reči • prehnaný (v miere): prehnaný plán • veľkolepý • grandiózny • pompézny • zastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie
p. aj veľkolepý
boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sa • rúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajú • váľať sa • prevaľovať sa • prekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľuje • zosúvať sa: breh sa zosúva • prepadávať sa • prepadúvať sa • prepadať sa • prebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebára • kniž. rumiť sa: dom sa rumí
2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sa • húpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehu • zried. bárať sa • zapadať • prebárať sa • prepadať sa • prepadávať sa • prepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blata • nár. hriaznuť (boriť sa do snehu)
3. p. bojovať 2
bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)
bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozky • expr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelo • hovor.: dávať pusu/pusinku • pusinkovať • poet. celovať • zastar. ľúbať • expr.: lízať • oblizovať • cukrovať • hrdličkovať • expr., obyč. pejor.: cmúľať • cmuľkať • cuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajú • zasýpať/zasypávať bozkami • obsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)
brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť
2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet
brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho • bravúrnosť • brilantnosť • majstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miesto • umenie • zručnosť • obratnosť (najmä manuálna) • hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľné • virtuozita • virtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby
2. p. odvaha
brblavý 1. ktorý chybne, nezrozumiteľne hovorí; ktorý je chybne, nezrozumiteľne vyslovovaný • brbtavý • brbotavý: brblavý, brbtavý chlapec; hovoriť brblavou, brbtavou, brbotavou rečou • hatlavý • bľabotavý • lalotavý • ľapotavý • nezrozumiteľný: bľabotavé, lalotavé, nezrozumiteľné slová • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý • zajakavý • jachtavý • hovor. koktavý (ktorý trpí vrodenou zajakavosťou al. ktorý jachce pod vplyvom strachu, pomykova, rozpakov, silných emócií a pod.): prehovoril zadŕhavým, zádrhlivým, zádrhľavým hlasom; zajakavý, jachtavý, koktavý človek
2. p. hundravý 2
brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brboce • potkýnať sa • zadŕhať sa • fraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazyk • expr.: hatlať • brblať • bľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce
p. aj zajakať sa, brblať 1
brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovca • teľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkaný • nabehaný • nalámaný • nabraný
brnieť1 mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňať • tŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi koleno • meravieť • tuhnúť • drevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi ruka • zunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach
brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sa • zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate • expr.: čvachtať sa • pľačkať sa • šmochtať sa • miesiť sa • miagať sa • marasiť sa • poet.: bŕdnuť • bŕsť (Hviezdoslav) • cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sa • krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu • predierať sa (cez hustý porast)
brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté brucho • zjemn. život: život sa jej dvíha novým životom • hovor. expr.: pupok • kotol: pupok má ako sud • hovor. pejor.: bachor • bambuch • bampeľ: bachor mu visí cez opasok • pejor. vantrub (Hviezdoslav) • pren. expr. pivný mozoľ
brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať
2. prekážať v činnosti • zdržiavať • mierniť • hovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zle • hatiť • znemožňovať • prekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokroku • hovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať sa • prebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasu • precitať • preberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb
budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko
2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriť • organizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemysel • zakladať • zriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školy • konštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky
3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudí • zakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôvere • vychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu
budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúci • nastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželka • druhý • ďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianoce • nový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domov • pren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dní • zried. príduci: príduci pondelok
budúcnosť čas, ktorý príde • zajtrajšok: na našu budúcnosť, na náš zajtrajšok sa pozerám s optimizmom • kniž. budúcno • zastar. zajtrok: všetko troví, na zajtrok nemyslí
buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúť • tresnúť • trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermi • prasknúť: čosi vonku prasklo • plesknúť • plesnúť • pľasknúť • pľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňami • expr.: capnúť • švacnúť • rachnúť • bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachlo • expr.: durknúť • zdurknúť: výstrel zdurkol • zarachotiť • zrachotiť • udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hrom • expr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli
2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5
bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetácia • rozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burina • hustý • bohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasy • prebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň
2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarý • rozjarený • rujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcov • expr.: rozbujdošený • bujdošský • hovor. expr. rozkokošený • zried.: rozbujdašený • rozbújaný • rozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská) • poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav) • samopašný • roztopašný • zastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňanie • búrlivý • búrlivácky • rozpustený • bezuzdný • nespútaný • neviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosť • bohatý • nevyspytateľný • prebujnený • rozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantázia • divý • divoký • živelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha
p. aj divý 2
burina neužitočná rastlina, ktorá dusí pestované rastliny • zelina: celý deň pleli burinu, zelinu • expr.: chamraď • chamradie • chamradina: záhrada zarástla chamradím
búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie
2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2
búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu
2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa
búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)
2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny
3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny
p. aj prudký, bujný 2
bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivý • spráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromy • zried. bútly: bútly peň • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotletá hruška • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň
bylinkár znalec, zberateľ liečivých rastlín, ľudový liečiteľ • zelinkár • korienkar: radšej ako k lekárom sa utiekal k bylinkárom, ku korienkarom
p. aj mastičkár
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný
2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um
p. aj múdry, jemný 5
byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj
2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je
3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás
4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2
bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku • kniž. sídliť • mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda • žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe • obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci • kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina
bzukot slabý nízky trasľavý zvuk vydávaný letiacim hmyzom al. strojmi a pod. • bzučanie • poet. zried. bzuk • expr.: zunot • zun: z úľa sa ozýva zunot
cediť 1. liať cez cedidlo, sitko a pod., aby sa pevné časti zachytili; takýmto spôsobom zbavovať pevné látky tekutiny • preciedzať • sciedzať • zlievať: cediť, preciedzať čaj; cediť, sciedzať, zlievať zemiaky • prelievať (liať tekutinu cez niečo): prelievať bylinky cez sitko; pren. prelievať, cediť slzy, krv • filtrovať (robiť daný úkon cez filter): filtrovať olej, kávu
2. p. pršať 1
celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne • plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácu • naplno • splna • kniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzky • hovor.: dočista • načisto • nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivé • hovor.: naskrz • naskrze • expr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokol • kompletne • hovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotové • hovor. zgruntu: zgruntu prerobený dom • zried. nacelkom (Bodenek) • zastar.: cele • celky • celkovite • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • nespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobre • dokonale • hovor.: absolútne • totálne • expr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravý • diametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujú • hovor. navlas • nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnako • naširoko • doširoka • dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dvere • subšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl
2. p. vôbec 1
celoživotný týkajúci sa celého života • životný: ocenenie za celoživotné, životné dielo
cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnota • význam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúť • závažnosť • dôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutku • cennosť • vzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa
2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenením • vyznamenanie • odmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad
cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotať • cinkať • cinkotať • cingotať • cingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykli • expr.: cilingať • zvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajú • klingať • klinkať: zvonec v diaľke klingá • cvendžať • štrngať • štrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príborom • zvoniť • vyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváral • znieť: zvonček neprestával znieť
p. aj štrngať
cengot zvonivý zvuk • cvengot • ceng • cveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárov • cingot • brinkot • brink: cingot, brinkot riadu • zvonenie • cilingot • štrngot • štrng
ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovať • hodnotiť • ohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonu • hovor. šacovať • odhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisíc • posudzovať • zvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec
cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotný • drahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovy • drahocenný • vzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľ • významný • dôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiály • neoceniteľný • nedoceniteľný • nezaplatiteľný • na nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplatenie • pren. zlatý: zlatá rada, zlaté ruky • expr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok
cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)
2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)
3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)
4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)
5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)
6. p. napriek 2 7. p. vyše 2
cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovať • zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania • zdokonaľovať • zlepšovať • kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať • brúsiť • cizelovať • pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše • bystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovať • pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie • nespis. tríbiť
cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cesty • úmysel • zámer: mať pevný zámer • predsavzatie: mať životné predsavzatia • kniž. méta: klásť si vysoké méty • ideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideál • zacielenie
2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč
cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslený • uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup • systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava • usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitý • plánovaný • programový • programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť • vedomý • zámerný • úmyselný • schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov • účelný • účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož
2. p. ctižiadostivý
cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovať • zalícovať • mieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holuby • triafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány
2. p. smerovať 3
cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém ciev • žila: podrezať si žily; listové žily • anat.: véna • tepna • artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke
cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)
2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami
cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti • emócia: kladné emócie
2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok • pochopenie • porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru • srdce
citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)
p. aj bystrý 2
2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina
3. p. nepríjemný, chúlostivý 2
clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseň • nostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienky • zádumčivý • sentimentálny • kniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne verše • kniž. tklivý • kniž. zastar.: teskný • tesklivý: tklivý, teskný hlas huslí • smutný • otupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnie • expr. rozclivený
p. aj smutný
cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň
cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva
p. aj mravný, bezúhonný
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
ctiteľ kto niečo ctí, uctieva, obdivuje • obdivovateľ: ctiteľ, obdivovateľ klasickej hudby, krásnych žien • uctievač • uctievateľ: uctievateľ dobrých mravov • zbožňovateľ: dievča má veľa zbožňovateľov
cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená
p. aj zahraničný
2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný
cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho • cudzosť • odlišnosť: odlišnosť zvykov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť • nezvyčajnosť • neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania
2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine • cudzosť • chlad • chladnosť • studenosť • ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi • odmeranosť • neprívetivosť • nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného • strohosť: strohosť príkazov • odcudzenie • odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť • zastar. chladnota
cumľať prehadzovať al. držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk • expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríky • expr.: cmuľkať • cmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajku • expr.: cucať • cuckať • cucľať: cucať, cuckať si prst • omáľať • žmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústach • ožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzku • nár. omĺzať (Figuli) • nár.: mlzať • mĺzť (Kálal)
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
cvik remeselná dokonalosť v nejakej duševnej al. telesnej činnosti • zručnosť • obratnosť: získať, mať v niečom cvik, zručnosť, obratnosť • zbehlosť • prax: trénujte, kým nenadobudnete potrebnú zbehlosť, prax • hovor. fortieľ: robil to s fortieľom • rutina: rutinu nenadobudneš ničnerobením
čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlať • šmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlať • zried. čaptať sa • zakášať • zahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzoval • krívať • expr. chrámať (napádať na jednu nohu)
čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čary • bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať • expr. bosoráčiť • kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca • eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekať • zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)